Druhá zas výrazne zlepšuje prácu svalov, avšak iba s pomocou pravidelného cvičenia. Problémom týchto vízií je, že chemikálie odskúšali zatiaľ iba na myšiach.BRATISLAVA. Keď radi cvičíte, zrejme sa vám bude páčiť myšlienka vyžmýkať z vašich svalov viac energie. Ak nemáte cvičenie radi, alebo ak cvičiť nemôžete, budete nadšení možnosťou využiť pilulku, ktorá vám umožní jesť a nepriberať. Okrem toho nové lieky, ktoré v organizme jednak napodobňujú a jednak posilňujú účinky cvičenia, môžu poslúžiť aj ako ochrana proti obezite, iným metabolickým poruchám alebo proti doteraz neliečiteľnej svalovej dystrofii. Takto zhrnul výsledky práce svojho tímu na Salkovom inštitúte v kalifornskej La Jolle Ronald Evans z Medicínskeho inštitútu Howarda Hughesa (HHMI).
Myší maratónci
Evansov tím v roku 2004 pripravil genetickou manipuláciou myši, ktoré mali viacej bielkoviny, pomáhajúcej spaľovať tuk. Stali sa z nich vynikajúci maratónci na bežiacom páse. Upravené myši vydržali behať dvakrát toľko ako normálne a nepriberali ani v prípade, že dostávali stravu s vysokým obsahom tuku. Genetická úprava totiž umožnila ich bunkám vo svaloch, aby pri námahe využívali ako energetický zdroj namiesto cukru tuk. Takto upravené hlodavce mali aj nižšiu hladinu cukru v krvi, a celkovo boli oveľa zdravšie.
Vedci to dosiahli úpravou génu (PPAR-delta), hlavného regulátora mnohých metabolických procesov. Priaznivý účinok sa v ďalších generáciách dedil a vznikal spolu s tým, ako rástli svaly novo narodených myší s novou DNA. "Ukázali sme, že pomocou genetického inžinierstva dokážeme preprogramovať svaly a zvýšiť v nich počet vlákien nepodliehajúcich únave," povedal Evans.
Dramatický účinok
Pri ľuďoch však takáto manipulácia neprichádza do úvahy. Evansov tím preto začalo zaujímať, ako zmeniť aktivitu génov v bunkách normálnych dospelých svalov pomocou liekov. Najskôr skúšali dávať myšiam zlúčeninu s názvom GW1516, považovanú za perspektívnu v boji proti obezite a cukrovke. Po piatich týždňoch sa ukázalo, že liek ani v najmenšom neovplyvnil metabolizmus či výkon myší. Potom si vedci uvedomili, že najlepším spôsobom preprogramovania svalov je tréning.
Vytvorili dve skupiny myší. Jedna dostávala liek, druhá nie. Potom myši počas piatich týždňov pravidelne behali päť dní v týždni pol hodiny na pomalom páse. Na konci tohto tréningu si zlepšili výkonnosť všetky myši nezávisle od toho, či liek dostávali, alebo nie. Tie, ktoré dostávali GW1516, však ubehli o 68 percent dlhšiu vzdialenosť. Evans označil účinok lieku za dramatický.
Znovu na pás
Evansov tím začal podrobne študovať mechanizmus, umožňujúci výrazný efekt spojenia lieku a cvičenia. Prepracoval sa k ďalšej zlúčenine, zvanej AICAR. Keď ju myši dostávali, aktivovala im veľa génov vo svaloch, čo predtým prebiehalo iba počas cvičenia.
Po štyroch týždňoch podávania AICAR-u netrénujúcim myšiam ich vedci opäť poslali na bežiaci pás. Tie dokázali bežať o 44 percent dlhšie v porovnaní s normálnymi. Podľa Evansa sa správali tak, ako keby štyri týždne trénovali. V skutočnosti boli ešte o niečo lepšie. No nie zas až také dobré, ako myši, ktoré dostávali GW1516 a pri tom trénovali. Ukázalo sa, že cvičenie spojené s účinkom tohto lieku aktivuje širší okruh génov.
Lákavé, možno až príliš
Lieky vyskúšané Evansovým tímom spúšťajú zmeny, ktoré pomáhajú svalovým bunkám zlepšiť výkon a schopnosť spaľovať tuk. Je možné, že sa ukážu výsledky aj v iných častiach tela ovplyvnených cvičením, ako je srdce a pľúca. Evans je veľmi optimistický, pokiaľ ide o využitie týchto malých molekúl v ľudskej medicíne. Predpokladá však aj možné zneužitie. Napríklad GW1516 má jednoduchú chemickú štruktúru a možno ju ľahko vyrobiť, a nebol by problém, aby ju mali k dispozícii športovci na začínajúcich olympijských hrách. Evans navrhol test, ktorý by analýzou krvi alebo moču zistil, či športovec použil jednu z týchto dvoch zlúčenín. Zatiaľ je to podobné ako s liekmi: test funguje dobre na myšiach, no treba ešte poriadnee popracovať, aby bol naprosto spoľahlivý aj u ľudí.
Hlavný zdroj: Tlačové oznámenie HHMI
