SME
Štvrtok, 23. september, 2021 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky

Svedectvo z konca doby ľadovej

Pri Starej Ľubovni na severnom Slovensku potvrdili nové vykopávky medzinárodného tímu stopy ľudí magdalénienskej kultúry, ku ktorej patrili aj autori slávnych nástenných malieb vo francúzskej jaskyni Lascaux. Zrejme prišli z Poľska.

Väčšina výskumného tímu na nálezisku Pod Štokom II. Vzadu vľavo je Pawe˝ Valde-Nowak, vedľa neho Marián Soják. Vpredu sú študenti archeológie z Gdanskej univerzity, ktorí tu pracovali v rámci letnej praxe.Väčšina výskumného tímu na nálezisku Pod Štokom II. Vzadu vľavo je Pawe˝ Valde-Nowak, vedľa neho Marián Soják. Vpredu sú študenti archeológie z Gdanskej univerzity, ktorí tu pracovali v rámci letnej praxe. (Zdroj: MARIÁN SOJÁK)

BRATISLAVA. Poľsko-slovenský tím, tvorený archeológmi a študentami tohto odboru z obidvoch krajín, robil vykopávky severovýchodne od Starej Ľubovne, na pravom brehu rieky Poprad, kde je štrková a hlinitopiesková terasa s flyšovým podkladom. Už v minulosti tam odhalili možné stopy prítomnosti ľudí z konca staršej doby kamennej.

Ani jedno z predmetných nálezísk (Nad Štokom, Zadnie Potoky a Pod Štokom III) však dosiaľ nie je systematicky preskúmané. V roku 2003 to pracovníci Archeologického ústavu SAV urobili aspoň na susednom nálezisku Pod Štokom I. No prieskum tam odhalil iba možné ohnisko a ohorené kamene a kúsky dreveného uhlia. Ako oveľa sľubnejšie sa vtedy ukázalo iné miesto, novoobjavené blízke nálezisko z toho istého obdobia, nazvané Pod Štokom II.

Tábor Pod Štokom

Pod kopcom Štok našli stovky štiepaných kamenných nástrojov. Zhotovené boli miestne prevažne z pieninského rádiolaritu, hoci niektoré suroviny pochádzali z pomerne veľkej diaľky. Už prvý výskum naznačil, že veľkú časť nástrojov by azda bolo možné zaradiť do magdalénienskej kultúry. Pod Štokom II očividne ležalo táborisko či osada jej nositeľov. Magdalénienská kultúra, čiže magdalénien, dostala názov podľa prototypového náleziska, skalného úkrytu La Madeleine vo francúzskom departemente Dordogne.

Magdalénien jestvoval zhruba od éry pred 18-tisíc rokmi do konca poslednej doby ľadovej pred približne 10-tisíc rokmi. Podľa všetkého k tejto kultúre patrili aj skvelí maliari a tvorcovia figúrok z juhofrancúzskej jaskyne Lascaux a severošpanielskej Altamiry. Ich umenie preukazuje už nám blízke podrobné vnímanie sveta a vyspelé mentálne schopnosti vtedajších Praeurópanov, ktorí už v tom čase pochádzali takmer isto výlučne z nášho druhu Homo sapiens.

Slovenský magdalénien? Áno.

Keďže potvrdenie náznakov príslušnosti k magdalénienskej kultúre by definitívne preukázalo, že jej areál zasahoval aj na (prinajmenšom) severné Slovensko, spomenutý tím v roku 2005 vykonal dôkladný zisťovací a záchranný výskum náleziska Pod Štokom II. Viedol k objavu ďalších štiepaných kamenných nástrojov, opäť prevažne z rádiolaritu.

Spolu so skoršími nálezmi nástroje vytvorili rozsiahly súbor. Bádatelia preto mohli všestranne zanalyzovať, z čoho a ako boli nástroje zhotovené a vyvodili spoľahlivé závery o ich kultúrnom zatriedení.

Nástroje patrili do viacerých kultúr. Od predmagdalénienských, súvisiacich napríklad s gravettienskou, čo bola druhá kultúra Homo sapiens po príchode do Európy (prvou bola aurignacienska, začínajúca pred asi 35-tisíc rokmi) a možno s ešte väčšou hĺbkou v čase, až po mladšiu dobu kamennú. Väčšina však zodpovedá magdalénienu.

Ukazujú sa početné spojitosti s najbližšou magdalénienskou "dielňou" na výrobu nástrojov z rádiolaritu v poľských Sromowciach Wy´´nych a inými dobovými náleziskami u našich severných susedov, zvlášť v H˝omczi. A aj s magdalénienskymi nástrojmi zo švajčiarskeho NeuchÇtelu. Magdalénienci z náleziska Pod Štokom II podľa všetkého prišli na severné Slovensko z Poľska.

Pred úsvitom civilizácie

Výskum magdalénienského obdobia vývoja ľudstva je osobitne dôležitý. Jednak spomenuté výtvarné prejavy vtedajších ľudí z jaskýň dokladajú ich už nám blízky mentálny svet, jednak ide o fázu, ktorá bezprostredne predchádzala zrodu civilizácie.

Po skončení poslednej doby ľadovej totiž ľudia vstúpili do éry produkcie potravín zdomácnením rastlín a zvierat. Až tým umožnené vytváranie, skladovanie a distribúcia potravinových prebytkov otvorili cestu k civilizačnému rozvoju, využívajúcemu profesijnú špecializáciu.

Výsledky vykopávok na nálezisku Pod Štokom II pri Starej Ľubovni uverejnili v časopise Slovenská archeológia Pawe˝ Valde-Nowak z Ústavu archeológie a etnológie Poľskej akadémie vied v Krakove, Marián Soják z Archeologického ústavu SAV v Nitre (pracovisko Spišská Nová Ves) a Marcin Wŕs z Gdanskej univerzity.

Pohľad z veže Ľubovnianskeho hradu na archeologické náleziská. Vpravo je východná časť Starej Ľubovne, v strede vľavo rieka Poprad, v pozadí Levočské vrchy. FOTO - MARIÁN SOJÁK

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Učiteľka s deťmi počas dištančného vyučovania v Košiciach.

Návšteva pápeža sa na číslach neukáže.


20. sep

Neprehliadnite tiež

Slovenský vedec Pavol Čekan zo spoločnosti MultiplexDX.

Vystúpi na Európskej noci výskumníkov.


10 h

Pádom Dvojičiek sa zaoberala podrobná správa.


a 1 ďalší 12 h
Noc výskumníkov 2021

Sledujte s nami Noc výskumníkov live.


13 h
Skryť Zatvoriť reklamu