SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Osteoporózou trpia aj jazerá

Kanadskí vedci poukázali na ďalší nepríjemný, plazivo sa vyvíjajúci problém so životným prostredím: vo vodách mnohých severoamerických jazier klesá obsah vápnika. Nazvali to „vodná osteoporóza". Vážne ohrozuje jazerného živočícha s kľúčovým postavením v p

Typické lesné jazero mierneho pásma na severnej pologuli v ontarijskej oblasti Muskoka-Haliburton.Typické lesné jazero mierneho pásma na severnej pologuli v ontarijskej oblasti Muskoka-Haliburton. (Zdroj: Kris Hadley, Queen´s University)

otravovej pyramíde a cez neho celé nielen vodné ekosystémy.

Vápnik je základná živina. Nezaobíde sa bez neho nijaká forma zložitejšieho mnohobunkového života. Ľudia ho majú takmer všetok uložený v kostiach a zuboch.

No nemenej dôležitý je aj ten malý zvyšok nášho telesného vápnika. Využívajú ho totiž bunky pri vylučovaní užitočných látok, napríklad tzv. neuroprenášačov, chemikálií, vďaka ktorým komunikujú neuróny. A svaly pri činnosti, bez ktorej by nám netĺklo srdce a nedýchali by sme.

Vodné blchy

Jednoducho, keď chýba vápnik, je zle. V detstve sa nám bez neho dobre nevyvinie, a teda ani nefunguje, kostra a chrup. Vo vyššom veku jeho deficit spôsobuje osteoporózu čiže rednutie kostí: sú krehkejšie a náchylnejšie k zlomeninám. Týka sa to najmä žien po menopauze.

Skryť Vypnúť reklamu

Tím Johna Smola z Kráľovninej univerzity v Kingstone (provincia Ontario, Kanada) teraz preukázal ďalekosiahly účinok deficitu vápnika na život v severských jazerách Kanadského štítu. Konkrétne na jedného živočícha - drobného, ale dôležitého.

Kôrovce dafnie (u nás najmä druh dafnia štíhla, Daphnia hyalina) sú dlhé najviac necelé tri milimetre, teda samičky. Samčie veľkostné maximum je asi polovičné. Dafnie patria medzi perloočky (Cladocera), čo je podrád kôrovcov. Majú pomerne premenlivý tvar tela, z toho tri formy (morfy) sú hlavné.

Dafniám sa niekedy hovorieva aj „vodné blchy". Obývajú prevažne stojaté vody ako rybníky a jazerá. Ekosystémovo tvoria stred potravovej pyramídy. Živia sa totiž riasami a baktériami, čím okrem iného pomáhajú udržiavať aj čistotu vody. Samé sú zasa potravou malých dravých rýb.

Skryť Vypnúť reklamu

Dafnie obsahujú oveľa viac vápnika ako ostatné drobné kôrovce v živočíšnom planktóne. Je to až 8 percent suchej hmotnosti tela, voči nanajvýš 0,4 percentám. Je teda logické, že musia byť na jeho deficit osobitne citlivé.

jazerna_osteoporoza3.jpg

Daphnia mendotae je ukážkou drobného kôrovca s vysokým obsahom vápnika v tele.

Foto: Shelley Arnott, Queen´s University

Hranica ohrozenia

Smol s kolegami najprv laboratórne stanovili kritickú hranicu obsahu vápnika v tele dafnií, pod ktorou už sú vážne poškodené - jednak pri prežívaní, jednak pri rozmnožovaní, buď jeho odsúvaním do neskoršieho veku, alebo zníženou plodnosťou. Vyšlo im priemerne 1,5 miligramu na liter.

Oproti tomu porovnávali dlhodobý vývoj množstva vápnika v jazernej vode. Sústredili sa na jazerá s obsahom vápnika na tejto hranici či pod ňou.

