SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Mliekarenstvo má deväťtisíc rokov

Rozbor organických zvyškov na črepoch nádob posúva konzumáciu a spracovávanie mlieka hospodárskych zvierat o dve tisícročia hlbšie do minulosti.

BRATISLAVA. Naša civilizácia stojí na zdomácnení plodín a zvierat. Je zdrojom prebytkov potravín, ktoré možno skladovať a ďalej rozdeľovať, stálych sídiel, profesijnej špecializácie a rozvrstvenia spoločnosti.

Azda desaťtisícročné dejiny využívania hospodárskych zvierat, v prvom rade kráv, oviec a kôz, možno rozdeliť na dve fázy. Najprv bolo jednorazové - len čo zvieratá dosť narástli, ľudia ich porážali pre mäso a kožu. Potom sa prišlo na výhody chovu s odloženou porážkou, ktorý prinášal druhotné produkty. Časť zvierat ľudia opakovane strihali pre vlnu a inú časť pre srsť, nechávali ich nosiť náklady či ťahať smyky a vozy. Zistili, že samice zvierat možno dojiť a mlieko skonzumovať, alebo ho nechať skvasiť, či spracovať na maslo a syr. Dodnes mlieko - najmä surové - v dospelosti znášajú nie všetci ľudia, ba celé etniká (laktózová intolerancia). No tie, ktoré ho znášali, alebo sa naň adaptovali, si významne rozšírili potravinovú základňu. Voči konzumácii mlieka dospelými jestvujú vcelku podložené námietky. Klady ale podľa všetkého prevažujú.

Neskorá druhá fáza?

Zdomácňovanie zvierat najaktívnejšie prebiehalo v Úrodnom polmesiaci, oblasti od Izraela cez Sýriu a južné Turecko do severného Iraku a severozápadného Iránu. Tam ľudia zdomácnili hovädzí dobytok, ovce a kozy. Určite do roku 8000 pred n. l. Niektorí bádatelia tvrdili, že v tom čase delil obe fázy zdomácnenia krátky časový odstup. Iní poukazovali na archeologické nálezy, podľa ktorých bolo využívanie druhotných produktov hospodárskych zvierat oveľa mladšieho dáta. Obrazy a figúrky, znázorňujúce dojenie a spracovávanie mlieka, vozy a pluhy sa v archeologickom zázname objavujú až o niekoľko tisícročí po zdomácnení zvierat. Označuje sa to ako revolúcia druhotných produktov v 5. či 4. tisícročí pred n. l.

Niektoré obrázky a figúrky zvierat, ako i špecifická keramika (mliečniky, filtre) a výskumy kostí veku porážaných zvierat predsa len naznačovali, že konkrétne mliekarenstvo sa zrodilo oveľa skôr ako v roku 4000 pred n. l. Medzinárodný tím bádateľov sa preto rozhodol, že vyjasní situáciu aspoň v dejinne kľúčovej oblasti, na Blízkom východe a v juhovýchodnej Európe.

Krok do minulosti

Členovia tímu vyvinuli metodiku rozlíšenia mastných kyselín v organických zvyškoch na stenách nádob alebo črepoch - či pochádzajú z mäsa, alebo z mlieka. Využívajú aj meranie obsahu izotopov uhlíka. Takto teraz preskúmali 2225 črepov nádob z 5. až 7. tisícročia pred n. l., z úsvitu keramiky, ktoré sa našli na 23 miestach juhovýchodnej Európy, Turecka a Levanty (pozri mapku).

Vyše desatina z nich poskytla analyzovateľné organické zvyšky. Najviac stôp mlieka, kravského, sa našlo na črepoch z okolia Marmarského mora v severozápadnom Turecku. Dve najstaršie náleziská, Hoca Cesme a Pendik, dokladajú rozsiahle využívanie kravského mlieka ľuďmi hlboko v 7. tisícročí pred n. l. Mliekarenstvo má teda takmer deväťtisíc rokov! Ladí to s vekovým zložením kostí, najmä kráv, ktoré sú na náleziskách s "mliečnymi" črepmi zastúpené výrazne početnejšie ako inde. Prinajmenšom dve turecké náleziská, Fikir Tepe a Asagi Pinar, však poukazujú na zmiešané mliekarenstvo, využívajúce aj ovčie a kozie mlieko. Tiež z nich vyplýva, že zvieratá sa súbežne chovali pre mäso a kože, nie iba pre mlieko.

Mimo oblasti Marmarského mora bolo mliekarenstvo v skúmanom období menej dôležité. Tou istou metodikou vedci už skôr preukázali rozvoj mliekarenstva na juhu Britských ostrovov v 4. tisícročí pred n. l. a získali náznaky o jeho existencii v terajšom Rumunsku pred rokom 5000 pred n. l.

V najnovšom vydaní časopisu Nature to online oznámil Richard Evershed z Bristolskej univerzity (Veľká Británia) s 21 kolegami z vlastnej krajiny, Grécka, Turecka, Holandska, Rumunsku, USA a Izraela.

Mapka nálezísk črepín, pri ktorých sa skúmalo, či neobsahujú organické zvyšky mlieka. Ilustrácie - Parkham Farms; Nature.

 
 
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Prokurátor Maroš Žilinka.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti Generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Ivan Ivanič, šéf SLA.
Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO).

Neprehliadnite tiež

Sackboy: A Big Adventure je hra pre celú rodinu

Rodinná hra s vlnenou bábikou v hlavnej úlohe.

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.