Ľudská DNA zo starovekého Grónska

Vedci preskúmali genetický materiál zástupcu populácie, ktorá pred asi štyritisíc rokmi obývala najväčší svetový ostrov. Neboli to predkovia dnešných grónskych Inuitov.

Vlasy dávneho predinuitského obyvateľa Grónska, muža z kultúry saqqaq, z ktorých vedci získali takmer úplnú mitochondriálnu DNA.

BRATISLAVA. Zaujímavý genetický výskum sa odohral v Grónsku, najväčšom svetovom ostrove. Ako autonómna provincia Dánska je súčasťou EÚ. Obýva ho 56-tisíc ľudí, z toho 88-percent tvoria Inuiti (Eskimáci) a inuitsko-dánski miešanci. Zvyšok sú najmä Európania, prevažne Dáni, ostrov obsadili ako kolóniu v roku 1721. Už predtým však na ňom stáročia žili Škandinávci.

Nórski Vikingovia založili v roku 984 dve osídlenia pozdĺž fjordov na juhozápade Grónska - východné (na vrchole rozvoja malo asi štyritisíc ľudí) a menšie západné (tisíc ľudí), ležiace 400 kilometrov severozápadne od východného. Odtiaľ sa okolo roku 1000 krátkodobo pokúsili kolonizovať Ameriku pol tisícročia pred Kolumbom, no neuspeli pre konflikty s Indiánmi.

Západné osídlenie zaniklo po polovici 14. storočia, Východné v prvej polovici 15. Osadníci vymreli. Hlavná príčina - klimatická zmena. Keď Nóri do Grónska prišli, na juhozápade vládla prijateľná klíma, asi ako dnešná - bolo tzv. stredoveké teplé obdobie (v Škótsku sa vtedy pestoval vinič, na Islande pšenica a Škandináviu plienili kobylky). Okolo roku 1300 však nastúpila tzv. malá doba ľadová. Trvala asi do roku 1850 a v Grónsku zlikvidovala chov kráv a oviec, základ ekonomiky tamojších Nórov. K ich zániku prispeli množiace sa ozbrojené zrážky s Inuitmi, ktorí do Grónska prišli 200 rokov po Nóroch.

Najstarší Grónčania

Ani Nóri, ani predkovia Inuitov neboli v Grónsku prví. Severské lovecké etniká s pôvodom v oblasti východnej Sibíri a Beringovho prielivu ho navštevovali už od doby pred vyše štyritisíc rokmi. Biogeograf a fyziológ Jared Diamond z Kalifornskej univerzity v Los Angeles to zhrnul v knihe Collapse (Kolaps) takto: počínajúc asi rokom 2500 pred n. l. na ostrov prišli aspoň štyri vlny rôznych etník. Zostali vždy niekoľko storočí a potom sa po ochladení klímy stiahli do Severnej Ameriky. Prvé tri osídlenia archeológovia označujú ako Point Independence I a II a Saqqaq.

Najvýznamnejšími starými Grónčanmi boli Dorseťania, pomenovaní po myse na Baffinovom ostrove v kanadskej Arktíde. Do Grónska prvý raz prišli okolo roku 800 pred n. l. a zdržiavali sa aj na miestach neskoršieho nórskeho osídlenia, zhruba v roku 300 ostrov opustili. Okolo roku 700 sa vrátili, no už iba na severozápad. Zrejme sa tam stretli s nórskymi lovcami. Dorseťania boli technologicky zaostalejší ako Inuiti, ktorí ich neskôr vytlačili.

Samotní Inuiti sa vyformovali v oblasti Beringovho prielivu niekedy pred rokom 1000. Stredoveké oteplenie zbavilo ľadu prielivy medzi kanadskými arktickými ostrovmi a Inuiti putovali za veľrybami, svojou hlavnou loveckou korisťou. Okolo roku 1200 vstúpili do Grónska. Používali sane so psími záprahmi, kajaky a umiaky (veľké kožené člny pre lov na voľnom mori, prepravu osôb i tovaru), dokonalé harpúny a lovecké metódy. Najlepšie zvládli život v Arktíde. Grónski Nóri sa od nich po ochladení nepoučili a doplatili na to. V polovici 19. storočia pohrdla Inuitmi aj britská Franklinova výprava pri snahe prejsť severozápadnou cestou severne od Kanady a Aljašky. Všetci členovia výpravy zahynuli. Od Inuitov v rokoch 1903 - 1906 čerpala rady nórska výprava Roalda Amundsena - a spomenutou cestou ako prvá prešla.

Štyritisícročné vlasy

Medzinárodný bádateľský tím teraz unikátne preskúmal genetický materiál človeka, ktorý patril k dávnej grónskej populácii z kultúry saqqaq. Vedci vyťažili DNA z vlasov, ktoré sa zachovali pri ľudských pozostatkoch na nálezisku v osade Qeqertasussuk v severnej oblasti západného Grónska. Vlasy patrili mužovi a našli sa tam už v 80. rokoch minulého storočia. Odvtedy ležali v chránenom múzejnom depozite. Datované boli do doby pred 3400 až 4500 rokmi. Trochu sa na ne zabudlo, ale o to cennejšie sa ukázali dnes, keď už dokonalejšie genetické metódy umožňujú podrobnú analýzu aj veľmi starých vzoriek.

Vedci sa sústredili na mitochondriálnu DNA, čiže mtDNA, ktorá sa dedí výlučne po ženskej línii. Práve mtDNA často slúži na porovnávacie výskumy súčasných i dávnych ľudských i zvieracích populácií. Analýza DNA z quqertasussukských vlasov potvrdila, že išlo o človeka z inej kultúry ako thule, ku ktorej patrili predkovia moderných grónskych Inuitov. A nebol ani príbuzným moderných potomkov pôvodných Američanov, dnešných Indiánov. O nositeľov kultúry saqqaq, ku ktorej patrí nálezisko Qeqertasussuk, sa dosiaľ geneticky nevedelo nič. Analýza takmer úplnej mtDNA z vlasov ich teraz spojila s dnešnými obyvateľmi Aleutských ostrovov a východnej Sibíri (skupina Sireniki Yuit), teda s archeologicky preukázanou zdrojovou oblasťou starých etník americkej Arktídy a Grónska.

Ide o vôbec prvú analýzu prakticky celého mitochondriálneho genómu dávneho človeka.

V predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express) to napísal tím Eskea Willersleva z Kodanskej univerzity (Dánsko). Popri Dánoch a Grónčanoch v ňom boli bádatelia z Veľkej Británie, Estónska a Švédska.

Tieto harpúny sa našli na rovnakom nálezisku, Inuiti však mali lepšie. Foto - Bjarne Gronnow

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 131
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 555
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 328
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 097
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 092
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 216
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 083
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 895
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 070
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 984

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop