SME
Sobota, 18. september, 2021 | Meniny má EugéniaKrížovkyKrížovky

Nová planéta je v nebezpečenstve

Poľsko-americký tím astronómov objavil mimoslnečnú planétu (exoplanétu), ktorá obieha svoju materskú hviezdu dokonca ešte v menšej vzdialenosti ako Venuša naše Slnko. Problém je v tom, že jej materská hviezda má oveľa väčšie rozmery ako Slnko.

Umelecká predstava exoplanéty, ktorá sa predsa len ocitla v zóne "zákazu vstupu" okolo červeného obra a teraz absolvuje takpovediac beh uličkou smrti v jeho superhorúcej vonkajšej atmosfére. Spaľujúca žiara musí takú planétu pripraviť o všetky prchavé látUmelecká predstava exoplanéty, ktorá sa predsa len ocitla v zóne "zákazu vstupu" okolo červeného obra a teraz absolvuje takpovediac beh uličkou smrti v jeho superhorúcej vonkajšej atmosfére. Spaľujúca žiara musí takú planétu pripraviť o všetky prchavé lát (Zdroj: Ilustrácia: NASA)

Poľsko-americký tím astronómov objavil mimoslnečnú planétu (exoplanétu), ktorá obieha svoju materskú hviezdu dokonca ešte v menšej vzdialenosti ako Venuša naše Slnko. Problém je v tom, že jej materská hviezda má oveľa väčšie rozmery ako Slnko.

A malí sa stanú veľkými... dočasu

Prevažná časť hviezd viac-menej pokojne spaľuje vodík termonukleárnymi reakciami, prebiehajúcimi v oblasti ich stredu. Hviezde vtedy zaručuje stabilitu dlhodobá rovnováha dvoch síl. Smerom z jej stredu k povrchu pôsobí tlak žiarenia vyrábaného reakciami. Opačným smerom tiaž jej materiálu.

Skryť Vypnúť reklamu

Dĺžka tejto fázy, tzv. hlavnej postupnosti, je nepriamo úmerná hmotnosti hviezdy. Veľmi hmotným hviezdam sa vodík v strede minie „už" za milióny či desiatky miliónov rokov; málo hmotným, trpasličím hviezdam s hmotnosťou Slnka za vyše desať miliárd rokov; nuž a ešte menej hmotným až za desiatky miliárd rokov.

Tak či onak, keď sa to stane, termonukleárne spaľovanie vodíka a pri niektorých hviezdach neskôr aj hélia a ťažších prvkov, vyrobených z vodíka a hélia, prejde zo stredu do vrstvy či vrstiev okolo neho, čím prudko stúpne tlak žiarenia. Rovnováha síl sa poruší. Hviezda sa nafúkne a stane červeným obrom. Nejaký čas tak zotrvá, ale potom ďalším vzrastom tlaku žiarenia príde o vonkajšie vrstvy. Tie sa totiž ešte viac rozopnú a nakoniec od hviezdy odpútajú - jej horúce vnútro sa naopak zmrští a pomaly vychladne.

Skryť Vypnúť reklamu

Zem pohltená Slnkom?

Taký chmúrny scenár platí aj pre naše Slnko. Našťastie máme dosť času na to, aby sme s tým niečo urobili, respektíve so sebou samými a našou planétou. Z hľadiska života netolerovateľné veci so Slnkom sa totiž začnú diať až za vyše päť miliárd rokov. To je dlhý čas, veď Slnko a Zem vznikli podľa meteoritov a mesačných hornín pred porovnateľnou dobou, pred 4,55 miliardami rokov.

Optimisticky predpokladajme, že tu ešte ľudstvo alebo jeho nástupcovia - biologickí, nebiologickí, hybridní - budú. Pesimizmus, hocako realistický, k ničomu nevedie.

Slnko sa napokon rozopne na vyše dvestonásobok dnešného polomeru. Určite pohltí Venušu a možno aj Zem. A aj keď ju nepohltí, prudko stúpne teplota na jej povrchu - stratí vodu a ešte predtým biosféru. Samotné Slnko vyše tretinu hmotnosti. Tento materiál sa od neho vzdiali v podobe tzv. planetárnej hmloviny.

Skryť Vypnúť reklamu

Vonkajšie planéty ako Mars horúcemu objatiu Slnka uniknú (rozpínajúca sa hmlovina bude rednúť a chladnúť), mali by sa presunúť na vzdialenejšie dráhy. Sprvoti sa zdalo, že aj Zem, ale najnovšie výpočty naznačujú, že sa presunie naopak bližšie k Slnku. (O to dôležitejšia sa javí kolonizácia Marsu a jeho tzv. spozemštenie, ľudstvo proste bude treba pre istotu „zálohovať", čo má, pravdaže, aj iné, časovo naliehavejšie dôvody ako prechod Slnka do fázy červeného obra.)

Najohrozenejšia exoplanéta

O najnovšiu názornú - ba vlastne najnázornejšiu - ilustráciu takejto hrozby sa postarali Andrzej Niedzielski z Univerzity Mikuláša Kopernika v Toruni (Poľsko) a Alexander Wolsczan z Pennsylvánskej štátnej univerzity (USA) s kolegami.

Konkrétne objavom planéty červeného obra HD 102272, ktorý sa nám premieta do súhvezdia Leva a leží 1200 svetelných rokov od Slnka (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km).

Skryť Vypnúť reklamu

Planéta totiž túto hviezdu obieha dosiaľ najbližšie zo známych exoplanét červených obrov, vo vzdialenosti iba 0,6 AU (1 AU = vzdialenosť Zem-Slnko čiže približne 150 miliónov km). Dokonca aj Venuša v našej slnečnej sústave obieha Slnko o takmer 20 miliónov kilometrov ďalej. (Neslobodno zabúdať, že Slnko je zatiaľ trpaslíčia, nie obria hviezda).

Z planéty by sa HD 102272 javila ako červenkastý disk, vyše šestnásťnásobne väčší ako Mesiac v splne. Planéte trvá jeden obeh 127,6 dňa a má hmotnosť asi šesť hmotností Jupitera. Niedzielského a Wolsczanov tím ju objavil nepriamou metódou, cez jemné zmeny znakov v rozloženom svetle HD 102272.

Najlepšie ich vysvetľuje vplyv planéty, ktorá gravitačne pôsobí na materskú hviezdu, hoci je voči nej oveľa menej hmotná. (Svojou hviezdou nepatrne „kýve" preč od nás a zasa späť.) Okolo červených obrov by mala podľa teoretických výpočtov existovať zóna „zákazu vstupu" pre planéty, s polomerom asi 0,5 AU. Polomer dráhy novoobjavenej planéty 0,6 AU to podporuje.

Skryť Vypnúť reklamu

planeta_v_nebezpecenstve1.jpg

Novú exoplanétu červeného obra objavili Hobbyovým-Eberlyovým ďalekohľadom s priemerom objektívu 9,2 metra na McDonaldovom observatóriu v Texase (USA). Tento ďalekohľad je umiestnený na hore Mount Fowlkes vo výške 2030 metrov n. m., v západotexaskom Davisovom pohorí. Cez otvorený pozorovací priestor a spodné obloky vidno vďaka osvetleniu kopule ako konštrukciu ďalekohľadu, tak jeho zrkadlový objektív.

Foto: Marty Harris/McDonald Observatory/UT-Austin

planeta_v_nebezpecenstve2.jpg

Alexander Wolsczan, jeden z vedúcich tímu, ktorý objavil planétu hviezdy HD 102272 a v roku 1992 objaviteľ vôbec prvých exoplanét.

Foto: Pennsylvania State University

Úspech „transatlantického" ďalekohľadu

Hviezdu HD 102272 pozorovali Hobbyovým-Eberlyovým ďalekohľadom s priemerom zrkadlového objektívu 9,2 metra na McDonaldovom observatóriu v západnom Texase. (To sa volá po bankárovi, ktorý zanechal veľkú časť imania Texaskej univerzite, aby založila astronomické observatórium.)

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalekohľad patrí medzi najväčšie na svete a vlastní ho konzorcium piatich univerzít, troch z USA a dvoch z Nemecka, Göttingenskej a Ludwiga-Maximiliána v Mníchove. Z tých istých údajov vyplývajú náznaky, že HD 102272 obieha aspoň ešte jedna ďalšia, vzdialenejšia planéta. Niedzielského a Wolsczanov tím to napísal v článku pre časopis The Astrophysical Journal Letters.

Planét červených obrov poznáme vyše desať. Sám Wolsczan s kolegami má čerstvú - minuloročnú - skúsenosť s jednou v súhvezdí Perseus, vzdialenou 300 svetelných rokov. Minimálne jedna planéta však pobyt svojej materskej hviezdy - V 391 v súhvezdí Pegasa - v štádiu červeného obra pretrvala ako ucelené teleso. Otázkou však je, čo s ňou „horúci dych" materskej hviezdy počas tohto štádia urobil.

Skryť Vypnúť reklamu

Wolsczan bol zhodou okolností v roku 1992 prvý človek, ktorý objavil exoplanétu. A to hneď tri, obiehajúce pulzar, superhustú a veľmi rýchlo rotujúcu hviezdu. Podarilo sa mu to s kolegami pomocou rádioteleskopu v portorickom Arecibu, ktorý má priemer antény 305 metrov.

Hlavný zdroj: Komuniké Pennsylvania State University z 18. novembra 2008; Rukopis článku prijatého na uverejnenie v časopise The Astrophysical Journal Letters.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Hrebeň Wdowiak.

Preprava stavebného materiálu na Mars by bola astronomický drahá.


ČTK 2 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  3. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 7 078
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 056
  3. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 273
  4. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 4 146
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 118
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 563
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 448
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 094
  9. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 816
  10. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 795
Skryť Zatvoriť reklamu