Skryť Vypnúť reklamu

Predmetné jazerá sa nachádzajú na geologicky veľmi starom Kanadskom štíte. Z tamojších hornín sa už preto do vody vyluhováva menej minerálov. Keďže záznamy o chemickom zložení vody nesiahajú dostatočne hlboko do minulosti, z jazier získali presne datovateľné stĺpcové vzorky sedimentov. Zahŕňali aj zvyšky dafnií a ďalších kôrovcov zo živočíšneho planktónu.

Vedci ich chemicky analyzovali, aby určili, ako na tom kedy boli dafnie s vápnikom. Celkovo pokryli zhruba posledné dve storočia. Výsledky o dobových populáciách dafnií porovnali s dneškom. A s údajmi o zmenách kyslosti a obsahu vápnika v širšom súbore 770 jazier od 80. rokov minulého storočia po naše desaťročie.

jazerna_osteoporoza4.jpg

Vedci plávajú k jednému z miest, kde odobrali vzorky sedimentov.

Foto: Bill Keller, Ontario Ministry od the Environment

Skryť Vypnúť reklamu

jazerna_osteoporoza6.jpg

Jazerné sedimenty obsahujú aj dlhodobo pretrvávajúce zvyšky tiel dafnií.

Foto: Anna DeSellas, Queen´s University

Prvý pohľad zblízka i väčšia vzorka

Ako prvé podrobne skúmali 32-hektárové jazero Plastic na juhu stredného Ontaria. Zistili, že jeho kyslosť sa od konca 70. rokov minulého storočia veľmi nezmenila. Obsah vápnika v ňom však v rokoch 1980 - 2006 klesol o vyše tretinu. Najstrmšie od roku 1991.

Úmerne tomu za ten čas v jazere ubudlo dafnií. Vo väčšej vzorke 36 jazier v oblasti Muskoka v provincii Ontario na juhu Kanadského štítu zaznamenali v rokoch 1985 - 2005 priemerný úbytok vápnika o 13 percent. Súbežne sa hodnota pH ich vody mierne posunula k zásaditosti. (pH je chemická veličina, ktorá na stupnici 1 - 14 vyjadruje kyslosť resp. zásaditosť. Destilovaná voda je neutrálna, má 7, nižšie hodnoty zodpovedajú kyslosti, vyššie zásaditosti.)

Skryť Vypnúť reklamu

V 80. rokoch malo obsah vápnika pod spomenutou kritickou hranicou iba jedno z týchto 36 jazier. Dnes päť. Aktuálne populácie dafnií porovnali - na základe zvyškov ich tiel v sedimentoch zo 43 muskokaských jazier, vrátane jazera Plastic, s ich populáciami v období pred európskym osídlením Severnej Ameriky. Výsledok: dafnií ubudlo v dvoch tretinách jazier s obsahom vápnika pod kritickou hranicou a tesne nad ňou. Naopak ich pribudlo v tých jazerách, kde voda obsahuje 2,5 miligramu a viac vápnika na liter.

jazerna_osteoporoza5.jpg

Vedúci tímu John Smol pracuje so vzorkou sedimentov.

Foto: Marianne Douglas

Dva ďalšie pohľady zblízka

Rovnako podrobne preskúmali ešte Malé Wilesovo jazero v provincii Nové Škótsko na východe Kanady a Veľké Losie jazero v štáte New York (USA). V oboch je vápnik na úrovni kritickej hranice. Líšia sa však od seba vývojom kyslosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvé je prirodzene mierne kyslé a jeho pH sa veľmi nemenilo ani v ére najsilnejších kyslých dažďov vyvolaných priemyselnými exhaláciami koncom 70. Ubúdalo v ňom však vápnika.

Druhé sa vplyvom priemyselných exhalácií v 50. rokoch silne okyslilo, až na pH 4,6. Keď potom tieto exhalácie klesli, jeho pH sa vrátilo nad 5,5. (Od 70. rokov začala v USA i v Kanade vstupovať do platnosti legislatíva, ktorá krok za krokom účinne obmedzila najmä sírové emisie, základ kyslých dažďov.) No vápnika pomaly ubúdalo aj v ňom.

