SME

Fred Hoyle Robotník vedy

"Tohto človeka nepozývať." Tak znel pokyn pre pracovníkov britskej BBC, platný niekoľko rokov po druhej svetovej vojne. "Ten človek" bol kozmológ Fred Hoyle, jedna z výnimočných postáv vedy 20. storočia.Fred Hoyle, známy svojou originalitou, mal pre ...

FOTOFOTO

"Tohto človeka nepozývať." Tak znel pokyn pre pracovníkov britskej BBC, platný niekoľko rokov po druhej svetovej vojne. "Ten človek" bol kozmológ Fred Hoyle, jedna z výnimočných postáv vedy 20. storočia.Fred Hoyle, známy svojou originalitou, mal pre rozhlas zlú kvalifikáciu. Pri vyjadrovaní si málokedy bral servítky, jeho nápady lietali ako neriadené strely a občas dovolil, aby prevážili emócie. Producent Peter Laslett však Hoyla napriek všetkému pozval, aby na treťom programe predniesol päť prednášok. Vysielali sa v sobotu večer a mali ohromný úspech. Svet v nich prvý raz počul termín, ktorý sa stal pre kozmológiu 20. storočia kultovým: Big Bang, veľký tresk. Hromady kníh, ktoré o Big Bangu odvtedy vedci napísali, by už možno vydláždili cestu zo Zeme na Mesiac.

Paradoxne chcel Hoyle s pomocou viac-menej žartovného spojenia iba názorne demonštrovať, že celý vesmír, ako ho poznáme my, sa predsa nemohol zrodiť v jedinom chaotickom výbuchu, ako ho opísali 1. apríla 1948 Američania Ralph Alpher, Hans Bethe a George Gamow v článku "alfa-beta-gama". Pre Hoyla bola akási bližšie neurčená megaexplózia nepredstaviteľná a neuchopiteľná. "Je to iracionálny proces, ktorý nemožno vedecky opísať," povedal.

Kozmologický brainstorming

Namiesto amerického horúceho vesmíru, ktorý má počiatok a bude mať aj koniec, predložil Hoyle verejnosti konkurenčný britský model. Bol zaujímavý nielen svojím obsahom (vesmír sa síce rozpína, ale aj tak tu bol a bude vždy), ale aj tým, že (a ako) sa začal rodiť ešte počas vojny v spolupráci s Thomasom Goldom a Hermanom Bondim. Všetci totiž boli v službách námorníctva a tak cez deň bádali nad zdokonalením spojeneckých radarov a večer a v noci sa zaoberali "kozmologickým brainstormingom na čiastočný úväzok". Bondi mal matematické nadanie, preto upravoval rovnice, Gold interpretoval rovnice z hľadiska fyziky, a najstarší Hoyle riadil smer ich úvah.

Obzvlášť ich fascinovali pozorovania, ktoré už v roku 1929 opísal legendárny astronóm Edwin Hubble a ktoré potvrdzovali, že vesmír sa rozpína. To by logicky znamenalo, že musel mať počiatok. Hoyle a jeho kamaráti však chceli nájsť inú cestu.

Gold spomínal: "Fred Hoyle na nás neustále dotieral - čo by Hubblovo rozpínanie mohlo znamenať? Vždy mal pre nás pripravenú túto výzvu. Nechal Bondiho sedieť so skríženými nohami na podlahe, posadil sa zaň do kresla a potom ho každých päť minút nakopol, aby Bondi písal ešte rýchlejšie, asi tak, ako keby ste bičom poháňali koňa. Bondi rátal šialenou rýchlosťou, aj keď mu nebolo vždy jasné, čo vlastne ráta."

Stacionárny model

Šialené preteky po vojne vyústili v rovnako šialenú teóriu (Goldov termín), ktorá vošla do dejín ako stacionárny model vesmíru. Bol to Gold, kto s touto myšlienkou prišiel ako prvý. Údajne ho inšpiroval film Prízraky noci, ktorý má zaujímavú zápletku: príbeh beží, vystupujú v ňom nové postavy, ale končí sa presne tam, kde sa začal. Stalo sa veľa vecí, ale na konci sa nezmenilo nič. A presne tak je to vraj s naším vesmírom. Keďže je nekonečný, nemá problém s tým, aby sa neustále rozpínal a menil, ale v princípe je stále rovnaký. Základný rozdiel oproti teórii Big Bangu spočíva v tom, že všetka hmota nevznikla naraz, ale rodí sa stále, pomalým a nebadaným procesom v kreačnom poli, ako ho označil Hoyle. Toto pole prestupuje celým vesmírom a spontánne vytvára nové atómy, a z nich sa rodia nové galaxie, čím sa udržiava status quo. Krátko po vojne ešte neexistovali merania, ktoré by mohli túto teóriu spochybniť.

Prvky sa rodia vo hviezdach

Na súperení dvoch teórií o vzniku a vývoji kozmu je najzaujímavejšia iná vec. Ani Gamow, ani Hoyle nepoznali spôsob, akým sa vo vesmíre zrodili či rodia chemické prvky. Gamow a jeho ľudia pátrali po ceste, ktorá by umožnila vyrábať prvky ťažšie než hélium (a to sú okrem vodíka všetky) počas Big Bangu. Hoyle zas hľadal spôsoby, akými by šlo vyrobiť ťažké prvky termojadrovými reakciami vnútri hviezd. Úspešnejší bol Hoyle, ktorý v historickom článku z roku 1957 ohlásil, ako sa vo hviezdach rodia chemické prvky vrátane uhlíka, s ktorým bol najväčší problém.

John Gribbin v knihe Pátranie po veľkom tresku napísal: "Dodnes si pamätám napätie, ktoré ma ovládlo, keď som si článok v roku 1966 prvý raz prečítal ako doktorand. Bola to úctivá bázeň vyplývajúca z poznania, že rovnice v článku vysvetľujú, odkiaľ sa zobrali všetky atómy v mojom tele (okrem prvotného vodíku) a ako všetky tieto prvky vznikli vo hviezdach."

Článok, na počiatku ktorého stála iba geniálna intuícia Freda Hoyla, má štyroch autorov, podieľali sa na ňom ešte Margaret a Geoffrey Burbidgeovci a William Fowler.

Práve Fowler, vedúca postava výskumu hviezd na Caltechu (Kalifornský technický inštitút), získal ako jediný Nobelovu cenu. Fredovi Hoylovi, ktorý celý projekt inšpiroval a musel Fowlera prehovárať, aby sa doň zapojil, sa najvýznamnejšie vedecké ocenenie neušlo.

Hlavný zdroj: Simon Singh, Veľký tresk, Argo, Dokořán, Praha 2007

FOTO - David Pearson, panoramio.com, www.phys-astro-sonoma.edu

Nobelova cena

Simon Singh napísal v knihe Veľký tresk:

Skutočnosť, že Hoyle nezískal Nobelovu cenu, patrí medzi jednu z najväčších nespravodlivostí v histórii ich udeľovania. Hlavný dôvod, prečo ho výbor opomenul, spočíva v tom, že si svojou priamočiarosťou vytvoril veľa nepriateľov. Pobúrilo ho, že v roku 1974 neudelili Nobelovu cenu za objav pulzarov aj mladej astronómke Jocelyn Bellovej, ktorá robila kľúčové pozorovania. Taktickejšie by bolo mlčať, no Hoyle neuprednostňoval uhladené správanie pred poctivosťou a osobnou integritou. Nesklopil hlavu ani vtedy, keď išlo o jeho miesto v Cambridgei a v roku 1972 znechutene rezignoval.

"Efektívne pôsobenie si tu vyžaduje, aby každý stále sledoval svojich kolegov, takmer ako v Robespierrovom systéme plnom špehov. Potom však, samozrejme, zostáva iba veľmi málo času na poriadnu vedu," napísal.

vizitka vedca

Fred Hoyle sa narodil 24. júna 1915 v anglickom Bingley (Yorkshire). Najradšej skúmal svet sám. Raz priniesol do triedy kvetinu, aby dokázal, že má viac okvetných lístkov než hovoril učiteľ. Dostal facku a už sa do školy nevrátil. Za najlepšiu a najlacnejšiu vzdelávaciu inštitúciu považoval miestne zavšivavené kino, kde pozeral nemé filmy s titulkami. Chemické pokusy s výbušninami robil najradšej doma.

Keď dostal prvý raz ďalekohľad a pozoroval hviezdy, stal sa vzorným študentom a získal štipendium na Cambridgei. Počas vojny pracoval na vývoji radaru pre britské námorníctvo. Po vojne sa venoval predovšetkým štúdiu vývoja hviezd, učil matematiku a podieľal sa na základnej práci o vzniku prvkov vo hviezdach. Napísal desiatky kníh o vede a mnohé sci-fi, azda najznámejšie sú Čierny mrak a A ako Andromeda.

Navonok pôsobil sebaisto a provokatívne, no v skutočnosti bol plachým introvertom a žil najmä pre svoju prácu. V roku 1967 založil na Cambridgei Ústav teoretickej astronómie a bol jeho prvým riaditeľom, no o päť rokov na univerzite pre nezhody s vedením rezignoval. Pôsobil ešte na Waleskej univerzite a potom odišiel do dôchodku. Mal iba 58 rokov.

Získal mnoho prestížnych ocenení, titul Sir, bol predsedom Kráľovskej astronomickej spoločnosti. Zdolal nielen záhady hviezd, ale aj všetkých 280 škótskych vrcholov vyšších než 900 metrov. Zomrel 20. augusta 2001, presne 33 rokov po svojom veľkom oponentovi a spolupracovníkovi Georgeovi Gamowovi.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu