Zločin a trest očami ekonómov

Vedci skúmali, prečo je rozšíreným spoločenským fenoménom trestanie ľudí, ktorí sa správajú v súlade s princípmi spolupráce. Experimentálne sledovali, ako si príslušníci rôznych národov ctia pravidlá fair-play a čo urobia, keď ich nachytajú pri podvádzan

Dodržiavať pravidlá fair-play je v športe nevyhnutnosťou, v spoločnosti je to najmä vecou zažitej tradície.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SITA / AP)

í. Vyzerá to, že v otázkach zločinu a trestu sa Východ má ešte stále čo učiť od Britov, Švajčiarov či Američanov.

BRATISLAVA. Experimenty zo šestnástich veľkých miest vrátane Nottinghamu, Dnepropetrovska, Bostonu, Bonnu, Kodane, Istanbulu či Soulu ukázali, že Briti, Američania a Švajčiari majú silnejší zmysel pre široko chápané fair-play, súčasťou ktorého je nielen dodržiavanie pravidiel hry, ale aj priznanie a náprava vlastných prechmatov a uznanie spoločných záujmov. Rusi alebo Gréci sú vraj v tejto sfére iní: ak ich niekto prichytí pri neférových postupoch, nezačnú spolupracovať, ale skôr sa snažia pomstiť tým, ktorí ich potrestali. Ako keby chceli potvrdiť platnosť aforizmu: Ľudia začnú uplatňovať zdravý rozum až potom, keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti.

Ako ľudia spolupracujú

Modelové finančné hry v najrôznejších mestách po celom svete sa snažili vyjasniť na prvý pohľad jednoduchú, v princípe však háklivú otázku: ako sa ľudia podieľajú na dosiahnutí spoločného cieľa a čo sa deje, keď spoluprácu podkopávajú. Výsledky výskumu publikoval Science a napísal o ňom Roger Highfield v britskom The Daily Telegraph. Vedecký tím tvorili Simon Gaechter a Benedikt Herrmann z Ekonomickej fakulty Nottinghamskej univerzity a Christian Thöni z Univerzity v St. Gallene, ktorý sa zaoberá experimentálnou ekonómiou a teóriou hier.

Simon Gaechter povedal: "Podľa našich vedomostí je to doteraz najväčšia multikultúrna štúdia v rozvinutom svete, založená na experimentálnych hrách." Jej súčasťou bolo skúmanie problému, do akej miery sú ľudia, ktorí sa vzájomne nepoznajú, schopní obetovať osobnú výhodu pre všeobecný prospech. Poslúžila na to hra s cennými žetónmi, ktorá bola síce anonymná, no jej priebeh zaznamenával počítač bez toho, aby o tom účastníci vedeli. Vyhodnotenie ukázalo, že úroveň spolupráce bola vo všetkých mestách približne rovnaká a významne sa nelíšil ani počet spolupracujúcich, ani parazitov.

Radšej nič než spoločne

Správanie hráčov z rôznych národov sa však kardinálne zmenilo po zverejnení informácií, kto koľko vložil do spoločnej kasy, a kto hral teda fair-play a kto na vlastnú

päsť. Poctiví hráči, ktorí dostali šancu potrestať sebcov to, samozrejme, urobili. Až v tejto fáze testu vynikli rozdiely medzi národmi. V krajinách ako USA, Veľká Británia či Švajčiarsko potrestaní hráči uznali svoju chybu a začali spolupracovať, takže s pribúdajúcim časom sa spoločné zisky z investičnej hry zväčšovali. V krajinách ako Grécko či Rusko to však bolo inak. Postihnutí sa namiesto spolupráce snažili pomstiť tým, ktorí ich potrestali, aj keď to boli hráči, ktorí vzorne prispievali do spoločnej pokladnice. Vedci to vo svojom článku nazývajú antisociálnym trestom, pretože zrazu sa stali postihnutými paradoxne tí, ktorí uplatňovali spoločenský záujem.

Je normálne neplatiť dane?

Správanie sa ľudí počas modelovej investičnej hry bolo zaujímavé aj tým, že potvrdilo výsledky výskumov dodržiavania spoločenských noriem, ktoré robili sociológovia. V princípe to vyzerá, že v spoločnostiach, kde vládnu alebo dlho vládli nedemokratické režimy, si občania zvykli na myšlienku, že je viac-menej normálne neplatiť dane, cestovať zadarmo verejnou dopravou alebo porušovať iné zákony, pretože to zostane bez trestu (uplatňovanie zákona je slabé). Naopak, šíri sa snaha trestať práve za spoločenské správanie a na vlastnú päsť. Je to súčasne aj prejav nedôvery v demokratické inštitúcie a vládu zákona.

