SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Hubbleov teleskop trafil desiatku

Technici a vedci NASA po vážnej poruche z konca septembra opäť sprevádzkovali Hubbleov kozmický ďalekohľad, ktorý pracuje už 18 rokov na orbite okolo Zeme. Úspech náležite oslávili - záberom dvojice vzdialených galaxií, ktoré z nášho pohľadu pripomínajú

Umelecká vízia HST na orbite okolo Zeme - obieha ju po takmer kruhovej dráhe vo výške približne 600 kilometrov.Umelecká vízia HST na orbite okolo Zeme - obieha ju po takmer kruhovej dráhe vo výške približne 600 kilometrov. (Zdroj: Ilustrácia: ESA/Hubble Information Centre)

Technici a vedci NASA po vážnej poruche z konca septembra opäť sprevádzkovali Hubbleov kozmický ďalekohľad (Hubble Space Telescope, HST), ktorý pracuje už 18 rokov na orbite okolo Zeme. Úspech náležite oslávili - záberom dvojice vzdialených galaxií, ktoré z nášho pohľadu pripomínajú číslo 10.

Záber získala kamera Wide Field and Planetary Camera 2 (WFPC2, Širokouhlá a planetárna kamera 2), druhá generácia jednej z piatich aparatúr HST. Výsledný záber je zložený z troch, nasnímal ho 27. - 28. októbra 2008 cez filtre, zodpovedajúce modrému, viditeľnému a infračervenému svetlu.

Skryť Vypnúť reklamu

HST je medzinárodný projekt s väčšinovým podielom NASA a menšinovými Európskej kozmickej agentúry ESA a ďalších krajín.

Nebezpečné vzťahy

Záber zachytáva dvojicu galaxií Arp 147, ktoré na seba intenzívne gravitačne pôsobia. (Ide o 147. položku z katalógu takým či onakým spôsobom zvláštnych galaxií, ktorý v 60. rokoch minulého storočia zostavil americký astronóm Halton Arp, mimochodom vytrvalý kritik teórie veľkého tresku.)

Arp 147 sa nám premieta do súhvezdia Veľryby (Cetus) a leží vyše 400-miliónov svetelných rokov od nás (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov).

Na ľavej galaxii, čísle „1" z „desiatky, je gravitačná interakcia menej nápadná, lebo ju zatiaľ vážne nenarušila - situáciu prezrádza iba súvislý prstenec hviezdneho svetla okolo galaxie.

Skryť Vypnúť reklamu

Pravá galaxia, „0" z desiatky, je však už výrazne narušená, ako ukazuje jej rozdrobený prstenec, v ktorom prebieha búrlivá tvorba nových hviezd, čo prezrádza modrá farba.

hubble_desiatka2.jpg

Dvojica gravitačne "tancujúcich" galaxií Arp 147.

Foto: NASA/ESA/Mario Livio, STScI

Od zrážky k hviezdotvorbe

Prstenec vznikol pri prechode „1" cez „0" v pomerne nedávnej minulosti. Prechod totiž v mieste, kde sa obe galaxie takpovediac zrazili, vytvoril - tak ako kameň hodený do rybníka vytvára kruhové vlny - šíriaci sa prstenec zvýšenej hustoty materiálu.

Slovo zrážka tu však netreba brať katastroficky, aj galaxie sú v podstate prázdno so sem-tam štipkou hmoty (hoci tá štipka, ako čierne superdiery v strede, môže mať miliardy hmotností Slnka). Galaxie sa pri takej gravitačnej interakcii skôr vzájomne preľnú. Druhá vec už ale je, že pri tom výrazne zmenia svoju celkovú podobu.

Skryť Vypnúť reklamu

Šíriaca sa hustotná vlna naráža na hmotu, ktorú obe galaxie na seba gravitačne sťahujú z okolitého vesmírneho priestoru a výsledkom je búrlivá hviezdotvorba. Pôvodný stred či jadro vážne narušenej galaxie „0" asi vyznačuje červenkastá časť prstenca dolu vľavo, ktorá očividne obsahuje veľa medzihviezdneho prachu.

Čaká to aj nás

Vzájomné gravitačné ovplyvňovanie galaxií je vo vesmíre častejšie, ako sme si donedávna mysleli a významne sa podieľa na podobe galaxií. Ako to pri ňom môže pokračovať, ukazuje prípad „susednej" dvojice v predmetnom Arpovom katalógu - Arp 148 (pozri foto nižšie).

