BRATISLAVA. Nápad využiť na lepšiu liečbu pravidelné denné cykly, teda chronoterapiu, nie je nový. Lekári si všimli už skôr, že vedľajšie účinky niektorých liekov ustupujú, ak ich pacienti dostanú v noci. Fungovalo to napríklad pri oxaliplatine, čo je chemoterapeutický liek založený na platine.
Denné rytmy ovplyvňujú činnosť prakticky každého génu. Neprekvapuje, že lieky sa metabolizujú rôzne podľa času, kedy sa do tela dostanú. Chronoterapia sa však zatiaľ nemohla uplatniť v praxi bez rozsiahlejších výskumov na ľuďoch.
„Do úvahy treba zobrať aj značný odpor medzi lekárskou komunitou, ktorá tvrdí, že ide iba o čiastkové, okrajové efekty,“ povedal Russell Foster, ktorý študuje denné rytmy biologických hodín na Oxfordskej univerzite.
Ďalším faktorom, ktorý lekársky personál od chronoterapie odrádzal, je nevyhnutnosť dávať pacientom liek v ktoromkoľvek dennom či nočnom čase. Vývoj infúznych púmp, ktoré liek dávkujú do žily automaticky podľa nastaveného času, však dnes umožňuje robiť väčšie výskumy. Výsledky ukazujú, že efekt starostlivo načasovaného lieku nie je zanedbateľný.
Rytmus, ktorý lieči
Pre zdravé bunky je denný rytmus čosi ako stimulátor, regulujúci ich normálny biologický cyklus. V chorých bunkách je táto závislosť prerušená.
Rakovinová bunka sa líši od zdravej najmä tým, že jej delenie neriadia biologické hodiny, ale deje sa nekontrolovateľne. Preto by sa chronoterapia logicky mala uplatniť najmä pri liečbe rakoviny.
S pomocou chronoterapie možno nájsť najlepší moment, keď sú zdravé bunky v najnižšom bode svojho denného rytmu, teda sú najmenej aktívne a najmenej zasiahnuteľné, napríklad chemoterapiou. Zaoberá sa tým Francis Lévi z Francúzskeho národného ústavu zdravia a lekárskeho výskumu vo Villejuife.
V rozsiahlom experimente dával lieky do žily 114 pacientom s metastázami rakoviny hrubého čreva a konečníka a 45 pacientom s rakovinou pľúc. Vedľajšie účinky liekov sa líšili podľa načasovania liečby. Zistil napríklad, že carboplatin je najlepšie podávať o 16.00.
Ak porovnal vedľajšie účinky liekov podávaných v najlepších a najhorších časoch, líšili sa až päťkrát. Lieky podávané v najlepších časoch boli navyše viac ako dvojnásobne účinnejšie pri zmenšovaní tumoru.
„O štvrtej ráno a o štvrtej poobede sme skutočne rozdielne stvorenia, a mali by sme to zobrať do úvahy,“ povedal Russell Foster z Oxfordskej univerzity, ktorý nebol zapojený do výskumu.
Model bunkového cyklu
Zaujímavý výskum Georgea Bjarnasona z Torontskej univerzity zistil rozdiely vo vedľajších účinkoch aj pri rádioterapii. Keď pacienti s rakovinou hlavy a krku dostávali vysoké dávky žiarenia ráno, mali nižšie riziko bolestivého zápalu sliznice úst, ktorý im bráni v prehĺtaní, ako tí, ktorí ich dostávali neskoro popoludní,
Dobrou správou je aj to, že tím Davida Orrella z oxfordskej spoločnosti Physiomics vypracoval počítačový model bunkového cyklu, ktorý umožňuje simulovať účinky liekov v rôznom čase. Môže sa dokonca upraviť tak, aby sa zameral na jednotlivé bunky tela. „Bunkový cyklus je neuveriteľne zložitá vec,“ hovorí Orrell. „Náš model zachytáva hlavné bielkoviny, o ktorých sa vie, že sú v ňom zapojené.“
Spojenie vedomostí lekárov a programátorov o bunkových cykloch a molekulárnych cieľoch, ktoré lieky zasahujú, je nádejnou cestou. Umožní lepšie predpovedať, kedy budú lieky najúčinnejšie a kedy spôsobia najmenej vedľajších účinkov.
SME Zdroj: New Scientist z 30. augusta 2008
