Recenzií na Grand Theft Auto 4 sa objavilo obrovské množstvo a všetky sa predháňali v superlatívoch, velebiac všetko možné i nemožné. Očakávaný titul bol riadne hypovaný zo všetkých strán, veď je to predsa ďalšie GTA a mánia okolo tejto značky každým ďalším dielo rastie, dokonca aj Halo sa môže ísť zahrabať. Jednoducho jasná desiatka a nijak inak, pretože sa začne usporadúvať hon na heretikov, przniacich legendu a kult – a možno sa ním GTA 4 raz stane, o tom je však priskoro polemizovať. Zo všetkých recenzií ste sa dozvedeli množstvo informácií, možno aj tie, ktoré mali ostať utajené, ale taký už býva život veľkého hitu, po ktorom prahnú oči hráčove. Históriu celej série necháme na pleciach nostalgikov, vrhneme sa rovno do víru udalostí, ktoré spočiatku pripomínajú skôr romanticky zurčiaci potôčik. Možno už teraz cítiť z týchto slov menšie sklamanie, ktoré je pri pohľade na výsledné hodnotenie i potvrdené, avšak i napriek tomu sa dá s pokojným svedomím prehlásiť, že Grand Theft Auto 4 je hrou kvalitnou, vynikajúcou, jednoducho must have titulom. Neznamená to však, že je tu i sklamanie, menšie rozčarovanie a následné vypichovanie hnisajúcich rán.
Séria Grand Theft Auto je od začiatku koncipovaná ako zábava pre dospelých. Zodpovedá tomu nielen hlavná myšlienka hry ako žánru, ale aj jej stvárnenie. Máme tu teda pomerne veľké mesto Liberty City, s miernymi úpravami v rámci hrateľnosti ide o New York, ale nie je to vec podstatná, hoci mnohé budovy vám budú pripadať známe. Obrovské mesto je otvoreným svetom, do ktorého zavíta postavička Nika Bellica slovanského pôvodu. Dôvodom jeho návštevy je pozvanie bratranca Romana, ktorý ho nalákal na americký sen, no po prílete sa ukáže pravý opak a skôr budete hasiť Romanove problémy. Výrazne východný prízvuk napovedá mnoho o odlišnej kultúre dvoch svetov a mnohokrát pôsobia práve prisťahovalci ako komické postavičky - napríklad oblečením. Niko však neprišiel na rodinnú návštevu, chce sa ubrániť aj myšlienkam na minulosť, pretože ako sa neskôr v priebehu hry dozviete, hlavný hrdina nemá až tak čisté svedomie a vojna ho poznačila dostatočne na to, aby mohol chladnokrvne zabíjať aj vo svojom novom bydlisku. Príbeh je rozdelený do viac než 150 misií, ktoré rozprávajú rôzne mikropríbehy, posúvajú celú zápletku ďalej a hneď od prvého okamihu cítite dospelejšie spracovanie na rozdiel od pomerne komixového San Andreasu, kde síce príbeh bol, ale v porovnaní so štvrtým GTA by sa prepadol od hanby.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Otvorený svet Grand Theft Auta ponúka všetko, na čo sme zvyknutí, len si musíme pridať jedno veľké mínus k drobnostiam z minulého dielu. Oželieme absenciu úpravy hlavného hrdinu, dokonca aj nutné napchávanie sa jedlom (je tu, ale hamburgerom či hot dogom si doplňujete zdravie) či cvičenie a formovanie hrdinu miernymi RPG prvkami. Teraz je to len mesto, hrdina a misie. Žiadna omáčka naokolo neexistuje, čo je spočiatku obrovský problém, pretože vlastne nemáte čo robiť, okrem zadávaných úloh nemôžete na vlastnú päsť skúmať prostredie, iba sa maximálne prevážať autom. Aj tie misie sa rozbiehajú pomalšie a až neskôr sa dostanete k tým zaujímavým, zvítate sa s inými postavami, nadviažete kontakty a podobne. Základom sa teda stáva jazda autom. Fyzikálny model ovládania vozidiel sa významne zmenil a hneď treba podotknúť, že k lepšiemu. Prvé metre v ktoromkoľvek aute budú pre vás utrpením, auto si jazdí ako splašené, zákruty šmykom nevyberiete, jednoducho vás neposlúcha tak ako v minulých dieloch. Mierny (ale skutočne len mierny) prechod k reálnejšiemu spracovaniu treba kvitovať: hrá vás totiž nenápadne núti najprv sa naučiť jazdiť pomaly a plynule, využívate rýchlu jazdu len v nutných prípadoch a jednoducho sa stávate účastníkom cestnej premávky. Autá sú rôznorodé, vo svojej podstate sa aj trochu od seba odlišujú, ale žiadne závratné rozdiely medzi nimi nehľadajte, maximálne tak vo výkone, zrýchlení. Okrem pestrých možností ako autobus či smetiarske auto však nenatrafíte na iné bizarnosti. Ubudlo aj iných dopravných prostriedkov zo vzduchu či vody: povozíte sa síce v člne, naskočíte do helikoptéry, ale je cítiť výrazný vplyv na zameranie sa na cesty.
