SME
Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky

Zomrel legendárny John Wheeler, posledný titan fyziky

V nedeľu 13. apríla zomrel legendárny americký fyzik John Archibald Wheeler. Mal 96 rokov a bol tvorcom a účastníkom celej etapy modernej vedy. Ako posledný z veľkých fyzikov mohol hovoriť o Albertovi Einsteinovi ako o svojom priateľovi. Obaja snívali ..

V decembri 1968 získal John Wheeler (uprostred) prestížnu Cenu Enrika Fermiho. Vľavo je Glenn Seaborg, vtedajší predseda Komisie pre atómovú energiu, vpravo americký prezident Lyndon Johnson.V decembri 1968 získal John Wheeler (uprostred) prestížnu Cenu Enrika Fermiho. Vľavo je Glenn Seaborg, vtedajší predseda Komisie pre atómovú energiu, vpravo americký prezident Lyndon Johnson. (Zdroj: ČTK/AP)

V nedeľu 13. apríla zomrel legendárny americký fyzik John Archibald Wheeler. Mal 96 rokov a bol tvorcom a účastníkom celej etapy modernej vedy. Ako posledný z veľkých fyzikov mohol hovoriť o Albertovi Einsteinovi ako o svojom priateľovi. Obaja snívali sen o pochopení zákonov prírody, ktoré riadia vesmír, a vytrvalo pracovali na jeho naplnení.

BRATISLAVA. John Wheeler, pre priateľov a kolegov Johnny, po sebe zanechal obrovské množstvo novátorských myšlienok, článkov a kníh z najrôznejších oblastí teoretickej fyziky. Rozvinul prácu Alberta Einsteina a vychoval desiatky študentov, z ktorých sa mnohí tiež zapísali do dejín fyziky.

Až k hraniciam relativity

"Pre mňa to bol posledný titan, jediný žijúci superhrdina fyziky," povedal o ňom pre New York Times kozmológ Max Tegmark z Massachusettského technologického inštitútu, jeho blízky spolupracovník.

Spolu s Nielsom Bohrom a Enrikom Fermim Wheeler v tridsiatych rokoch uplynulého storočia prenikol do podstaty jadrovej fúzie. Inšpirovaný svojím slávnym predchodcom, venoval sa základným teoretickým otázkam fungovania vesmíru. "Rozhodol som sa dotiahnuť Einsteinovu teóriu až k jej hraniciam, aby som videl, či nie je možné vyvodiť nové náhľady a nápady," napísal Wheeler v jednom zo svojich posledných článkov, v ktorom spomínal na obrovský vplyv, ktorý mal Einstein na jeho prácu.

Wheeler využíval svoju nezvyčajnú tvorivosť, nadanie a pracovitosť nielen vo vede, ale aj pri popularizácii jej myšlienok.

Čierne a červie diery

V roku 1967 na konferencii v New Yorku Wheeler začul z publika termín čierna diera. Zapáčil sa mu pre opis dramatickej udalosti, pri ktorej sa čas a priestor správa ako kúštik pokrčeného papiera a zmrští sa do bodu, kde prestanú fungovať všetky známe fyzikálne zákony. Dnes je už existencia exotických čiernych dier, aj vďaka Wheelerovej dlhoročnej práci, bezpečne preukázaná (jedna sídli v centre našej galaxie). Menej sa však vie, že dvadsať rokov pred čiernymi dierami Wheeler rozvinul inú Einsteinovu myšlienku o dierach v časopriestore, ktoré môžu spojiť dve rôzne oblasti vo vesmíre, prípadne spájať dva vesmíry. Pomenoval ich červie diery a inšpiroval tak seriózny vedecký výskum kvantových červích dier.

Bláznivé myšlienky

Sám Wheeler raz o svojej životnej púti na pomedzí reality a vízií povedal: "Niektorí ľudia si myslia, že som sa zbláznil až ku koncu života, lenže ja som bol blázon vždy." Jedna Wheelerova "bláznivá" myšlienka inšpirovala jeho najvýznamnejšieho študenta Richarda Feynmana k práci, za ktorú získal Nobelovu cenu. Iný Wheelerov študent Hugh Everett pod vplyvom svojho učiteľa dokončil doktorskú prácu o paralelných vesmíroch. Wheeler ju pomenoval a propagoval ako teóriu mnohých či paralelných svetov, čím nasmeroval k týmto úvahám nielen časť kozmológov, ale aj spisovateľov sci-fi.

Atómová bomba

Wheeler privítal úsilie o rýchly vývoj a výrobu jadrovej bomby počas druhej svetovej vojny, ktoré inšpiroval vo svojom liste Rooseveltovi Einstein. Americký fyzik bol jedným z popredných vedcov projektu Manhattan, ale nikdy to neoľutoval. Ako spomína jeho syn, bolo to práve naopak: hovoril, že americkí a európski vedci mali túto strašnú zbraň pripraviť skôr, než jeho brat v októbri 1944 zahynul v bojoch v Taliansku. Brat mu totiž poslal z frontu pohľadnicu so želaním: "Poponáhľajte sa", no John si neskôr veľakrát vyčítal, že vedci vtedy jeho želanie nestihli splniť.

Po vojne sa Wheeler zapojil aj do úsilia vyrobiť vodíkovú bombu, na čele ktorého stál Edward Teller. Dôvody na Wheelerovu účasť v zbrojných programoch však neboli iba osobné. Koncom štyridsiatych rokov pri návšteve koncentračného tábora v Osvienčime vyhlásil: "Toto by čakalo nás všetkých, keby sme prehrali vojnu."

Kto bol John Wheeler

Narodil sa v Jacksonville na Floride. Jeho nadanie a pracovitosť boli obdivuhodné, ukončil štúdium na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore už v 22 rokoch. Potom odcestoval do Kodane, aby mohol spolupracovať s Nielsom Bohrom, tvorcom revolúcie v kvantovej fyzike, ktorá dodnes šokuje paradoxným výkladom reality.

Neskôr sa obaja presunuli do USA, kde spoločne vytvorili kvapkový model štiepenia jadra atómu, ktorý umožnil ďalší výskum v oblasti nukleárnej energie, okrem iného aj nasledujúci vývoj a výrobu atómovej bomby v projekte Manhattan, na ktorom sa Wheeler podieľal. V roku 1967 zaviedol pojem čierna diera.

Bol profesorom na popredných amerických univerzitách, Princetonskej a Texaskej. Vychoval desiatky fyzikov, ktorí významne zasiahli do vývoja vedy. Sám nezískal Nobelovu cenu, no jeho najslávnejší žiak Richard Feynman áno.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezidentka Čaputová.

Prezidentka vystúpila so svojou druhou správou k stave republiky.


47m

Odpočúvania sú podľa súdov nelegálne.


16 h
Mikroskopický záber buniek (zelená), ktoré sú infikované vírusom SARS-CoV-2 (fialová). Záber je vo falošných farbách pre lepšie rozoznanie častíc vírusu.

Ako sa vírus dostal do Číny, nie je jasné.


19 h

Neprehliadnite tiež

O stredovekej teórii transcendentálií


2 h
Mikroskopický záber buniek (zelená), ktoré sú infikované vírusom SARS-CoV-2 (fialová). Záber je vo falošných farbách pre lepšie rozoznanie častíc vírusu.

Ako sa vírus dostal do Číny, nie je jasné.


19 h
Ilustračná fotografia.

Odkedy Yersinia pestis sprevádza ľudstvo?


a 1 ďalší 27. sep
Skryť Zatvoriť reklamu