SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky
VEDCI ZÍSKALI NOVÉ POZNATKY O TOM, AKO PREBIEHALO ZAĽADNENIE ZEME

Zo skleníka do chladu. Všetko je inak – aj s ľadmi

V treťohorách na Zemi silne klesla priemerná teplota. Najskôr sa zaľadnila Antarktída, oveľa, oveľa neskôr Arktída a na severe nastúpili doby ľadové – aspoň sa myslelo.Lenže dlho zrejmenečakal ani sever.

Transantarktické pohorie dokonale vystihuje predstavu, ktorú máme o polárnych oblastiach,Transantarktické pohorie dokonale vystihuje predstavu, ktorú máme o polárnych oblastiach, (Zdroj: JOHN W. GOODGE/UNIVERSITY OF MINNESOTA)

BRATISLAVA. Ľady južného a severného pólu mali byť od seba časovo vzdialené vyše 30 miliónov rokov. Hoci prvé známky zaľadnenia Antarktídy pochádzajú z doby pred vyše 40 miliónmi rokov, úplne zmrzla až pred 33,6 milióna rokov, na prelome treťohorných epoch eocénu a oligocénu.

Príčinou bola kombinácia pozemských a kozmických faktorov, v druhom prípade najmä aktuálne hodnoty prvkov obežného pohybu Zeme okolo Slnka a jej rotácie okolo vlastnej osi.

Sever sa podľa klasických predstáv zaľadnil až o 31 miliónov rokov neskôr, ku koncu poslednej treťohornej epochy, pliocénu.

Veľké ochladenie strednej a východnej Afriky vtedy obmedzilo lesy a zmnožilo savany, čo azda podnietilo evolúciu ľudského rodu Homo.

No so zaľadnením severu to asi predsa len bolo inak.

Nie je pól ako pól

Paleoklimatologické „kacírstvo“ vyplýva z nových analýz jednak izotopového zloženia schránok dávnych drobných morských organizmov, jednak sedimentov. Týkajú sa okrem iného pohybov úrovne morských hladín.

Veľké ľadovcové štíty boli v Arktíde už v oligocéne, ktorý preklenul doby pred 23,8 milióna rokov a spomínanými 33,6 milióna rokov. Vedci sa preto rozhodli preveriť možnosti tvorby ľadovcov v polárnych oblastiach Zeme s pomocou počítačového modelovania.

Pri výpočtoch zohľadnili úbytok vzdušného oxidu uhličitého v posledných 65 miliónoch rokov, teda od prelomu druhohôr a treťohôr, keď vyhynuli veľké dinosaury. Osobitne od doby pred 45 miliónmi rokov. A tiež vplyvy cyklických zmien pohybových prvkov Zeme pri jej obehu a rotácii.

Výpočty ukázali, že zaľadnenie severnej polárnej oblasti vyžadovalo oveľa výraznejší úbytok oxidu uhličitého ako zaľadnenie južnej. Hlavná príčina: masívy súše na severe siahajú do nižších zemepisných šírok a tak ich v lete silnejšie zohrieva slnko.

Poučenie pre budúcnosť

V skorom oligocéne ešte ovzdušie obsahovalo priveľa oxidu uhličitého, skleníkového plynu, ktorý viaže slnečné teplo. No na prelome oligocénu a ďalšej treťohornej epochy, miocénu, už pred asi 25 miliónmi rokov klesol jeho obsah v atmosfére pod kritickú prahovú hodnotu, ktorou je 280 objemových milióntin, a odvtedy zostal pod ňou. Na zaľadnenie Antarktídy stačil pokles pod 750 objemových milióntin.

Veľké ľadovcové masívy v Arktíde teda mohli existovať o vyše dvadsať miliónov rokov skôr, ako si vedci doteraz mysleli. Dobre sa to zhoduje s množstvom dosiaľ záhadných údajov.

Geológovia sa zväčša usilujú prítomnosťou vysvetliť minulosť, tu je to však presne naopak: z minulosti treba odvodiť, čo všetko sa môže stať. Lebo podľa počítačových projekcií by mal obsah vzdušného oxidu uhličitého do konca 21. storočia výrazne stúpnuť na 500 až 900 objemových milióntin. Takéto niečo sa nestalo vyše 25 miliónov rokov.

Nové výsledky tiež naznačujú, že topenie polárneho ľadu bude na pribúdanie oxidu uhličitého citlivejšie, ako sa predpokladá. Neveští to nič dobré v súvislosti s prebiehajúcou zmenou klímy a so stúpaním hladín morí a oceánov.

Rekonštrukciu cesty Zeme zo skleníka (planéta bez zaľadnených pólov) do chladiarne (planéta s väzbou klímy na polárne ľady) opísal v dnešnom čísle časopisu Nature šesťčlenný americko-britský tím Roberta DeContoa z Massachusettskej univerzity v Amherste v Spojených štátoch.

Geológovia sa zväčša usilujú prítomnosťou vysvetliť minulosť, tu je to naopak: z minulosti treba odvodiť, čo všetko sa môže stať teraz.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Školy sa od pondelka neotvoria, už nie je čas, hovorí Gröhling (minúta po minúte)

Na Slovensku odhalili PCR testy 1811 nových prípadov. Pribudlo aj 23 úmrtí.

	
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling počas príchodu na rokovanie 54. schôdze vlády SR. Bratislava, 25. november 2020.
AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Pod Babišom sa rok pred voľbami prvýkrát kýve stolička

Vystrieda magnáta Pirát?

Líder Pirátov Ivan Bartoš.
Meghan Markleová
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Na vakcínu sa musíme pripraviť, armáda nás nevytrhne

Predvedené chaosy varujú pred ilúziami a optimizmom.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Aká je najvyššia možná teplota?

Čo je to maximálne teplo vo vesmíre.

Podcast Zoom

Zoom: Koronavírus zmutoval, je nebezpečnejší?

Podcastový prehľad noviniek z vedy.

Charles Darwin. Portrét z roku 1868.
Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.