CALGARY.
Predchádzajúce vysvetlenia, podľa ktorých sú chronickí ťarbáci buď perfekcionisti alebo obyčajní lenivci, sú podľa záverov novej štúdie chybné. Všetko vraj má na svedomí spontánnosť týchto osôb, napísal britský denník The Daily Telegraph.
Otázka, prečo ľudia odkladajú na zajtra to, čo by mohli urobiť už dnes, zamestnávala profesora Piersa Steela viac než desať rokov. Príčinou nepríjemného zlozvyku je vraj ľudská prchkosť a spontánnosť, píše psychológ vo svojej novej knihe.
Večne pomalí ľudia tvoria údajne až 20 percent populácie. Sú vraj viac impulzívni a nestálejší než zvyšok obyvateľstva a menej pozorní k detailom a záväzkom.
Výsledkom Steelovho vedeckého výskumu 250 vysokoškolských študentov je tak rovnica vysvetľujúca príčiny odkladania riešenia problémov na inokedy. Táto matematická formula znie U=ExV/IxD.Pričom U znamená úžitok, alebo aj túžba dokončiť danú úlohu. To sa rovná E, alebo očakávania úspechu, a V je potom hodnota dokončenia úlohy. To všetko sa delí I, bezprostrednosťou úlohy, a D, sklonom jednotlivcov k odloženiu práce.
Ľudia majú podľa Steela tendenciu odsúvať veci, ktorých prínos sa dostaví neskôr, na úkor aktivít, ktoré ponúkajú okamžitý zisk. Až doteraz vraj psychológovia dávali nepružnosť do súvislosti s puntičkármi, ktorí sa úlohám radšej vyhnú, než aby ohrozili vysokú kvalitu svojej práce.
"Odsúvači práce" nie sú leniví do tej miery, že ich úloha nezaujíma. Väčšina nedbanlivcov je presvedčená, že úlohu dokončí a majú o to aj záujem. Lenivci si na rozdiel od nich však nerobia starosti s tým, či prácu môžu dokončiť, pretože to jednoducho urobiť nechcú, tvrdí Steel.
Medzi známych odkladačov práce "na zajtra" patrili napríklad spisovatelia Marcel Proust a Douglas Adams, autor Stopárovho sprievodcu po Galaxii.