Ak zvládnete základné úkony pri jazde, povšimnete si prepracovanejší fyzikálny model, ktorý konečne pružne reaguje na nerovnosti povrchu, takže pri prechode na obrubník sa pohyb kolesa a celej nápravy upraví a nemôžete lietať po chodníkoch ako blázni. To isté zažijete pri zákrutách, ktoré vyberať vo vysokých rýchlostiach je bez použitia ručnej brzdy nemožné – pričom i s ňou sa budete dlhšiu dobu učiť pracovať čo najcitlivejšie. Jednoducho do toho neskočíte ako v posledných arkádových dieloch, ale budete využívať aj brzdu. Rozkývané vozidlo je totiž neovládateľné a pri hustej premávke sa s rozbesnenými koňmi pod kapotou neubránite poškodeniu vozidla. Chodci sa dajú samozrejme znovu zrážať, no nehrá sa tu na krvavé fľaky po celej vozovke (ale ostávajú na kapote či mieste, ktorým ste nešťastníka nabrali!), snažia sa uskakovať a skosíte ich skutočne len v nutných prípadoch alebo vďaka ich samovražedným úmyslom. Prechod z vozidla je úplne plynulý (v aute strávite väčšinu času, napríklad aj pri dopĺňaní zdravia ručnou prácou podnikateľky na vlastnú päsť v sociálnom obore) a plusom je i možnosť streľby priamo z vozidla. Akcia samotná sa odohráva už v tradičnom štýle prestreliek, pričom pribudla možnosť ukrytia sa za prekážku a následného vystrkovania dobre známeho z Gears of War a mora ďalších akčných hier z pohľadu tretej osoby. Zbraní nie je milión plus jedna, vsádza sa na ich funkčnosť, praktickosť a odlišnosť. Využijete úplne každú, nechýbajú špecializované obchody, kde si môžete jednotlivé kúsky zakúpiť, prípadne zaobstarať si náhradnú muníciu.
Pri starom zostalo nakláňanie si opačného pohlavia (a tentoraz sa tým nemyslí výlet do strip baru a súkromného tanca v kabínke). Prvé dvorenie súvisí s príbehom, preto je lepšie nič nevyzradiť, aj keď ide o tak okatý zvrat, že kto ho neočakával, zrejme mnoho zápletiek z filmov, kníh a hier neprelúskal. Ono to však nie je len tak, že si nájdete slečnu a skončíte u nej v posteli. Po istom čase to možné je. Mravokárcov treba upozorniť, že žiadne neslušné scény v hre nie sú (akt v aute vykonávajú postavy oblečené a pri radovánkach s partnerkou vám maximálne vibruje ovládač a spustí sa zopár sekúnd dlhá animácia na dom slečny s jej kratučkou frázou a jedným áááááách). U všetkých postáv si totiž musíte budovať dôveru, vzťah. Či už kamarátsky alebo partnerský. Je nutné sa so známymi raz za čas stretnúť, môžete ich pozvať niekam najesť sa, zahrať si bowling, šípky alebo biliard (vo forme minihier), zájsť do miestneho kabaretu (sledujete konkrétny program trvajúci niekoľko minút) či do strip baru (tam je lepšie ísť s mužským sprievodom, nie partnerkou, ale veď poznáte to). Medzi vtipné činnosti, ktoré môžete praktizovať, je možnosť ísť sa (bez urážky) ožrať ako prasce. Tieto činnosti nie sú nijakým viditeľným spôsobom dokumentované, neobraciate do seba pohárik za pohárikom (ani zo seba nič nedostávate), len sa postavíte na zvolené miesto, cvak a už ste vonku, tackáte sa a nasleduje cesta domov. Pohyb v tomto „móde opitosti“ je nesmierne... keď už nie realistický (všetci do jedného sme predsa abstinenti), tak vtipný a poučný. Postava sa tacká, pri prudkom pohybe padá, obraz sa vlní, nakláňa a hrdinovia melú klasické opilecké žvásty. Teraz si predstavte, že sa takto sprasíte s priateľkou a musíte ju vziať autom domov. Odšoférovať je to nesmierne náročné, policajti o vás hneď vedia a už idú po vás. Matky bojujúce proti alkoholu za volantom majú svoju pravdu v tom, že fľaša za volant nepatrí, ale pliesť sa do hry je skôr zábavné, pretože samotné GTA vám ukazuje, že toto sa nepatrí. Žeby sa Rockstar vydal na cestu mravnosti?
