SME
Nedeľa, 5. júl, 2020 | Meniny má Cyril, MetodKrížovkyKrížovky
ŠTEFAN KOHÚT STÁL PRI ZRODE PRVÝCH POČÍTAČOV V ČESKOSLOVENSKU. ZALOŽIL PRE NE MÚZEUM

Muž, ktorý pestoval počítače

Dierne štítky, písací stroj namiesto klávesnice a tisícnásobne menší výkon. Také boli prvé počítače. Vedci sa bili, aby s nimi mohli pracovať aspon pár minút.

Pomôcka pre účtovníkov päťdesiatych rokov – počítač MERCEDES.Pomôcka pre účtovníkov päťdesiatych rokov – počítač MERCEDES. (Zdroj: SAMO TRNKA)

Štefan Kohút, pracovník výpočtového strediska Slovenskej akadémie vied, sedí za počítačom tretej generácie RPP-16, vyrobeným v bývalom Československu. Vôbec sa nepodobá na počítače dneška: tvorí ho obrovská skriňa plná obvodov, nemá monitor, namiesto klávesnice je na ňom klasický písací stroj. Ako USB kľúč v ňom slúži dlhá papierová páska s dierkami, ktoré symbolizujú nuly a jednotky.

Počítač RPP-16 je jedným z päťsto exponátov, ktoré Štefan Kohút vystavuje v Minimúzeu výpočtovej techniky.

Z pivnice do múzea
Celé múzeum, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku, tvorí iba jedna malá miestnosť v budove výpočtového strediska SAV na bratislavskej Patrónke. Vo vitrínach vidíme množstvo rôznych súčiastok, na niektorých stoloch stoja celé zariadenia: napríklad počítač PMD 85, mechanický účtovací stroj Mercedes, ktorý sa v päťdesiatych rokoch používal na výpočet miezd, alebo časť počítača Gier, na ktorý sa počas niekoľkých rokov jeho používania spoliehalo 39 vedeckých ústavov.

Väčšina exponátov pochádza priamo zo súkromnej zbierky Štefana Kohúta, zostavoval ju celú druhú polovicu dvadsiateho storočia. Pracoval vtedy v Ústave technickej kybernetiky, kde sa vyvíjali počítače pre vedcov a priemyselné podniky. Súčiastky, samotné diely a dokumentáciu uskladňoval vo svojej pivnici s vidinou, že by raz mohli zaujímať verejnosť. Sen sa mu splnil v roku 2002, keď múzeum vzniklo.

Vojna o počítače
„Keď prišli prvé počítače, ľudia ich veľmi obdivovali,“ spomína Kohút na začiatky informačných technológií na Slovensku. Počítače začali v šesťdesiatych rokoch vedcom pomáhať pri rôznych zložitých výpočtoch a simuláciách, ktoré by inak nebolo možné realizovať. Aby sa čo najskôr dostali k počítaču, zvykli vedci pred výpočtovým strediskom stávať od skorého rána. „Niekedy bol o počítače doslova boj, pamätám si, ako nad počítačom stáli naraz piati a nevedeli sa dohodnúť, kto má prvý ťuknúť,“ hovorí.

Na počítačoch sa riešili rôzne algoritmy. „Podľa výpočtov na našich počítačoch bol s ohľadom na akustiku napríklad navrhnutý strop budovy Istropolisu,“ hovorí Kohút. Realizovali sa však aj iné výpočty – napríklad výpočet dráh asteroidov, ale aj sledovanie rovnomernosti snehovej pokrývky na Slovensku alebo výpočet plochy listu pagaštana konského.

Keď sa na počítačoch nepracovalo, dali sa využiť aj na zábavu. „Počítač GIER vedel veľmi pekne zahrať Tichú noc, púšťali sme si ju vždy na Vianoce,“ hovorí. Objavili sa už aj prvé textové počítačové hry.

