RIJÁD. Saudskoarabskí vedci zostavili prvý genóm Araba. Do roku 2010 má byť známych 100 genetických máp osôb arabského etnika a výsledky sa majú využiť pre výskum zameraný na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v Saudskej Arábii.
Miestni obyvatelia napríklad častejšie než ostatní dostanú cukrovku alebo trpia srdcovými ochoreniami. Informovala o tom agentúra Reuters.
Na zostavovaní genómu Arabov sa podieľa firma Saudi Biosciences, dánska CLC Bio a pekinský genetický ústav. Tíeto inštitúcie chcú dať genetické mapy 100 Arabov k dispozícii do verejnej databázy.
"Projekt prispeje k štúdiu odlišností jednotlivých národov a mohol by pomôcť vysvetliť, prečo sa v určitých skupinách šíria niektoré choroby. V Saudskej Arábii trpí cukrovkou alebo je na túto chorobu náchylných 25 percent obyvateľstva, čo znamená ohromnú záťaž pre verejné zdravotníctvo," povedal koordinátor projektu arabského genómu Saíd Turkí.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie má jeden zo štyroch saudských Arabov vo veku nad 30 rokov cukrovku. Genetický projekt má okrem iného objasniť, či je tento vysoký výskyt dôsledkom zmeny životného štýlu. Saudskí Arabi teraz totiž žijú oveľa viac než kedysi v mestských aglomeráciách a v strave beduínov sa objavuje oveľa výživnejšia strava než v minulosti.
Hľadanie typických znakov genómu arabského obyvateľstva má tiež pomôcť objasniť migráciu semitských kmeňov z Afriky na Arabský polostrov. Okrem Arabov k nim patria aj Židia a iné skupiny.
Hlavným sponzorom projektu je syn saudskoarabského korunného princa Ahmad bin Sultán.
Podľa Turkího bude výskum stáť 500 miliónov rijálov (2,7 miliardy korún). Za pol roku sa vedcom podarilo úplne zmapovať genóm anonymného príslušníka jedného zo saudskoarabských kmeňov a účastníci výskumu to považujú za veľký úspech. Porovnávajú to s výsledkami výskumného pracoviska kráľa Abdulazíza, kde sa pracovalo na genóme ťavy šesť rokov.
Do roku 2010 vzniknú genetické mapy 50 osôb pochádzajúcich z Arabského polostrova a ďalších 50 Arabov z Egypta, Sýrie, Líbye a ďalších arabských štátov.
Saudskoarabský výskum je súčasťou medzinárodného projektu 1000 Genomes, v rámci ktorého vznikajú detailné genetické mapy 1000 ľudí z celého sveta.
Poskytnú informácie o rozdieloch v genetickej výbave ľudstva a poznatky sa majú využiť najmä v medicíne.
Identifikácia ľudského genómu sa skončila v roku 2003. Vedci dospeli k názoru, že ľudstvo je ako biologický druh na 99 percent identické. Od pochopenia onej jednopercentnej odlišnosti si sľubujú odpoveď na otázky, prečo sú určití ľudia náchylnejší ochorieť než ostatní alebo ako sa líšia reakcie organizmu na lieky či na životné prostredie.
Debata o genetickej charakteristike môže viesť aj k úvahám o rasovej odlišnosti, ktoré sú najmä na Blízkom východe veľmi citlivou témou. Mnoho miestnych obyvateľov si zakladá na svojom arabskom pôvode. Často to spájajú s nárokom na to, že sa môžu považovať za potomkov proroka Mohameda, ktorý bol Arab. Pojmy Arab a islam tak splývajú.
Genetik Ibráhím Abdalkarím tvrdí, že ide o citlivú tému: "Ľudia, ktorí hovoria po arabsky, sa nazývajú Araby, ale k Arabom patrí mnoho odlišných skupín."
Kmene na Arabskom polostrove o sebe s hrdosťou hovoria, že práve oni sú praví Arabi, zatiaľ čo v arabskom svete existujú skupiny ľudí, ktorí sa k príslušnosti k Arabom nehlásia.