Ale kdeže, ide len o jednu z vtipných vlastností hry. S ochrancami zákona sa budete stýkať často a nejaká tí iskra (prípadne olovo) medzi vami preletí. Máme tu známy systém hviezdičiek, no ten je skôr na okrasu. Ak chcete policajtom ujsť, musíte sa dostať z perimetru ich dosahu, viditeľnosti, ktorý je zobrazený klasickou kružnicou. Pokým počas svojho úniku zbadá vaše vozidlo ďalší z ochrancov zákona, stred kružnice sa presúva na vašu poslednú pozíciu. So vstupňujúcou sa mierou násilia naberá na veľkosti polomer kružnice. Nie je to najlepší systém, pretože by sa hodilo i nejaké časové obmedzenie v prípade, kedy sa niekam dômyselne ukryjete, policajti vás nevedia nájsť, no nedostali ste sa z ich dosahu, tak vám stále bliká nebezpečne mapa. Ale podobné výčitky si necháme na hodnotenie. Medzi ďalšie novinky patrí mobilný telefón, dnes bežná vec. Všetky kontakty, ktoré získavate, sa vám do mobilného prístroja zapisujú, pomocou neho komunikujete s ostatnými a využijete ho aj v niektorých misiách. Tak napríklad máte telefónny kontakt na osobu, ktorá viete, kde sa nachádza, no netušíte ako vyzerá. Jednoducho jej zavoláte, zistíte si, kto dvíhal telefón a už máte terč jasný. Alebo musíte odfotiť niektorých podozrivých, z ktorých jeden je váš cieľ, no váš zadávateľ vám ho nevie presne popísať. Cvaknete všetkých, dostanete sms s odpoveďou a nemusíte vykosiť všetkých... aj keď to tak napokon skončí, pretože ostatní členovia gangu sa budú brániť. Obsah jednotlivých úloh je založený na klasickom princípe. Niekam prísť, niekoho odstrániť, niekoho odviezť, s niekým prehodiť pár slov alebo sú tu i nepovinné pouličné preteky so športovými vozidlami. Taký je už svet GTA, tak ho všetci poznáme. Štvrtý diel nevykročil na nejakú inú cestu, hoci náznaky tu boli.
GRAFIKA 8 / 10
Ono to samotné zle nevyzerá, to sa nedá povedať, ale žeby išlo nejaká prekvapujúce spracovanie, či už po stránke grafickej alebo architektúry, to sa povedať nedá. Liberty City je precízne spracovaným New Yorkom, svoje si užijete hlavne pri návšteve centra mesta s obrovskými mrakodrapmi (odporúčam v noci, kedy je všetko vysvietené), pod ktorými budete len tak jazdiť hodiny, užívať si meniace sa počasie (nie však ročné obdobia) a striedajúci sa deň s nocou. Prostredie je fajn, verzia pre Xbox 360, ktorú sme mali k recenzovaniu, však trpela malou vzdialenosťou detailne vykresľovaných objektov. Nie, že by to príliš vadilo alebo by to nebodaj znechutilo, ale zbadáte to okamžite. Grand Theft Auto 4 vyzerá omnoho viac reálnejšie než predchodcovia, ktorí v mnohých prípadoch vsadili skôr na komixový štýl. Grafická stránka je však slabšia, než sa všeobecne čakalo. Síce do vybraných budov (a príliš mnoho ich teda nie je) vstupujete bez otravného nahrávania, to však nastáva pri začiatkoch misií, ktorú sú vždy uvádzané animáciami. Tým sa až na niekedy komické kývanie sa nedá nič vytknúť, pretože sa snažia pôsobiť filmovo nielen nastavovaním uhlov kamery, ale aj myšlienkou. Veľmi ťažko sa popisuje, prečo vlastne Grand Theft Auto 4 nevyzerá tak výborne ako sa pôvodne očakávalo. Je pravdou, že rozloha je dostačujúca, jednotlivé štvrte charakteristické svojim výzorom, pôsobí skôr neutrálne. Ale zas pri skutočnej búrke a ešte aj hmle a tme ďaleko nedovidíte, niekedy je prostredie sfarbené do špecifickej farby, čo napríklad pri chladnom „modrom“ ráne vyzerá minimálne zaujímavo. Aj tak však nie je úplne všetko tip-top.
