;) |
Začínať recenziu negatívne nie je najvhodnejšie. Skutočne sme sa totiž aspoň v kútiku duše tešili na neotrelé dobrodružstvo tajného agenta, avšak výsledok, nech bol propagovaný akokoľvek, je len obyčajná strieľačka. Len vďaka notoricky známej hudbe, ktorá plní svoju úlohu dokonale, sme vedeli, že máme pod palcom Bonda. Keby tomu tak nebolo, ani len netušíme, s kým máme dočinenia. Vývojári sa rozhodli spojiť dve posledné bondovky do jedného celku. Kvôli nadväznosti príbehov Casino Royal a Quantum of Solace to môžeme brať ako klad. Aspoň máme miesto dvoch hier len jednu. Ako útecha to však nepomôže. Pokým nepoznáte predlohu, bude pre vás príbeh rozprávaný nezrozumiteľne. Je tu hrdina, v tomto prípade tajný agent, ktorý chaoticky skáče z lokácie do lokácie a všetkých vystrieľa. Pokým je vám predloha známa, musíte mať obe oči zatvorené, aby ste virtuálne stvárnenie nepovažovali za znásilnenie akčných filmov.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Nech je to akokoľvek, pútavosť rozprávania medzi klady rozhodne nezaradíme. Máme tu filmové sekvencie, ktoré svojou myšlienkou zaujímavé sú, spracovaním však už omnoho menej. Akčnú naháňačku v autách by sme si radi zahrali sami, než sledovali toporné video hodiace sa do B-čkových filmov 80-rokov minulého storočia. Brífingy prebiehajú na akejsi taktickej mape, kde vám M povie čo ďalej a kto nezačne tieto nezáživné informácie ignorovať a neodlikne ich, zrejme už zaspal pred obrazovkou. Výprava celej hry je bezduchá – a kriticky treba poznamenať, že rovnako ako celá hra. Máme tu koridorovú strieľačku z vlastného pohľadu, v ktorej hlavný hrdina (je ním Bond, nezabudnite) strieľa ako o dušu, keď je panákov na odstrel viac, tak sa ukryje „gearofwarovským“ spôsobom za prekážku a odtadiaľ likviduje protivníkov postupne. V tomto prípade sa kamera prepne do pohľadu spoza hrdinu a dianie na obrazovke sa výrazne sprehľadní.
Tento koncept je dobre známy a napriek stále častejšiemu používaniu aj zábavný. Síce len na niekoľko desiatok minút, dokým vám nezačne hlava bimbať zo strany na stranu, pretože všetko naokolo je až zúfalo predpovedateľné. Vbehnete do miestnosti alebo do umelo vytvoreného exteriéru obaleného neviditeľnou bariérou a už sa na vás sypú nepriatelia. Tak ich spomínaným spôsobom vystrieľate. Máte voľnú cestu k jediným otvoreným dverám, kde vás čaká rovnaký postup. Občas sú niektoré pasáže osviežujúcejšie, hoci sa to pri naháňačke vo vlaku zdať nemusí. Problémom však je, že ak máte naháňať niektorého z hlavných záporákov, neublíži mu ani kopanec do intímnych miest. Vystrieľali sme nejeden zásobník pri nejednej naháňačke, napokon však rezignujete ako my. Zneškodniť sa títo bossovia dajú len na konci naháňačky, dovtedy sú zúfalo nesmrteľní. Takže bežíte, limitovaní časom, úzkymi chodbami, potom udržiavate balans, zase bežíte a to až do momentu, kedy príde na rad akčná pasáž. A v nej, čo nik určite nečaká, stláčate vopred avizované tlačidlá, aby ste protivníkovi ukázali, že s Bondom, Jamesom Bondom, nie sú žarty.