Z prvého jazera dafnie v polovici 70. rokov prakticky vymizli. Aj v druhom klesli ich populácie hlboko pod úroveň spred európskeho osídlenia, napriek zmierneniu kyslosti. O prosperite dafnií zjavne rozhoduje nie sama kyslosť, ale najmä obsah vápnika.

Skryť Vypnúť reklamu

jazerna_osteoporoza2.jpg

Veľké Losie jazero v štáte New York.

Foto: Brian Cumming, Queen´s University

jazerna_osteoporoza7.jpg

Orientačná mapka skúmanej oblasti, červene je vyznačená kanadská provincia Ontario. 1 - jazero Plastic, 2 - Malé Wilesovo jazero, 3 - Veľké Losie jazero.

Ilustrácia: Science/AAAS

Globálna vápniková kríza?

Regionálny úbytok vápnika v jazernej vode sprevádzajú tri javy. Po prvé, rast hodnoty pH. Po druhé, úbytok fosforu vo vode. Po tretie, pribúdanie ostriežovitých dravých rýb ostračiek (severoamerická ostračka veľkoústa, Micropterus salmoides, sa po vysadení uchytila aj u nás). Keby sa v jazerách odohrávali iba tieto sprievodné javy, dafnie by to oproti iným drobným kôrovcom skôr zvýhodnilo.

Keďže však oveľa viac ako tieto iné kôrovce závisia na vápniku, jeho deficit pre nich znamená rozhodujúci hendikep. No v iných jazerách s rovnakými zmenani, avšak s vyšším obsahom vápnika, dafnií naozaj pribúda. V akom dieli jazier na severovýchode Severnej Ameriky klesol obsah vápnika pod pre dafnie kritickú hranicu? A európskych?

Skryť Vypnúť reklamu

V Ontariu je to 35 percent zo 770 jazier, kde sa meria. A plných 62 percent ich má obsah vápnika pod dva miligramy na liter, čo už je pre dafnie rizikové. Zvlášť malé jazerá. Regionálne je to v prvom prípade až takmer polovica jazier, v druhom až ich štyri pätiny. Vápnika ubúda aj tam, kde je malý prísun kyslých látok.

V súhrne: úbytok vápnika ohrozuje naň citlivé drobné kôrovce v značnom dieli jazier na juhovýchode Kanadského štítu. Tento trend ubúdania vápniku v jazernej vode podľa všetkého bude pokračovať ešte najbližšie polstoročie. Keďže sa pozoruje aj v jazerách s mäkkou vodou inde v Severnej Amerike a v Európe, dôsledky úbytku vápnika pre dafnie budú podobné aj tam - zvlášť všade, kde pôsobili silné kyslé dažde.

Ekosystémové dozvuky

Kolaps populácií jazerných dafnií sa vzhľadom na ich postavenie v strede potravovej pyramídy premietne do radu hlbokých ekosystémových zmien. Dôsledky rastúceho deficitu vápnika sa však zrejme neobmedzia iba na vodné ekosystémy.

Skryť Vypnúť reklamu

„Dobrá správa je, že v podobe dafnií sme odhalili nového ´banského kanárika´, ktorý nám hlási negatívne zmeny v jazerných ekosystémoch, zlá správa je, že mnohé jazerá už v tomto ohľade prekročili kritickú hranicu," povedal Smol. Deficit vápnika samozrejme popri dafniách postihne aj ďalšie tvory, ktoré ho majú v tele veľa - najviac raky, mäkkýše a niektoré ryby.