Animačný model patrí spoločne s tým fyzikálnym medzi pokročilejšie. Čo to bolo naznačené už v opisnej časti pri správaní sa vozidiel a je nádherne vidieť, že napríklad nehody sa na seba vôbec nepodobajú a každý objekt sa správa špecificky podľa platných zákonov prírody. Využitie Euphoria enginu, ktorý sa predvádzal vo virtuálnom Indym vo svojom predstavení pôsobí vcelku zdravo, ale je vidno, že vylepšovať by sa ešte čo to dalo, v niektorých prípadoch totiž auto lieta až príliš a pri vyššej nájazdovej rýchlosti na obrubník mu chýbali už len krídla, vrtuľa a čakajúce letné krajiny. Mierne nepochopiteľne niektorými objektmi po náraze nepohne ani ten tam hore, ale pouličné osvetlenie lieta ako zápalky. Trochu horšie sú na tom animácie chodcov, ktoré pri kontakte s vozidlami pôsobili skôr ako handrové bábiky bez kĺbov. Pozerať sa však na to určite dá, nebudete zbytočne zalamovať rukami. Len to nie sú také grafické hody ako nám napríklad prezentuje Mafia 2. Aby sme však nebehali príliš do budúcnosti, hre akoby chýbal väčšia ostrosť a celé Liberty City bolo príliš veľkým sústom na detailnejšie scenérie. To, že tvorcovia vsadili skôr na pestrosť ako rozlohu, je pravdou, pretože objektov je omnoho viac. Dokonca hlavný hrdina Niko a všetky ostatné postavičky svojim výzorom len potvrdzujú, že hlavný hrdina (alebo jeho blízke okolie) nemusí byť zložené z pánmi a dámami z obálok časopisov. Ďalší bod k dobru pre grafiku, ale stále tomu chýba očarujúci wow efekt. A pri starom ostalo aj miznutie objektov: zíde z očí, zíde z mysle. Tu je to doslova, takže nepriateľské telá po smrti prechádzajú do virtuálneho neba, ak náhodou neubrzdíte pri niektorom fáre, otočíte sa už, nemusí byť na mieste, kde ste ho pred niekoľkými sekundami videli a podobne. Drobnosti a prkotiny.
INTERFACE 8 / 10
Ovládanie je konzolové, veď ide o konzolový projekt a gamepad zvláda všetky schémy výborne. Ak ste niekde čítali, že práca s mobilom je za šoférovania obtiažna, tak to nemusíte brať príliš vážne, pretože ide len o silu zvyku, naučenie sa čo kedy stlačiť a periférne videnie. Ovládanie vozidla a všetky tie blbosti okolo si zaslúžia chválu, to áno, ale radšej trochu rypneme do osieho hniezda. Kedy sa konečne v Rockstare naučia normálne spracovať prestrelky? Mierenie je pohodlné, ale automatické zameriavanie cieľov na kvázi najvhodnejšieho nepriateľa niekedy skôr nahnevá a ruší, pretože si nie vždy vyberie správneho soka. Po jeho úspešnom zlikvidovaní navyše zostáva na mŕtvom uzamknutý kurzor, takže musíte pustiť triger a znovu zatlačiť. S krytím to vyzerá dobre maximálne tak v reklamných prehláseniach, v praxi to príliš nefunguje a budete ho využívať len z času na čas pri veľkých presilách. Mapa, dôležitá to súčasť hry, je vyvolávaná zložito, chcelo by to jednoduchšiu schému, menej titerné ikony, aby človek nemusel zbytočne zoomovať. V tomto prípade je to konzolovosť starého štýlu, ktorá dnes už trochu škodí a nedá sa len tak prehliadať a súhlasne prikyvovať, že to tak robia všetci. V tomto zostáva štvrtý diel verný svojim predchodcom, ktorí majú predsa len svoj zenit už za sebou a tieto drobnosti zarazia. Na druhú stranu treba povedať, že sa zvýšili možné pohľady: okrem troch spoza auta pribudol aj jeden z filmovej kamery a jeden pohľad z kapoty. Na kamery umiestnené za autom si však budete musieť zvykať, pretože nie sú umiestnené do stredu auta, lež za postavu vodiča, takže je vozidlo „viac napravo“.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Ale áno, ono sa to hra výborne a vytvrdnete pri tom desiatky hodín, pričom záporov by sa dalo nájsť neskutočne mnoho. Je to hra chytľavá, zopár hodín denne môžete dať a nemusíte sa vôbec venovať výhradne príbehovým misiám, len tak môžete privyrábať, utužovať vzťahy, dohadovať si rande cez online zoznamku, proste si užívať dianie v Liberty City. Sandbox mód uviedli do praxe práve maníci z Rockstaru a že to zvládajú na jednotku, netreba pochybovať. Prečo sa však silou mocou držia tejto otrepanej hernej schémy (choď tam a zabi toho alebo dones tamto), ktorá by si zaslúžila aj niečím oživiť, je neskutočne náročné zodpovedať. Prečo sa ostatní vodiči, chodci a aj policajti a gangstri chovajú často ako totálni idioti (viď. hodnotenie umelej inteligencie)? Prečo si nemôžem zaobstarať nejakú garáž (možné je odstaviť auto na ulici na svojej rezervačke, ale keď sa po posune v príbehu zmenil hlavný stan hrdinu, mohol som aj síru prskať, moje dva ojedinelé autiaky mi to nevrátilo) a aspoň trochu si vozidlo vylepšovať? Prečo sú misie tak neskutočne otrepane monotónne, že po niekoľkých hodinách hrania budete mať toho skutočne dosť, pretože základná schéma niekam choď a niekoho zabi sa neustále opakuje! Ono je síce pekné, že niekedy si musíte svoj terč nabaliť cez gay zoznamku, ale v konečnom dôsledku pošlete za pár sekúnd mail, potom čakáte, dôjdete na miesto stretnutia, po minúte cieľ zneškodníte a ide sa ďalej. Je to až neskutočne monotónne a všetko sa to nesie v rovnakom duchu. Práca gangstra by nemusela byť výhradne len o tejto špinavej robote. Niko Bellic je totiž dostatočne charizmatická postava, ktorú si obľúbite, hoci je to grázel zabíjajúci pre peniaze. Lenže tak ako vám príde sympatický, tak o neho stratíte časom záujem, pretože v niektorých prípadoch (kvôli spojlerom žiadne konkrétne akcie) reaguje ako vosková figurína.
Ďalšia podpásovka je príbeh samotný a originálne vedľajšie postavy. Príbeh bol načrtnutý v úvode a nič viac nepotrebujete vedieť. Začiatok sa rozbieha nesmierne pomaly a vlastne niekoľko prvých hodín (odhadom takých 5-8) vlastne len pomaličky prenikáte do deja. Je to zdĺhavé, možno až príliš. Na počet postáv, ktorými vás tvorcovia neskôr zavalia, je to zjavne nezmyselné riešenie. Celá zápletka sa totiž točí výhradne okolo toho, že sa na scéne objaví nová postava, ktorá ma pre vás určitý počet úloh, ktoré keď splníte, fajka zhasla a pri niektorých si občas môžete šplhnúť postrannou úlohou, ale do kontaktu s nimi neprídete. Hoci sú animácie pred misiami podarené a vtipné, na dômyselné príbehové posuny to jednoducho nestačí. Taktiež neexistujú žiadne vzťahy medzi vašimi dodávateľmi úloh, takže jednoducho to všetko plníte ako na bežiacom páse a keďže je Niko niekedy charakter príliš plochý (doslova by sa hodilo prirovnanie k sociálnej pracovníčke, pretože pre peniaze spraví všetko), je zápletka len občas posúvaná dopredu. Žalostným spôsobom. Postáv, ktoré v príbehu navštívite bude nesmierne veľké množstvo, pričom sú niektoré skutočné perly, ktoré nemajú obdobu. Jeden za všetkých: Brucie, steroidmy napichaný mestský frajer, ktorý sa predvádza svojim telom a krásou, hoci v hlave má doslova nasra*é, je bizarným dielkom, ktoré si budete užívať v každej sekunde jeho prejavu. A potom padla, Brucie zmizne zo scény a zábava skončila, pritom jeho niektoré monológy patria do zlatého fondu! Takto to je i s inými postavami, ktoré jednoducho chýbali, mohli byť radšej viac spracované do príbehu. Zápletka a celé to držanie voľného sveta pohromade jednoducho nemá tú správnu šťavu. Ako dospelí hráči totiž potrebujeme aj niečo viac.
A Grand Theft Auto 4 na to rozhodne má, pretože v sebe ukrýva mnohé posolstvá. Inak je to tá krásne hrateľná mestská akcia, pri ktorej nebudete využívať taxík na rýchle presuny, hoci to za pár babiek spraviť môžete a radšej sa presuniete na zvolené mieste svojim autom, hoc aj trčiac v zápche na moste či uháňajúc na červenú. V tom má GTA svoje nenapodobniteľné čaro, ktoré žiadny iný titul jednoducho môže tejto sérii závidieť. Dosť sa zapracovalo na živote v meste. Ak by ho nekazilo niekoľko kiksov v umelej inteligencii, bola by to neskutočná slasť. Zastavíte sa na chvíľu, začnete nasávať zhon okolo, prechádzajúcich ľudí, z ktorých je každý do niečoho zahľadeného, tamtá slečna telefonuje, tí traja sa rozprávajú. Jednoducho to vyzerá uveriteľne a NPC reagujú na dianie okolo seba, pričom vám dávajú pocítiť, že ste len jednou z postáv, okolo vás sa všetko netočí. Akonáhle vytiahnete na šoféra zbraň, pokorne vystúpi, v prípade streľby sa všetci rozpŕchnu. Stále ste však jeden z mnohých. Hrateľnosť výrazne dopuje humor, ktorý nájdete buď priamo na podnose vo forme rozhovorov, sarkastických poznámok alebo nenápadných odkazov (káva – symbol väčšiny obyvateľov NY – v ruke Sochy Slobo...ehm, Štastia alebo pri prvom výlete do postele s priateľkou sa spýtate, či by si ste si nemohli dať hot coffee), ale všetko sú to vtipné momenty, málokedy sa pristihnete pri myšlienke, že toto bolo neskutočne trápne. Hrubé násilie je v hre prítomné (vekové obmedzenie 18+ je advekvátne), no nemusíte hneď všetkých zabíjať, dokonca v jednej z prvých misií si môžete vybrať, či cieľ zneškodníte alebo ho necháte žiť a on sa jednoducho vytratí potichu z mesta. Liberty City je drsné mesto a jeho atmosféra je natoľko svojská, že sa vykašlete na vyššie rozobraté nedostatky. Preto sa sami rozhodnite v hrateľnosti medzi 8 a 10 – ja osobne som za opakujúcu náplň misií a slabý príbeh a nevyužité postavy stiahol nekompromisne dva body.
MULTIPLAYER 8 / 10
Podporoa viacerých hráčov v GTA 4 prítomná je a vôbec nie je len tak do počtu. Celkovo sa do neho môže zapojiť až 16 hráčov, pričom sa môžete dokonca vyblázniť aj kooperatívne (obrana dôležitej osoby pred dotierajúcimi policajtmi a podobne). Vo voľnom Free režime je prístupné celé mesto, takže ho môžete dokonale spoznať a pri trochu zaloviť na protivníkov. Okrem tradičných vyvražďovacích módov môžete súťažiť o najvyššiu sumu za ukradnuté vozidlá, ktoré musíte doviesť do špeciálnych garáží alebo sa rozdelíte dvoch tímov, jeden tvoria policajti, druhý zlodeji a dlhoprstí sa snažia dosiahnuť únikový bod, ktorý je riadne ďaleko, pričom sa im v tom policajti snažia zabrániť, no oni ten bod nevidia. Potom sú tu napríklad preteky alebo postupné zaberanie územia obsadením špeciálnych bodov. Zatiaľ je to celkom zábavné, no mulitplayer nebol testovaný až tak precízne a do tých najmenších podrobností, no už teraz sa ukazuje, že zbytočný nie je. Čas však ukáže, či nadšenie opadne a stane sa len príjemným bonusom alebo sa ho komunita bude snažiť všemožne vylepšovať. Vďaka za multiplayer.
ZVUKY 10 / 10
Zvuky v meste sú výborné, takže autá trúbia, gumy pískajú, sklo rinčí, jednoducho to znie reálne a uveriteľne, takže nutný popis máme z krku, pretože to dôležité sa skrýva v dabingu. A ten je neskutočne prepracovaný, dokonca je dabing pre Grand Theft Auto 4 možno tým najlepším, čo sa v hrách objavilo. Skvelé hlasové prejavy vsúvajú každej z postáv osobitný charakter, ktorým sa až neskutočne presne prezentuje a vtedy si poviete, že si nedokážete predstaviť úplne iný hlas, ktorý by danú postavu nadaboval. Či už ide o východné prízvuky bratov Bellicovcov alebo iné postavy, všetko sú to precízne zvolené charaktery a počuť, že sa každý hlas snažil vcítiť do svojej úlohy a zahral to skvele. Nesmie chýbať ani rastaman, ktorému nebude bez titulkov nič rozumieť (a aj s nimi to niekedy bude o hubu), ale budete ho mať radi i vďaka jeho prejavu. To sa musí počuť. Samozrejmosťou je celková vulgárnosť (18+), ale aspoň to pôsobí štýlovo. Čo je však geniálne, pokecov je obrovské množstvo, neopakujú sa a až sa budete za hlavu chytať, kam na tie nápady tvorcovia hodili, pretože mnohé sú priam kultové, porovnateľné s nezabudnuteľným francúzskym big macom z Pulp Fiction. Desať bodov a pusa na čelo!
HUDBA 9 / 10
Hudba je zastúpená klasickou formou rádia, respektíve jednotlivých rozhlasových staníc, rozdelených podľa hudobných žánrov. Takže nám tu zaznie rock, sladký popík, poriadny gangsta rap, jazz, klasika, dj-ské umenie, nejaké to techno, juhoamerické motívy či hovorené slovo. To všetko bolo dobre známe a rovnako sme všetci vedeli, že to bude zaručene fungovať. Čiže čistá osmička, nebyť jedného skvostného ťahu: stanica Vladivostok. Už podľa jej názvu je zrejmé, koľká bije. A bije teda poriadne, ruské skladby (až na Wild Dances od Ruslany!) sú výborné, hodia sa do auta a jednoducho korešpondujú s atmosférou vytvorenou hlavnou postavou. Bravo, často totiž tieto piesne majú omnoho väčší účinok ako zaručené hity, taký Serioža (poznáte ho podľa main theme skladby) je jednoducho zaručenou namotávkou, hoci rap nemusím, v tejto ruskej podobe ide o bravúrny výkon.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Náročnosť v orientácii úlohe nie je vôbec zložitá vďaka GPS systému, vďaka ktorému si navolíte bod, do ktorého sa môžete dostať a v prípade, že máte k dispozícii lepšie vozidlo, máte okrem grafickej navigácie k dispozícii aj hlasovú. Nie, že by to bolo hojne využívaná featurka, ale poteší. Medzi výrazné klady treba rozhodne zaradiť dĺžku hry, ktorá sa bez väčších problémov šplhá na niekoľko desiatok hodín (od "rýchleho" hnania sa za koncom cca 40 hodín, po pohodový dvojnásobok), takže nemusíte mať strach zo skorého dokončenia hry. Úloh je dostatočne mnoho, čas si musíte vypĺňať aj udržiavaním dôležitých kontaktov a to rovnako ako opakovanie úloh nejaký ten čas zaberie. S tým však súvisí aj nie práve ideálny systém checkpointov, ktorý by mohol byť viac benevolentnejší, pretože sa pozícia ukladá na začiatku misií a niekedy sa stane, že sa vám úloha nepodarí splniť po niekoľkých desiatkach minút, pretože ďalšiu vlnu nepriateľov ste nečakali alebo vás niečo prekvapí. Tak napríklad po sledovaní vrtuľníku sa dostanete na miesto určenia, pokojne si kráčate