Článok pokračuje pod video reklamou
Reálna otázka
Martyn Amos, ktorý ako prvý človek na svete získal doktorát za prácu o biopočítačoch, považuje otázku za veľmi reálnu. V úvode knihy nás zoznamuje s bioinžinierom Nealom Mendalom, ktorý predtým, než sa pustí do práce, nakŕmi svoj počítač priezračným bujónom. Autor tvrdí, že to nie je sci-fi, ale skôr reálny obrázok. Síce z roku 2015, no to predsa nie je vôbec tak ďaleko, ako sa teraz zdá. Prvý počítač zo skúmaviek a živej DNA sa už totiž dávno narodil - v roku 1994 na Stanfordskej univerzite. Jeho tvorcom je Leonard Adleman, človek známy skôr ako jeden z tvorcov šifry chrániacej finančné transakcie na internete. Pravda, riešil iba jednoduché problémy, jeho možnosti sú však nesmierne veľké najmä vďaka tomu, že naraz zvládne obrovské množstvo rôznych výpočtov. Teoreticky nám nič nebráni v predstave, že stámilióny baktérií (alebo buniek, alebo úsekov DNA, alebo bielkovín) svojským spôsobom počítajú, spolupracujú pri tom a každá dodá k riešeniu svoj špecifický príspevok. Amos vysvetľuje, ako je niečo také vôbec možné.
Okno do fascinujúceho sveta
Kniha, ktorá sa v origináli volá Genesis Machines, otvára okno do fascinujúceho sveta, kde všemocný kremík už nie je všemocný a kalifornské Silicon Valley (Kremíkové údolie) by sa pomaly, ale isto malo premenovať na DNA Valley. Pri pohľade na tichú kovovú či plastovú skrinku, ležiacu na našich pracovných stoloch, sa zdá až neuveriteľné, koľko toho Amos a niektorí jeho kolegovia vedia o možnostiach živých počítačov. Pričom nejde o nelogickú ani príliš fantastickú konštrukciu. O tom, ako využiť výpočtovú silu prírody, snívali už mnohí veľkí vedci. Amos sa preto venuje aj histórii informatiky a raných pokusov zahrnúť do nej biológiu, takže sa postupne stretávame s menami ako Alan Turing, John von Neumann, Stanislav Ulam, Jacques Monod. Čím viac prechádza k súčasnosti, tým viac sa vyskytujú mená ako James Shapiro, Leonard Adleman či Chris Voight, tvorca prvej mikrobiálnej kamery na svete, do ktorej zabudoval - čuduj sa svete - črevnú baktériu Escherichia coli.
Podkova Nielsa Bohra
Pri čítaní, prepletenom príbehmi mnohých ďalších zaujímavých ľudí, môžeme ľahko podľahnúť pokušeniu, že takmer všetko je jasné a o nejaký čas, trebárs práve v roku 2015, začnú mikroorganizmy v skúmavkách sypať ako z čarovného rukáva famózne rady výpočtov. Opak je však pravda. Autor upozorňuje, že ide o nový a málo prebádaný smer vývoja, ktorý sa rozbieha do mnohých ciest, takže nik nevie, ktorá je tá správna a či vôbec nejaká správna existuje. Pokojne sa všetko môže skončiť iba vyčerpanými grantmi a niekoľkými zaprášenými knihami. Ťažko však s Amosom nesúhlasiť v tom, že aj keď nevieme, kam nás hľadanie živých strojov a živých počítačov zavedie, bolo by veľmi nešťastné to nevyskúšať.
Tvorca kvantovej teórie Niels Bohr mal vo svojej kodanskej pracovni zavesenú podkovu. Na otázku, či on ako vedec verí na takéto magické veci, odpovedal: "Samozrejme, že nie." Potom sa však zamyslel a dodal: "Ale vraj to pomáha aj tým, čo neveria." Knihu Martyna Amosa môžeme pokojne prijať aj ako Bohrovu podkovu, zavesenú na stene iba tak, pre každý prípad.
Martyn Amos: Na úsvitu živých strojů
Preložil Jiří Kysilka
Mladá Fronta, Praha, 2007