Odlišné je to tam, kde sa duch spolupráce pestuje v ľuďoch od narodenia a kde existuje dôvera v inštitúcie ochraňujúce poriadok. Teda napríklad vo Veľkej Británii. Roger Highfield túto skutočnosť využil a dal svojmu článku názov: Veda potvrdila britský zmysel pre fair-play.

Tragédia spoločného výbehu

V živote sa vyskytujú situácie, kedy je spolupráca výhodná pre všetkých zúčastnených. Niekedy sa však zdá byť výhodnejšie nechať všetko na druhých, nech je to trebárs triedenie odpadkov, účasť na voľbách alebo starostlivosť o poriadok či životné prostredie v mieste bydliska.

Garrett Hardin z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare na tento problém upozornil pred štyridsiatimi rokmi vo svojej kľúčovej práci Tragédia obecného výbehu. Záujmom každého poľnohospodára je priviesť na obecný výbeh čo najviac dobytka, pretože zisky má iba on, zatiaľ čo o náklady na výbeh sa delia všetci. Ak sa však na lúke ocitne viac dobytka, než môže uživiť, premení sa na púšť. A pritom sa všetko začalo racionálnou úvahou, že najvýhodnejšie pre každého je mať na spoločnom výbehu čo najviac dobytka.

Preto má výskum správania ľudí pri spolupráci aj svoje širšie pozadie. Dal by sa zhrnúť do niekoľkých otázok. Ako naučiť ľudí niesť zodpovednosť za problémy, ktoré sa ich na prvý pohľad netýkajú? Prečo sa namiesto toho, aby spolupracovali, správajú ako neféroví hráči túžiaci po odplate? A prečo tak radi trestajú najmä tých, ktorí sledujú spoločenský záujem?

Západ verzus Čína?

V komentári k článku v Science Herbert Gintis z Inštitútu v Santa Fé v Novom Mexiku navrhuje pozrieť si rebríček úrovne krajín v oblasti politických práv, občianskych slobôd, slobody tlače a miery korupcie (zostavil ho World Democracy Audit). Prvých šesť krajín, ktoré sú na tom najlepšie, sa súčasne dostali aj medzi krajiny, kde je protispoločenské správanie vrátane túžby po pomste najmenej časté. Na čele rebríčku sú USA, Veľká Británia, Nemecko, Dánsko, Austrália a Švajčiarsko. Gingis dodáva: "Výsledky týchto krajín ukazujú, že úspech demokratických trhových spoločností zrejme v rozhodujúcej miere nezávisí od materiálnej zainteresovanosti, ale od morálnych kvalít ľudí. Charakteristika občianskej spoločnosti ako formácie, kde vládne čistý egoizmus, preto nie je správna."

Jednou z variantov hry na zločin a trest sú prebiehajúce diskusie medzi Západom a Čínou o klimatických zmenách. Západ poukazuje na to, že Čína je spolu s USA najväčším producentom skleníkových plynov a mala by proti tomu tiež niečo robiť, Čína sa bráni, že pri prepočte emisií na jednu osobu sú veľmi nízke, a nech si Západ radšej najskôr uprace pred vlastným prahom. Verme, že podobné štúdie, aké urobili traja ekonómovia, môžu prispieť aj k vyjasneniu problémov, ktoré začínajú hýbať svetom.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zástupca firmy, ktorej zadržali 112 kamiónov: Hľadáte problém tam, kde nie je

Belgické úrady podozrievajú firmu North Sea Express, že vykorisťuje vodičov.

KOMENTÁRE

Môže byť Harabin škodcom?

Aj v pozícii radového sudcu vyzerá Harabin na nebezpečného škodcu.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojnosti nás ničí.

Neprehliadnite tiež

Zlyhávajúcemu srdcu môže s pumpovaním krvi pomôcť robot

Pokusy prebehli na tlčúcich srdciach prasiat.

Na Zemi strácame tmavú noc. Svetelný smog je stále jasnejší

Umelé svetlo je každým rokom jasnejšie a rozšírenejšie.

OBJEKTÍV

Aj veľryby majú svoj peeling. Používajú skaly na morskom dne

Morských biológov zaujala zvláštna škvrnitá pokožka jednej veľryby.

Facebook ukáže užívateľom, či sledovali ruskú propagandu

Sociálna sieť najíma viac posudzovateľov reklamy.

Počítače čítajú maliarsky rukopis, odlíšia originál od repliky

Počítačová analýza môže identifikovať neznáme diela, rozumie jednotlivým ťahom štetca.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  5. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  10. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  1. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  2. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  3. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  4. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  6. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  9. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 15 979
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 559
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 592
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 901
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 086
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 1 920
  7. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 840
  8. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 822
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 695
  10. Moskva alebo Petrohrad? 1 324