Zúfalé koridory – to je zrejme pre Treyarch motto, podľa ktorého tvoria svoje hry. Nie, že by lineárne pasáže neboli zábavné, veď Call of Duty 4 dokázalo, že ak sa niekto (v tomto prípade Infinity Ward) snaží a dodá správne ingrediencie (čítaj atmosféru), je úžasné vychutnávať si hoc aj krátke, ale neskutočne hrateľné a jedným dychom dokončené dobrodružstvo. Quantum of Solace nedokončíte jedným dychom – a nebude to dĺžkou hry, ktorú radšej natiahneme na šesť hodín, a to už preháňame. Horšie je, že vás to proste baviť nebude. Vydržať pri hraní celú tu dobu a baviť sa, je jednoducho nereálne. Nič to však nemení na fakte, že príbehová kampaň je zúfalo krátka a hrou doslova prebehnete. Nezadržia vás ani protivníci. Je ich síce mnoho, niekedy mnoho vynásobené dvomi, ale ich umelá inteligencia je na úrovni nepodareného cínového zvaru. Na prvý pohľad ich taktika vyzerá efektne: rozbehnú sa, ukryjú sa za prekážku, potom vykuknú, dokonca sa niekedy snažia dostať k vám a bežia vám v ústrety, aby vám dali bac-bac na holý zadok. Spomína tu niekto FEAR? Môžete maximálne spomínať. Prirýchlo – vlastne po pár minútach – odhalíte skript simulujúci dokonalú AI. Tajtrlíci proste majú naskriptované, že majú na začiatku bežať za tú veľkú krabicu, tam sa ukryť, trikrát vykuknúť a bežať dopredu. Respektíve tam, kde je hráč. Takže bežia za tú veľkú krabicu, ukryjú sa, trikrát vykuknú a bežia k vám. A vy? Vykloníte sa, zostrelíte ich pri behu do vašej náruče. A takto asi 1529-krát.
Nebudeme to zakrývať, ono to vlastne ani nejde a cítili ste to už z prvých riadkov recenzie. Quantum of Solace nie je titulom, ktorý by sme odporúčali. James Bond prevedený do tupej strieľačky je pre nás poškvrnením legendy. Nech je tento žáner akokoľvek zaujímavý, pre tohto tajného agenta to nie je jeho pieskovisko. Vopred sme vedeli, že budeme iba strieľať a všetky tie podružné akcie sprevádzajúce ostatné akčné hry (ovládanie vozidiel...) budú vynechané. Aby to nebolo až tak okaté, vraj sme si mali užiť hackovanie alebo dokonca stealth prvky či prepracované súboje. Nový Bond v podaní Davida Craiga zakčnel, to je pravda, dokonca sa nám z elegána stal akčný hrdina typu Jacka Baurea alebo Bourna. To vidíme vo filme, v hre je to však stále tupá strieľačka, kde sa Bond nielenže nesnaží ísť svojim šarmantným spôsobom, ale on všetkých v miestnosti vystrieľať jednoducho musí. Mŕtvych tiel budú minimálne štyri kopy, na to vezmite jed.
Hackovanie prostredníctvom mobilného telefónu je založené na stláčaní smerovej šípky v pravý moment. Ale pozor! Musí svietiť zelenou farbou, nie červenou! Hackovanie teda máme za sebou a to sme ani nestihli povedať nbusr123. Tiché zakrádanie sa? Áno, máme tú možnosť. V tých zopár prípadoch môžeme pomaly a hlavne potichu prebehovať pomedzi prekážky, ukrývať sa pred sliedivými kamerami a bez zabitia obchádzať strážcov. Zásadne otočených chrbtom. Je to však, pri všetkej úcte, zúfalá nuda. Hráč nemá tiesnivý pocit dobre známy z Metal Gear Solid alebo Splinter Cella či Hitmana. Pre staromilcov Thiefa. Jednoduchšie sa ukáže byť namontovanie tlmiču a postupné a presné pif-paf do hlavy nepriateľa. Neskôr sa dokonca rozhodnete rezignovať na všetky tiché prvky, pretože spustený alarm vám miesto 10 pochodujúcich panákov prihodí na scénu 5 ďalších a môžete to všetko kosiť hlučným spôsobom. Chýbajú akékoľvek ukazovatele ako dobre ste ukrytí, nemáte dostatok priestoru k rôznorodému manévrovaniu: buď idete tichou cestou, ktorú vývojári určili, že bude tichá, alebo si nabijete zbraň a s rambovským pokrikom idete na lov.