po chodníku, keď vás s vetou „čo tu ten robí“ zastrelí behom sekundy dvoch miestna bezpečnostná služba a nestihnete si ani pípnuť. Na druhýkrát zvolíte inú trasu k stroju, ale ak náhodou nesplníte primárny cieľ, ktorý je založený na sledovaní vrtuľníku, čo sa minimálne na prvýkrát stane, pretože ideálna trasa býva vždy len jedna. Ešte lepšie je, ak si k prvému záchytnému bodu, kedy uvidíte vzlietať vrtuľník, vyberiete nevhodné (nie rýchle) auto. Opakovanie je matkou múdrosti, v týchto prípadoch to však býva frustrujúce. Podobných misií je dosť, navyše vás pri neúspechu môže buď niekto zastreliť, čo stojí istý finančný obnos, prípadne vám vezmú všetok arzenál zbraní, takže musíte najprv ísť nakupovať, no ak nemáte dostatok financií, musíte zas na to najprv zarobiť plnením sekundárnych úloh. A vtedy je aj možnosť rýchleho opakovania misií cez mobil zbytočná, pretože máte červené oči a chuť tvorcov nakopať do miest, kde sa to nerobí.
Omnoho horšia je však na tom umelá inteligencia vodičov. Správajú sa ako zmyslov zbavení a nedodržujú elementárne dopravné predpisy, pchajú sa pred vás vo vašom jazdnom pruhu pri červenej a platí pre nich známe pravidlo „ani obraz, ani zvuk“. Vtedy to ako žijúce mesto nevyzerá, hlavne ak chodci behajú po prechodoch podľa vlastnej potreby, aj v prípade zelenej na vašej strane vybehne nezodpovedný vodiť a vrcholom všetkého boli semafóry na kruchovom objazde. Priamo na ňom, čiže pri každom možnom výstupe z neho. Treba uznať, že vytvorenie fungujúcej dopravy je nesmierne náročné a prepracovaný systém, ktorý je pre vodičov akosi automatický, je pre umelú inteligenciu tvrdý oriešok, ale aspoň vidieť, že ani štvrté GTA sa nezbavilo týchto základných neduhov. Neberte to však ako zbytočné rýpanie, pretože vás to iritovať jednoducho bude, vždy vás nahnevá, ak rozbehnutý vodič prudko zabrzdí na prechode, hoci mu na semafóre práve naskočila len oranžová. Vždy rozhodí, ak si ostatní jazdia ako prasatá a vám to nedajbože privodí problémy. Umelá inteligencia pri akčnej časti v prípade prestreliek patrí medzi absolútne dno. Hoci sa nepriateľskí panáci kryjú, vždy vykuknú, nemajú nič v hlave a pokým máte čas, vystriehnete si tú pravú chvíľu. Funguje to ako na strelnici a pre vás môže byť jediným problémom moment prekvapenia, kedy jednoducho nestihnete zareagovať, pretože stroj tasí vždy rýchlejšie a presnejšie. Tieto neduhy zvyšujú celkovú hernú dobu, no tá je i bez toho neskutočne vysoká, čo napokon prebíja v konečnom hodnotení dobre známe zápory.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,0 / 10
Grand Theft Auto 4 je hra, ktorú si môžete pokojne zaobstarať, určite veľkú chybu nespravíte, no nečakajte žiadny výrazný posun alebo hru bez výrazných chýb. Má ich aj GTA 4, dokonca v hojnej miere a pokým sa nenecháte učičíkať reklamnou kampaňou alebo morom desiatkových hodnotení, spravíte dobre, ak si ich uvedomíte. Aj napriek týmto problémom však ide špičku svojho žánru. Je tu však cítiť nevyužitý potenciál, ktorý bol zbytočne premrhaný. Od nás teda žiadna orgastická desiatka, iba doporučenie, že ide o nesmierne kvalitnú hru útočiacu na titul najlepšia hra tohto roku. Pre všetkých to stačiť bude, no v kútiku duše sme čakali viac.