(14. - 20. 8. 2008)
Joseph McConnell a Ross Edwards z Ústavu výskumu púští v Rene (USA) zistili zo vzoriek ľadu v južnom Grónsku (na snímke J. McConnella/DRI je miesto vrtu), že zamorenie Arktídy toxickými ťažkými kovmi vyvrcholilo začiatkom 20. storočia, keď sa najviac "špinavo" spaľovalo uhlie - v porovnaní s dneškom bolo troj- až päťnásobné, voči predindustriálnej ére asi desaťnásobné. Tieto kovy sa hromadia vo zvieratách lovených ľuďmi. Zdroj: PNAS
Gregory Springer z Ohijskej univerzity v Athens (USA) s kolegami odvodil z analýzy stalagmitu z jaskyne v Západnej Virgínii, že východ Severnej Ameriky za posledných sedemtisíc rokov najmenej sedemkrát postihlo približne storočné silné sucho. V pozadí sú zrejme výkyvy slnečnej činnosti a výsledné ochladenia Atlantiku.
Zdroj: Geophysical Research Letters
Tím Helmuta Priora z Goetheho univerzity vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko) objavil, že straka čiernozobá (Pica pica) ako prvý známy necicavec rozpoznáva vlastný obraz v zrkadle ako doklad vyšších mentálnych schopností (na snímke PLoS má straka žltú značku, na ktorú reagovala, pričom ju na sebe mohla zbadať iba v zrkadle).
Zdroj: PLoS Biology
Ralf Bargou z Würzburskej univerzity (Nemecko) s kolegami vyvinul bielkovinovú protilátku blinatumomab, ktorá účinne viaže imunitné T-lymfocyty k tumorovým bunkám pri nehodgkinovskom lymfóme, takže lepšie ničia tumory. Látka má síce vedľajšie účinky, no prebiehajú aj jej klinické skúšky pri liečbe akútnej lymfocytickej leukémie. Zdroj: Science
FOTO |