Síce natrafíte aj na situácie, ktoré majú vyzerať ako tiché pasáže (snažíte sa, aby vás nelokalizovalo svetlo z helikoptéry alebo pozorné sniperské oko), pôsobí to však príliš umelo. Ako celá hra. Nepozerajte sa teda na Quantum of Solace ako bondovku, ale obyčajnú akčnú strieľačku. Potom sa môžeme baviť o akej takej zábave, ktorá nie je potopená do brakových vôd. Ale Bond to rozhodne nie je, hoc vďaka licencii z toho ťažiť istotne bude. Trpké sklamanie z tunelovky však z vás takmer nevyprchá. Isteže, ani v spomínanom štvrtom Call of Duty ste sa nemohli ísť vymočiť za roh do kríkov, tu vás to bude mlátiť po hlave takmer stále. Stiesnené priestory určené jedinou cestou sú kriticky nudné vďaka biednemu dizajnu úrovní. Keby sme mali hlasovať o tuctovú továreň, veľké sídlo, beh po strechách, podzemné jaskyne a ešte zopár ďalších „originálnych lokácií“, ocitne sa Quantum of Solace na popredných priečkach.
Videli sme to už neraz a graficky nás hra neohromí, hoc beží na engine jednej strieľačky, ktorú sme už spomínali. Call of Duty 4. Lenže tam sa tvorcovia pohrali s každým miestečkom. Snažili sa vytvoriť hodnovernú úroveň, nech máte pocit, že ste v hre. Aj multiplayerová mapa z Call of Duty 4 vyzerá omnoho lepšie ako singleplayer úroveň v Quantum of Solace. Dizajn misií je biedny, obyčajný a ničím nezaujímavý. Raz za čas síce budete príjemne prekvapení, ale to len na chvíľu a už sa znovu topíte v balaste. Takže Bond chytí do ruky automat a radšej to všetko vystrieľa, nech zbytočne netrpí. Respektíve to spravte vy, pretože tvorcovia z Treyarchu proste kopú druhú ligu, nech do nich Activision vkladá akékoľvek nádeje a nech sú úrovne akokoľvek pestré. Sú totiž nudné a mŕtve.
Jedným z kladov, ktorý nás na Quantum of Solace zaujal, je paradoxne multiplayer. A to by sme od bondovky skutočne nečakali. Nie, že by bola podpora viacerých hráčov extrémne zábavná, ona je len mierne nadpriemerná a hlavne variabilná. Hrateľné módy nepobrali mnoho originality, máte však možnosť si vyberať z niekoľkých možností. Okrem tradičného márovania sa v deathmatchi či o niečo taktickejšom team deathmatchi sa môžete v koži Bonda snažiť splniť úlohu – zatiaľ čo máte vy dva životy, súperi, ktorí sa vám to snažia prekaziť, len jeden. Alebo sa na jednom mieste na mape pravidelne objavuje ultimátna golden gun zabíjajúca každého jedným výstrelom. Vyberať je z čoho a navyše potešili serepetičky okolo. Za úspechy si pripisujete na konto finančnú odmenu a peniaze míňate na vylepšenia zbraní alebo rovno zakupovanie nových kúskov, ku ktorým sa nedostanete v singli. Postupné zvyšovanie vlastnej výbavy je aspoň z časti tak lákavé ako v Call of Duty 4. Škodou však je, že všetky mapy pochádzajú zo singleplayer úrovní. Vývojári sa nesnažili ani trochu, aby ich upravili, proste tu máme miesto s prekážkami, ktoré je priemerne zaujímavé a všetci tam strieľajú.
Quantum of Solace nie je veľkým sklamaním. A to aj preto, že sme od hry takmer nečakali hit tohto roku a takmer nič sme aj dostali. Mierny nadpriemer si hra zaslúži, ale rozhodne nemá ambície zaujať širokú hernú verejnosť. Pokým sa nenecháte zlákať licenciou, pretože s Bondom toto strieľanie nič spoločné nemá, pripravte sa len na klasickú akčnú hru. Nie sú tam svalnatí hrdinovia ako v Gears of War, nebudete unesení atmosférou ako v Call of Duty 4, len si zastrieľate. Ak bez bondovskej znelky prežijete, radšej skúste Bourne Conspiracy. Nový James Bond je mierne nadpriemerný. Nič, bez čoho by ste nemohli žiť.
