Nová planéta je v nebezpečenstve

Poľsko-americký tím astronómov objavil mimoslnečnú planétu (exoplanétu), ktorá obieha svoju materskú hviezdu dokonca ešte v menšej vzdialenosti ako Venuša naše Slnko. Problém je v tom, že jej materská hviezda má oveľa väčšie rozmery ako Slnko.

Umelecká predstava exoplanéty, ktorá sa predsa len ocitla v zóne "zákazu vstupu" okolo červeného obra a teraz absolvuje takpovediac beh uličkou smrti v jeho superhorúcej vonkajšej atmosfére. Spaľujúca žiara musí takú planétu pripraviť o všetky prchavé lát(Zdroj: Ilustrácia: NASA)

Poľsko-americký tím astronómov objavil mimoslnečnú planétu (exoplanétu), ktorá obieha svoju materskú hviezdu dokonca ešte v menšej vzdialenosti ako Venuša naše Slnko. Problém je v tom, že jej materská hviezda má oveľa väčšie rozmery ako Slnko.

A malí sa stanú veľkými... dočasu

Prevažná časť hviezd viac-menej pokojne spaľuje vodík termonukleárnymi reakciami, prebiehajúcimi v oblasti ich stredu. Hviezde vtedy zaručuje stabilitu dlhodobá rovnováha dvoch síl. Smerom z jej stredu k povrchu pôsobí tlak žiarenia vyrábaného reakciami. Opačným smerom tiaž jej materiálu.

Dĺžka tejto fázy, tzv. hlavnej postupnosti, je nepriamo úmerná hmotnosti hviezdy. Veľmi hmotným hviezdam sa vodík v strede minie „už" za milióny či desiatky miliónov rokov; málo hmotným, trpasličím hviezdam s hmotnosťou Slnka za vyše desať miliárd rokov; nuž a ešte menej hmotným až za desiatky miliárd rokov.

Tak či onak, keď sa to stane, termonukleárne spaľovanie vodíka a pri niektorých hviezdach neskôr aj hélia a ťažších prvkov, vyrobených z vodíka a hélia, prejde zo stredu do vrstvy či vrstiev okolo neho, čím prudko stúpne tlak žiarenia. Rovnováha síl sa poruší. Hviezda sa nafúkne a stane červeným obrom. Nejaký čas tak zotrvá, ale potom ďalším vzrastom tlaku žiarenia príde o vonkajšie vrstvy. Tie sa totiž ešte viac rozopnú a nakoniec od hviezdy odpútajú - jej horúce vnútro sa naopak zmrští a pomaly vychladne.

Zem pohltená Slnkom?

Taký chmúrny scenár platí aj pre naše Slnko. Našťastie máme dosť času na to, aby sme s tým niečo urobili, respektíve so sebou samými a našou planétou. Z hľadiska života netolerovateľné veci so Slnkom sa totiž začnú diať až za vyše päť miliárd rokov. To je dlhý čas, veď Slnko a Zem vznikli podľa meteoritov a mesačných hornín pred porovnateľnou dobou, pred 4,55 miliardami rokov.

Optimisticky predpokladajme, že tu ešte ľudstvo alebo jeho nástupcovia - biologickí, nebiologickí, hybridní - budú. Pesimizmus, hocako realistický, k ničomu nevedie.

Slnko sa napokon rozopne na vyše dvestonásobok dnešného polomeru. Určite pohltí Venušu a možno aj Zem. A aj keď ju nepohltí, prudko stúpne teplota na jej povrchu - stratí vodu a ešte predtým biosféru. Samotné Slnko vyše tretinu hmotnosti. Tento materiál sa od neho vzdiali v podobe tzv. planetárnej hmloviny.

Vonkajšie planéty ako Mars horúcemu objatiu Slnka uniknú (rozpínajúca sa hmlovina bude rednúť a chladnúť), mali by sa presunúť na vzdialenejšie dráhy. Sprvoti sa zdalo, že aj Zem, ale najnovšie výpočty naznačujú, že sa presunie naopak bližšie k Slnku. (O to dôležitejšia sa javí kolonizácia Marsu a jeho tzv. spozemštenie, ľudstvo proste bude treba pre istotu „zálohovať", čo má, pravdaže, aj iné, časovo naliehavejšie dôvody ako prechod Slnka do fázy červeného obra.)

Najohrozenejšia exoplanéta

O najnovšiu názornú - ba vlastne najnázornejšiu - ilustráciu takejto hrozby sa postarali Andrzej Niedzielski z Univerzity Mikuláša Kopernika v Toruni (Poľsko) a Alexander Wolsczan z Pennsylvánskej štátnej univerzity (USA) s kolegami.

Konkrétne objavom planéty červeného obra HD 102272, ktorý sa nám premieta do súhvezdia Leva a leží 1200 svetelných rokov od Slnka (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km).