Napokon aj naša Mliečna cesta podľa všetkého vo svojej azda desaťmiliárdročnej histórii pohltila celý rad menších galaxií. A blíži sa k nej (a teda i k nám) známa galaxia M31 v súhvezdí Andromédy, ktorá je väčšia a asi o pätinu hmotnejšia, takže tentoraz bude Mliečna cesta hrať druhé husle.

Skryť Vypnúť reklamu

Našťastie to nebude zajtra, kvalifikovaný odhad udáva, že približovanie potrvá ešte zhruba 2,5 miliardy rokov - obe tieto špirálové galaxie sa vtedy preľnú a splynú, aby vytvorili jednu obrovskú eliptickú galaxiu.

hubble_desiatka5.jpg

Gravitačný "tanec" dvojice galaxií Arp 148.

Foto: NASA/ESA/Hubble Heritage Team, STScI, AURA

Nažive a v dobrom zdraví

Najnovší záber Arp 147 dokazuje, že HST všeobecne a WFPC2 konkrétne opäť štandardne pracujú a prinášajú kvalitné výsledky.

HST je jedným z najúspešnejších vedeckých prístrojov v histórii. Ba astronómiu bez veľkého preháňania možno deliť na éru pred HST a éru HST. Tento ďalekohľad so zrkadlovým objektívom, ktorý má priemer 2,4 metra, vyniesol na orbitu v roku 1990 raketoplán Discovery.

Na zemskom povrchu síce pracujú ďalekohľady s oveľa väčšími objektívmi, no tým prekáža pri pozorovaniach ovzdušie, takže majú menšie rozlíšenie.

Skryť Vypnúť reklamu

HST pomenovali po slávnom americkom astronómovi Edwinovi Powellovi Hubbleovi (1889 - 1953), ktorý pozorovaniami tzv. červeného posunu galaxií spôsobeného Dopplerovým javom, čo je posun vlnových dĺžok znakov v rozloženom svetle čiže spektre k vyšším hodnotám vplyvom vzďaľovania, v 20. rokoch objavil, že vesmír sa rozpína.

hubble_desiatka3.jpg

HST v reáli na orbite po servisnej misii 2 v roku 1997.

Foto: NASA/ESA

Čakanie na piatu misiu

HST si udržal a zlepšil výkonnosť vďaka štyrom servisným misiám (1, 2, 3a a 3b) astronautov v rokoch 1993, 1997, 1999 a 2002. Piata (4) a posledná bola plánovaná na tento rok a odložená na február 2009. Bolo to však plne odôvodnené.

Odklad spôsobila porucha dôležitej systémovej jednotky HST koncom septembra, ktorú sa napokon technikom NASA podarilo opraviť, čo vedci dokázali záberom Arp 147. Servisná misia má totiž navyše vyniesť náhradnú jednotku. Podľa najnovších správ však ani februárový termín nebude dodržaný, lebo jednotku treba dôkladne otestovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Spolu s novou generáciou aparatúr sa dostane na HST niekedy neskôr počas roka 2009. Tak či onak, posledná misia má voči dnešku ešte zlepšiť výkonnosť HST a predĺžiť jeho prevádzku o približne päť rokov.

hubble_desiatka4.jpg

Umelecká vízia Webbovho kozmického ďalekohľadu.

Ilustrácia: NASA

Nástupcom HST sa stane Webbov kozmický ďalekohľad, pomenovaný podľa administrátora NASA v ére projektu Apollo Jamesa Edwina Webba (1906 - 1992). Určený je pre oblasť infračerveného žiarenia. Priemer segmentovaného objektívu bude mať 6,5 metra. V moci tohto ďalekohľadu by malo byť odhalenie prítomnosti a skúmanie planét typu Zeme u najbližších hviezd.

Na orbite sa ocitne najskôr v júni 2013, vyniesť ho má európska raketa Ariane 5.


Hlavný zdroj: Komuniké ESA/Hubble Information Centre z 30. októbra 2008.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na Covid zomrú desiatky ľudí denne. Pokles možno očakávať najskôr o dva týždne

Pre koronu zomierajú ľudia s inými ochoreniami, ktorí by inak žili.

V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Policajná eskorta a príslušníci Národnej kriminálnej agentúry privádzajú vysokého postaveného policajného funkcionára Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na pojednávanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Podcast Dobré Ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tak prrr! Neleteli sme na Mars

Ľudia ukázali ochotu a dôveru. Pokaziť to vždy môže nedostatok pokory lídrov.

Zuzana Kepplová.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 189
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 769
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 035
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 249
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 659
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 290
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 594
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 510
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 228
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 226