Keď sa na displej dívam
Neskôr pre programátorov tiež pribudla možnosť komunikovať pomocou počítača medzi koncovými terminálmi. Prvýkrát sa tak na Slovensku objavila možnosť četu, vedci boli novými možnosťami veľmi nadšení. Až tak, že raz Kohút o nových možnostiach terminálu pri príležitosti Dňa žien mohol na motívy populárnej piesne Tak nekonečne krásna s úspechom zaspievať „Keď sa na dis­plej dívam, vidím tam obraz tvoj, a keď svoj program prečítam, tak často myslievam, že si Fortran môj. Tak nekonečne krásna je s počítačom láska, lebo cez terminál napíšem, rád ťa mám“. „Tá pieseň sa vtedy veľmi páčila našim matematičkám,“ smeje sa Kohút.

Prvá grafika: Lenin
Miesto v Minimúzeu výpočtovej techniky má prvé počítačové umelecké dielo v Československu – obrázok ruky vytvoril v roku 1973 na počítači Gier akademický sochár Jozef Jankovič v spolupráci s programátorom Imrichom Bertókom.

Kohút si spomína, že počítačová grafika veľmi zaujala aj riaditeľa Leninovho múzea, ktorý sa na pracovisko raz prišiel pozrieť. „Z vďaky sme mu na konci exkurzie vytlačili z písmenok zostavený obraz tváre Lenina,“ smeje sa Kohút. „Ten človek bol tak nesmierne šťastný. To bolo to najlepšie, čo sme mu vtedy mohli z toho počítača dať,“ hovorí.

Koniec príbehu
Kým celé šesťdesiate, sedemdesiate roky sa československí vedci snažili držať pri výrobe počítačov krok so zahraničím, v osemdesiatych rokov už začali strácať dych. V roku 1989 sa pri konštrukcii CD mechaniky inšpirovali zariadením zahraničných výrobcov.

Niektoré časti však už okopírovať nevedeli. „Potom prišla revolúcia a už sa ten disk bežne predával, takže ho zrazu nemalo zmysel vyvíjať. Tým sa skončil aj tu u nás vývoj technológií.“

Nie je to však dôvod na smútok, myslí si Štefan Kohút. V dnešnej dobe je podľa neho oveľa dôležitejšie hľadať problémy, ktoré by počítače mohli vyriešiť, než zariadenia len vyrábať.

„Technický vývoj počítačov ide stále dopredu. Problém je dnes možno v tom, že ľudia už nevedia, na čo ten počítač použiť.“

Terminál SM 7202 umožnil programátorom pracovať na diaľku.

FOTO PRE SME – SAMO TRNKA
Štefan Kohút predvádza prácu na počítači RPP–16, ktorý v Slovenskej akadémii vied vyvinuli v rokoch 1965 - 1973. Neskôr sa ho v Československu vyrobilo 213 kusov.
FOTO PRE SME – SAMO TRNKA
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto
KOMENTÁR EDUARDA ŽITŇANSKÉHO

Začínajú sa daňové tančeky

Úvahy o vyrovnanom rozpočte sa posúvajú do budúcnosti.

Eduard Žitňanský
Sergej Krikaľov v roku 2005 už ako ruský kozmonaut po ďalšom pristátí v Kazachstane.

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Nová mutácia COVID-19 je nákazlivejšia, priebeh horší nie je

Vedci nazývajú novú mutáciu G614 a tvrdia, že už takmer úplne nahradila prvú.

Zdravotník v ochrannom obleku vykonáva test na COVID-19 v zariadení fakultnej nemocnice vo švédskom Lunde.

Môže hviezda len tak zmiznúť?

Ďalekohľady po rokoch nič nenašli.

Ilustrácia žiarivej modrej premennej hviezdy. Jedna takáto zmizla zo vzdialenej galaxie. Vedci nevedia, čo sa mohlo stať.
Podcast Klik

Klik: Prečo začali firmy bojkotovať Facebook a sociálne siete

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik