SME
Pondelok, 21. október, 2019 | Meniny má Uršuľa

Štyri ľudské pohlavia

Skúmanie istých častí mozgu "štyroch ľudských pohlaví" ukázalo podobnosť lesbických žien s heterosexuálnymi mužmi a gayov s heterosexuálnymi ženami.

(Zdroj: ILUSTRAČNÁ KOLÁŽ - SME.SK)

Skúmanie istých častí mozgu „štyroch ľudských pohlaví" ukázalo podobnosť lesbických žien s heterosexuálnymi mužmi a gayov s heterosexuálnymi ženami.

Už dávnejšie je známe, že muži a ženy sa líšia aj mozgovými štruktúrami. Pred niekoľkými rokmi vedci odhalili rozdiely v tom, ako homosexuálne a heterosexuálne osoby vnímajú feromóny (chemické látky, ktorých pach funguje ako sexuálny signál) a pre ne sexuálne príťažlivé obrazy.

Dá sa to však vysvetliť rozdielnymi spôsobmi vnímania, ktoré môžu byť vrodené alebo naučené.

Ivanka Savičová-Berglundová a Per Lindström z Karolínskeho inštitútu vo švédskom Štokholme už dlhšie skúmajú ľudskú homosexualitu a sexualitu všeobecne. Tentoraz sa zamerali na mozgové mechanizmy v pozadí sexuálnej orientácie.

Savičová-Berglundová a Lindström si položili otázku: Nelíšia sa mozgovými štruktúrami, ktorých podoba je pri rôznych pohlaviach rôzna, aj osoby rovnakého pohlavia, ale odlišnej sexuálnej orientácie? Pri hľadaní odpovede využili poznatky o asymetrii mozgových hemisfér a prepojenosti centier v mozgu.

V týchto ohľadoch sa ženy a muži líšia.

Bádateľská dvojica zostavila výskumnú vzorku deväťdesiatich ľudí. Bolo v nej 25 heterosexuálnych žien, 25 heterosexuálnych mužov, 20 lesbických žien a 20 gayov.

Mozgové hemisféry

V prvej fáze - skúmaní asymetrií mozgových hemisfér - bádatelia zobrazovali mozog pomocou magnetickej rezonancie. Išlo samostatne o hemisféry veľkého mozgu a malého mozgu, čiže mozočku. Druhej fázy sa zúčastnilo päťdesiat osôb zo spomenutej vzorky.

Tu išlo o skenovanie krvného toku v mozgu pomocou pozitrónovej emisnej tomografie, konkrétne mapovanie funkčných prepojení pravej a ľavej amygdaly (sú to špecifické zoskupenia neurónov v strednej časti spánkových lalokov mozgovej kôry, volajú sa tak preto, že tvarom pripomínajú mandľu, gr. amygdalé).

Prvá fáza ukázala, že lesbické ženy a heterosexuálni muži zdieľajú asymetriu hemisfér veľkého mozgu - pravú majú väčšiu. Heterosexuálne ženy a gayovia naopak takú asymetriu nemajú. Pri nijakej zo štyroch skupín vedci nezistili asymetriu hemisfér malého mozgu.

Prepojenosť centier

V druhej fáze vyšlo najavo, že heterosexuálne ženy a gayovia majú s inými centrami mozgu lepšie prepojenú ľavú amygdalu.

Gayovia majú voči lesbickým ženám viac prepojení s mozočkom, tak ako heterosexuálne ženy voči heterosexuálnym mužom.

Medzi mozgami heterosexuálnych žien a gayov na jednej strane a lesbických žien a heterosexuálnych mužov na druhej sa v skúmaných zreteľoch nenašli významné rozdiely. V súhrne gayovia vlastnosťami mozgu silne pripomínajú heterosexuálne ženy, lesbické ženy zasa (no menej výrazne) mužov.

Prepojenosť ľudskej amygdaly. Údaje z pozitrónovej emisnej tomografie (farebné) sú tu uvedené na pozadí zobrazení získaných pomocou magnetickej rezonancie. V "riadkoch" (zhora nadol) sú ľavá a pravá amygdala, kým v "stĺpcoch" (zľava doprava) mozgy heterosexuálnych mužov, heterosexuálnych žien, gayov a lesbických žien.

Ilustrácia: Ivanka Savic-Berglund and Per Lindström/PNAS.

Ako to vysvetliť?

Asymetrie hemisfér i prepojenie amygdaly sotva môžu byť priamo ovplyvnené naučenými vzormi alebo správaním. Oboje patrí do ríše „tvrdej biológie". A oboje je odlišné u dvoch základných pohlaví, heterosexuálnych mužov a žien.

V prípade heterosexuálnych žien a gayov smerujú prepojenia z amygdaly, ktorá hrá kľúčovú úlohu v emocionálnych reakciách, najmä do oblastí, ktoré sprostredkúvajú náladu a úzkosť. V prípade lesbických žien a heterosexuálnych mužov zasa do senzomotorickej mozgovej kôry a oblasti nazývanej striatum, ktorá sprostredkúva akčné a potenciálne agresívne správanie typu „bojuj alebo uteč" ako reakciu na strach.

Preukázateľnosť výsledkov zvyšuje fakt, že ani asymetria mozgových hemisfér, ani prepojenia amygdaly nemajú priamy sexuálny význam. A - ako sme už spomenuli - výsledky nemožno pripísať učeniu.

Očividne je to neurobiologicky „zadrôtovaný" mechanizmus. Zatiaľ sa nedá určiť, či je v pozadí vplyv génov, alebo hormónov počas maternicového vývoja. Úloha génov je výrazná pri gayoch, pri lesbických ženách je nejasná.

Pri gayoch i lesbických ženách zrejme najviac rozhoduje vývoj pred narodením. V prvom prípade prinízka dávka mužských pohlavných hormónov, v druhom privysoká (pri ženských hormónoch je to naopak.) Porucha? Reakcia organizmu matky na širšie osobné či populačné faktory? O výsledku asi rozhodujú aj gény, aj vývoj, s premenlivým podielom.

Trvalý biofenomén

Homosexualita sa definuje ako sexuálne uprednostňovanie osôb toho istého pohlavia. Ľudská je známa od staroveku a odvtedy sa k nej v rôznych aj tých istých spoločnostiach pristupovalo tolerantne i netolerantne. Dnes zväčša ide o štyri percentá typickej ľudskej populácie, ale so značným rozptylom od 2- do 7-percent.

Netolerantné prístupy sa krútia okolo tvrdenia, že je „proti prírode". Lenže hoci v homosexualite zohrávajú úlohu rodinné a sociálne vplyvy i vzory správania, jej korene sú najmä biologické. A nie je to iba ľudský fenomén.

Moderné výskumy odhalili homosexualitu u takmer poldruhatisíca druhov živočíchov, z toho pri 470 druhoch je dobre doložená. Z veľkých skupín živočíchov najlepšie pri morských vtákoch a cicavcoch. Príkladmi sú samce tučniakov a baranov či samice makakov. Minimálne pri delfínoch a šimpanzoch údaje naznačujú, že homosexualita slúži na zmierňovanie agresivity, osobitne medzi samcami. Výskumy mušiek drozofíl i veľkých zvierat a človeka tiež odhalili gény, ktoré sa na nej podieľajú. Prevažne majú podľa okolností rôzne funkcie.

Homosexualita tiež musí mať priamy či nepriamy evolučný význam. Inak by ju už prírodný výber z populácií predmetných organizmov „vyplel". Veď homosexuálne jedince nemajú potomkov a nešíria svoje gény. Vysvetlenie treba hľadať asi v biológii. Zatiaľ najpresvedčivejšie to ukázala práve nová štúdia Savičovej-Berglundovej a Lindströma.

Evolučný význam mužskej homosexuality

Homosexualita môže byť aj evolučným odrazom vysokého počtu potomkov v danej rodovej línii. Tvrdí to trojica talianskych bádateľov - Andrea Camperio Ciani a Giovanni Zanzotto z Padovskej a Paolo Cermelli z Turínskej univerzity.

Vznik a udržiavanie mužskej homosexuality v ľudských populáciách vysvetľujú pohlavne antagonistickou reakciou - v populácii sa rozšíria genetické faktory, ktoré jednému pohlaviu prepožičiavajú reprodukčnú výhodu, v danom prípade ženám, kým druhé pohlavie v tom znevýhodňujú.

Mužská homosexualita je častejšia pri osobách z materskej línie mužských homosexuálov. Na gény poukazuje tiež fakt, že mužské jednovaječné dvojičky majú takmer vždy rovnakú sexuálnu orientáciu. Ani jedno z toho ale neplatí pri ženskej homosexualite - jej vznik a populačná dynamika preto musia byť iné. Ako je to vlastne s gaymi?

Darwin a gayovia

Mužská homosexualita je prvoplánovo pre Darwinovu teóriu problém - kvôli spomenutému faktu, že gayovia nemajú potomkov. Ako sa potom ich alely (varianty génov) udržiavajú v populácii? Camperio Ciani s kolegami už v roku 2004 zistil, že ženy v materskej línii gayov sú nadpriemerne plodné, pričom podľa ich novej analýzy možno všetky údaje vysvetliť iba pohlavne antagonistickou selekciou. Dosiaľ sa pozorovala výlučne pri hmyze, vtákoch a niektorých cicavcoch, pri človeku nie. V ľudskom prípade sa musí týkať najmenej dvoch génov, z toho najmenej jedného na ženskom pohlavnom chromozóme X dedenom mužmi od matky. Funguje to tak, že ak v populácii klesne základná úroveň ženskej plodnosti, gény sa aktivujú. V ženskom potomstve zvýšia plodnosť, v mužskom sa vyskytne viac homosexuality.

Camperio Ciani a kolegovia to vidia ako zreteľ udržiavania nevyhnutnej genetickej premenlivosti v ľudských populáciách.

Iba geneticky rozmanití ľudia majú ako celok lepšie šance vysporiadať sa s nepredvídanými zmenami životného prostredia. Napokon na tom populácia napriek výpadku mužskej plodnosti cez zvýšenú ženskú „zarobí".

Ivanka Savičová-Berglundová a Per Lindström to napísali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA, Andrea Camperio Ciani s kolegami zasa v časopise Public Library of Science ONE.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nestarnú, ale dozrievajú
  2. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  3. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  4. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  5. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  6. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  7. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  8. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  9. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Bezpečnosť pri práci je priorita, pomáhajú i moderné technológie
  2. Pripojte sa na nový internet už aj v oblasti Gemera a Novohradu
  3. Na Kysuciach budete môcť surfovať na internete rýchlejšie
  4. Na Orave dobre aj s novým optickým internetom
  5. Aj do Liptovského Mikuláša dorazí nová optická sieť
  6. Najnovšia ponuka optického internetu na Spiši
  7. V oblasti Prešova budete môcť využiť nový optický internet
  8. V okolí Levíc budete mať možnosť využiť nový, rýchly internet
  9. Moderný a spoľahlivý internet aj na Hornom Zemplíne
  10. Surfujte na novej optickej sieti aj na Dolnom Zemplíne
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 16 252
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 15 645
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 14 748
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 9 108
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 8 293
  6. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 7 964
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 805
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 139
  9. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 055
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 051

Neprehliadnite tiež

Kosti bojovníkov, ktorí padli v bitke pri rieke Tollense pred približne 3300 rokmi. V Európe predstavuje vôbec prvý dôkaz o prehistorickom bojisku.
Ostrov Bogoslof odfotený 10. januára 2017.
V Luxore našli 30 starovekých rakví.
Pozostatky veľryby, na ktorých si pochutnávajú hlbokomorské živočíchy.