Kolísanie obsahu oxidu uhličitého a oxidu dusného v ovzduší a tým aj výkyvy klímy počas ľadovej doby spôsobilo spomalenie oceánskeho prúdenia, ktorého príčinou bolo okrem iného občasné topenie sa početných „flotíl“ ľadovcov (na snímke Erica Galbraitha) v severnom Atlantiku. Zistili to Andreas Schmittner z Oregonskej štátnej univerzity v Corvallise a Eric Galbraith z Princetonskej univerzity (USA).
Zdroj: Nature
Počítačový systém Cray XT Jaguar v Oakridgeskom národnom laboratóriu (USA) je najvýkonnejším vedeckým počítačom na svete. Dosahuje až 1,64 petaflopov (peta je 10 na 15) čiže operácií s pohyblivou desatinnou čiarkou za sekundu.Zdroj: ORNL
Prečo vie morský zooplanktón plávať za svetlom? Azda najväčšie presuny biomasy na Zemi preskúmali Detlev Arendt z Európskeho laboratória molekulárnej biológie v Heidelbergu (Nemecko) s kolegami. Umožňujú ich dve jednoduché svetlocitlivé škvrny na hlavách lariev (na snímke EMBL vpravo pri tykadlách tvora), každá iba z dvoch buniek.Zdroj: Nature
Komplikovaný vzťah typu symbiont v symbiontev útrobách termitov opísal tím Ju-iči Hongoha z inštitútu RIKEN v Saitame (Japonsko). Termity dokážu stráviť drevo a teda celulózu vďaka symbiotickým mikróbom. Jeden z nich, prvok, je sám hostiteľom baktérie CfPt1-2 (na snímke J. Hongoha sú vľavo termity, vpravo hore prvok a vpravo dole jeho symbiotické baktérie). Vedci určili gény, pomocou ktorých viažu dusík, recyklujú ho z odpadov a vyrábajú látky pre seba i hostiteľa. Dôležitý poznatok pre výrobu biopalív z celulózy. Zdroj: Science