V pozadí je najmä dlhodobý účinok kyslých dažďov na lesné pôdy a následky intenzívnej ťažby dreva. Emisií oxidu siričitého v Severnej Amerike a Európe po prísnych obmedzeniach od konca 70. rokov ubúda. Chemicky sa jazerá začali zotavovať, biologickej obnove bráni deficit vápnika.

jazerna_osteoporoza8.jpg

To, že rak je veľmi citlivým indikátorom znečistenia vôd a narušeného kolobehu živín, dobre vieme aj zo slovenskej skúsenosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Foto: Michael Turner, Fisheries and Oceans Canada

Ako to vlastne prebieha

Environmentálni vedci a ochranári už dávnejšie vedia, že prakticky v celom miernom pásme severnej pologule klesá obsah vápnika v jazernej vode. Najvýraznejšie v jazerách s beztak mäkkou vodou. Súvisi to s úbytkom vápnika v pôdach povodí, odkiaľ sa jazerá napĺňajú.

Sčasti ide o prirodzené dlhodobé okysľovanie pôdy, no prispievajú k tomu viaceré ľudské činnosti, ktoré okysľovanie zvyšujú. Skleníkové emisie, zvlášť sírové, odčerpávanie lesnej biomasy ťažbou dreva a nový (viackrát sa opakujúci v pomerne krátkom rozpätí) rast stromov na rúbaniskách, ako aj úbytok vápnikového spadu z ovzdušia.

Okysľovanie je však zložitý proces. Spočiatku zvyšuje vyluhovávanie vápnika z pôdy a teda aj obsah vápnika v povrchových vodách. No v povodiach s tenkou pôdou, pod ktorou je základná hornina odolná voči zvetrávaniu, býva vyluhovávanie vápnika rýchlejšie, ako ho dopĺňa zvetrávanie a spad z ovzdušia. Ak kyslé dažde trvajú desaťročia, naruší to rovnováhu vápnika v pôde, čo vedie k jeho úbytku v odtokovej vode. Keď potom kyslé dažde a všeobecne prísun kyslých látok zoslabnú, iba to trend zosilní. Obsah vápnika v povrchovej vode môže klesnúť dokonca až pod úroveň, na ktorej bol pred začiatkom okysľovania. Práve toto vyčerpanie vápnika komplikuje spamätávanie sa ekosystémov, zvlášť jazerných, z okysľovania.

Skryť Vypnúť reklamu

Vývoj obsahu vápnika vo vode jazier na východe Severnej Ameriky a jeho vplyv na populácie dafnií opísal John Smol so štrnástimi kolegami v najnovšom čísle časopisu Science. Prvým autorom článku bol doktorand Adam Jeziorski.

Hlavné zdroje: Science z 28. novembra 2008; Komuniké Queen´s University (Kinsgston, Ontario, Canada) z 27. novembra 2008.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Judit Polgárová patrila medzi desať najlepších šachistov sveta. Dosiaľ ju neprekonala žiadna žena.
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vybrané postavy slovenského covidového betlehema (píše Michal Havran)

Všetci vieme, že situácia je náročná.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zoja a súmrak sovietskeho mýtu o Veľkej vlasteneckej

Pohodlné pravdy o druhej svetovej vojne sa začínajú rozpadávať aj v Rusku.

Vstup do múzea Zoji Kosmodemianskej v Petriščeve.
Píše Tomáš Valášek - Fórum

Ešte to chvíľu potrvá, no náš vplyv v EÚ rastie

Nesmieme sa v mene falošnej solidarity s V4 nechať vtiahnuť do Orbánovej hry.

Maďarský premiér Viktor Orbán.

Neprehliadnite tiež

Britské letectvo vyfotografovalo najväčšiu ľadovú kryhu na svete

Kryha sa v roku 2017 odtrhla od antarktického ľadovca Larsen-C.

Na Zem sa vrátil vzácny materiál z asteroidu

Kapsula pristála na púšti v južnej Austrálii.

Kapsula so vzorkami sa vrátila na Zem.
Vizualizácia - ClearSpace zachytáva odpadok.

Číňania tvrdia, že dosiahli kvantovú nadvládu

Míľnik dosiahol už druhý stroj na svete.

Ilustračné foto.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  3. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  6. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  7. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  8. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 893
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 11 501
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 839
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 666
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 457
  6. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 9 314
  7. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu 9 121
  8. Aká je chémia vôní 9 105
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 837
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 705