Máme iba 99 mesiacov, tvrdia niektorí vedci. Toľko podľa nich zostávado nezvratnej klimatickej zmeny. Je preto namieste sa aspoň zamyslieť, a možno už konečne začať konať.
BRATISLAVA. Výzva Andrewa Simmsa, šéfa britského Programu klimatických zmien, hovorí, že na akciu proti nezvratnej klimatickej zmene zostáva ľudstvu 99 mesiacov. Na stranu klimatológa sa postavil aj britský denník The Guardian.
Tvrdí, že aj pri pomerne optimistických odhadoch zhruba o 99 mesiacov dosiahne planéta takzvaný „bod zlomu“. Odvtedy už nebude v ľudských silách zvrátiť procesy, ktoré povedú ku globálnej zmene životného prostredia a zrejme ku katastrofe. Pritom je jedno, či klimatické zmeny majú, alebo nemajú na svedomí ľudia.
Či civilizácia naozaj k prelomovej udalosti smeruje, zatiaľ stále nie je jasné. Klimatické procesy sú také zložité, že podľa všetkého zatiaľ nedokážeme počítať so všetkými faktormi, ktoré ich ovplyvňujú, a niektoré možno ani nepoznáme. Atmosféra je asi najťažšie čitateľný komplexný systém na planéte.
Búrky budú silnejšie
Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je podľa niektorých štúdií najvyššia za posledných 650-tisíc rokov. Na sile zrejme naberajú aj mohutné tropické búrky. Klimatológ James Elsner z Floridskej štátnej univerzity hovorí, že v posledných rokoch sú ničivejšie. „V tejto sezóne sme sledovali, ako sa otepľovali oceány, a máme dôvod domnievať sa, že to je príčina nárastu ich aktivity,“ povedal pre agentúru Reuters.
Ide o teóriu tepelného motora: tropické búrky energiu čerpajú aj z mora, a čím je jeho teplota vyššia, tým silnejšie sú búrky. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) tvrdí, že búrky budú v budúcnosti ešte silnejšie. Je tiež pravdepodobné, že táto zmena je najmä dôsledkom ľudskej činnosti.
Ľadovce miznú
Španielski vedci potvrdili, že do roku 2050 zanikne všetkých 21 pyrenejských ľadovcov. „Medzi rokmi 1889 až 1980 zaniklo 94 pyrenejských ľadovcov, od 1980 ďalších 17,“ hovorí štúdia. Zdôrazňujú, že zánik ľadovcov nie je nič nové, prvé zmienky o ňom pochádzajú z 18. storočia.
Dokázané je, že grónsky ľadovec sa topí rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Písali sme o ňom uplynulý týždeň. Znamená to, že rýchlejšie bude stúpať aj morská hladina. Po úplnom roztopení by mohla stúpnuť až o sedem metrov, katastrofický scenár je však v tomto storočí predbežne nereálny. Hladina svetových morí by do konca storočia mala stúpnuť najviac o meter.
Téza o konci „nášho“ sveta preto zostáva otázna. Možno máme 99 mesiacov, možno nie. A možno otázka nestojí, či začať konať, ale kedy. Racionálne uvažujúca spoločnosť by sa mala správať tak, akoby na stole ležal horší scenár.