Planéta totiž túto hviezdu obieha dosiaľ najbližšie zo známych exoplanét červených obrov, vo vzdialenosti iba 0,6 AU (1 AU = vzdialenosť Zem-Slnko čiže približne 150 miliónov km). Dokonca aj Venuša v našej slnečnej sústave obieha Slnko o takmer 20 miliónov kilometrov ďalej. (Neslobodno zabúdať, že Slnko je zatiaľ trpaslíčia, nie obria hviezda).

Z planéty by sa HD 102272 javila ako červenkastý disk, vyše šestnásťnásobne väčší ako Mesiac v splne. Planéte trvá jeden obeh 127,6 dňa a má hmotnosť asi šesť hmotností Jupitera. Niedzielského a Wolsczanov tím ju objavil nepriamou metódou, cez jemné zmeny znakov v rozloženom svetle HD 102272.

Najlepšie ich vysvetľuje vplyv planéty, ktorá gravitačne pôsobí na materskú hviezdu, hoci je voči nej oveľa menej hmotná. (Svojou hviezdou nepatrne „kýve" preč od nás a zasa späť.) Okolo červených obrov by mala podľa teoretických výpočtov existovať zóna „zákazu vstupu" pre planéty, s polomerom asi 0,5 AU. Polomer dráhy novoobjavenej planéty 0,6 AU to podporuje.

planeta_v_nebezpecenstve1.jpg

Novú exoplanétu červeného obra objavili Hobbyovým-Eberlyovým ďalekohľadom s priemerom objektívu 9,2 metra na McDonaldovom observatóriu v Texase (USA). Tento ďalekohľad je umiestnený na hore Mount Fowlkes vo výške 2030 metrov n. m., v západotexaskom Davisovom pohorí. Cez otvorený pozorovací priestor a spodné obloky vidno vďaka osvetleniu kopule ako konštrukciu ďalekohľadu, tak jeho zrkadlový objektív.

Foto: Marty Harris/McDonald Observatory/UT-Austin

planeta_v_nebezpecenstve2.jpg

Alexander Wolsczan, jeden z vedúcich tímu, ktorý objavil planétu hviezdy HD 102272 a v roku 1992 objaviteľ vôbec prvých exoplanét.

Foto: Pennsylvania State University

Úspech „transatlantického" ďalekohľadu

Hviezdu HD 102272 pozorovali Hobbyovým-Eberlyovým ďalekohľadom s priemerom zrkadlového objektívu 9,2 metra na McDonaldovom observatóriu v západnom Texase. (To sa volá po bankárovi, ktorý zanechal veľkú časť imania Texaskej univerzite, aby založila astronomické observatórium.)

Ďalekohľad patrí medzi najväčšie na svete a vlastní ho konzorcium piatich univerzít, troch z USA a dvoch z Nemecka, Göttingenskej a Ludwiga-Maximiliána v Mníchove. Z tých istých údajov vyplývajú náznaky, že HD 102272 obieha aspoň ešte jedna ďalšia, vzdialenejšia planéta. Niedzielského a Wolsczanov tím to napísal v článku pre časopis The Astrophysical Journal Letters.

Planét červených obrov poznáme vyše desať. Sám Wolsczan s kolegami má čerstvú - minuloročnú - skúsenosť s jednou v súhvezdí Perseus, vzdialenou 300 svetelných rokov. Minimálne jedna planéta však pobyt svojej materskej hviezdy - V 391 v súhvezdí Pegasa - v štádiu červeného obra pretrvala ako ucelené teleso. Otázkou však je, čo s ňou „horúci dych" materskej hviezdy počas tohto štádia urobil.

Wolsczan bol zhodou okolností v roku 1992 prvý človek, ktorý objavil exoplanétu. A to hneď tri, obiehajúce pulzar, superhustú a veľmi rýchlo rotujúcu hviezdu. Podarilo sa mu to s kolegami pomocou rádioteleskopu v portorickom Arecibu, ktorý má priemer antény 305 metrov.

Hlavný zdroj: Komuniké Pennsylvania State University z 18. novembra 2008; Rukopis článku prijatého na uverejnenie v časopise The Astrophysical Journal Letters.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

ŠPORT

Sagan: Keď idem so Slovákmi, navzájom sa motivujeme

Majstra sveta čaká prvý ostrý štart.

Neprehliadnite tiež

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.

RECENZIA

Nové Razer slúchadlá ocení milovník hudby aj náročný hráč

Razer Kraken Pro V2 sú dobré herné slúchadlá, ktoré môžete kedykoľvek vytiahnuť aj na cesty.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 324
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 030
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 855
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 244
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 5 532
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 574
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 255
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 482
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 751
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 599

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop