;) |
Séria Empire Earth, ktorú Goodman naštartoval, je však jeho pravdepodobne najzaujímavejším počinom v rámci Stainless Steel Studios. Prvý diel sa už dá nazvať legendou, druhý bol dovedený takmer k dokonalosti - aj napriek tomu, že vývoj prebrali Mad Doc Software - takže od trojky sa očakávalo len to najlepšie.
Všetky diely série Empire Earth sú založené na jednoduchom koncepte vychádzajúcom z bežnej RTS ála Age of Empires, avšak okoreneného štipkou Sid Meierovského šmrncu – prechod rôznymi obdobiami vývoja ľudstva od temných dôb pästných klinov až po takmer sci-fi vojny plné robotov a laserových lúčov. Rovnako je tomu aj v trojke, o ktorej dnes bude reč.
Empire Earth III (EEIII) vzišiel z dielní Mad Doc Software z pragmatického – marketingového – dôvodu. Na úspechu predchádzajúcich častí sa totiž bez problémov vybuduje hra, ktorej úspech je v zásade predurčený bez ohľadu na jej skutočné kvality. Takýchto rýdzo komerčných počinov sme bohužiaľ svedkami priveľmi často. Netvrdím, že takým je aj EEIII, verím však, že názor si každý urobí sám – či už na základe tejto recenzie alebo vlastnej skúsenosti s hrou.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Len pre poriadok – EEIII pokračuje v odkaze svojich predchodcov a vydáva sa spoľahlivou a rokmi overenou cestou. Obligátna ťažba surovín, regrutovanie jednotiek, vybudovanie čo najväčšej armády a následný ničivý útok na nepriateľa – tak by sa dal stručne popísať herný koncept. Hlavným obohatením je vsadenie tohto konceptu do rôznych vývojových etáp ľudstva, starovekom počínajúc a nedohľadnou budúcnosťou končiac. Hra ponúka viacero variantov, najzaujímavejším je kampaň, ktorú si môžete zahrať za jednu z troch strán, resp. civilizácií: západnej, ktorá disponuje drahšími, ale „výkonnejšími“ jednotkami (kvalita prevažuje nad kvantitou) a východnej, ktorá stavia najmä na lacnej, slabšej, ale kvantitatívne obrovskej bojovej sile. Kompromis medzi západom a východom predstavuje frakcia blízkeho východu, ktorá bazíruje na jazdectve a tým pádom rýchlych a ničivých výpadoch. Pravdou je, že tieto tri strany sa od seba líšia hlavne vizuálom a typmi jednotiek, ale reálne žiadny veľký rozdiel v hrateľnosti nebadať.
Po výbere jednej z civilizácií sa dostávate na taktickú mapu, kde hra prebieha v ťahovom režime a obrazovke dominuje pekne vymodelovaný 3D glóbus, známy napríklad so série UFO. Na glóbuse máte prehľad o kontrolovaných územiach, nepriateľských armádach (pokiaľ sú v blízkom susedstve s vašimi územiami) a samozrejme o stave vašej ekonomiky, vedy a techniky. Každé obsadené územie je možné pretvoriť podľa svojho gusta. Každá provincia generuje každé kolo istý počet bodov imperiálnej moci, výskumu a komercie, čo sú hlavné zdroje, ktoré v taktickej časti hry využívate. Ďalšou možnosťou je z provincie spraviť vojenskú oblasť, vďaka čomu môžete budovať nové armády. Ich počet je určený počtom vojenských provincií, ktoré ovládate, takže si treba dobre rozmyslieť, ktoré provincie budú vojenské a ktoré ekonomické, aby bolo armádu čím živiť.
Výkonná ekonomika je tiež hlavným predpokladom pre postup do novej vývojovej etapy, ktorý nastáva pri vysokej úrovni zdrojov.
Vzhľadom na vodnatosť našej planéty budete nútení často prekonávať oceány a tým pádom, musí vaša armáda zahŕňať aj loďstvo. Armádam pomáhajú aj nové technológie, ktoré si počas vývoja jednotlivými etapami budete nútení vyskúmať. Samotný vývoj jednotiek však prebieha aj v strategickej časti hry – klasickým upgradovaním – brnenia, mečov, či vývojom nových špeciálnych schopností tej-ktorej jednotky.
V taktickej časti hry skúmate nové technológie, pohybujete armádami ako figúrkami na šachovnici a taktizujete. Viac-menej. Hra vám totiž toho až tak veľa neponúka, skrátka postupujete a geometrickým radom rozširujete svoje územia. Konfliktné situácie nastávajú každú chvíľu a pokiaľ náhodou nebránite svoje územia, ani neútočíte na nepriateľskú frakciu, aspoň sa snažíte podmaniť si neutrálne územia obývané domorodými kmeňmi.
V prípade bojov nastáva presun no strategického módu a teda štandardného real-time režimu. Tu už ozaj niet veľmi o čom písať, pretože tento režim neprináša nič nové a klady bohužiaľ už vôbec nie. Mapky na ktorých bojujete sú síce relatívne rozľahlé a väčšinou aj pestré, no boje pôsobia fádne a bez nápadu, celej hre chýba šmrnc a dynamika, tak potrebná pri poriadne ohranom žánre real-time stratégií.
Prostredie nie je natoľko zaujímavé, aby hráča udržalo pri neustálom riešení konfliktných situáciách bojom a možno aj preto, hra v taktickom móde ponúka aj automatické boje. Väčšinou v nich však podozrivo vyhráva počítačom ovládaný nepriateľ, takže neustálemu bojovaniu v RTS móde sa jednoducho nevyhnete. A po niekoľkých misiách to bohužiaľ začína nudiť, aj napriek tomu, že autori sa snažili do hry zakomponovať aj niekoľko oživení, ako je napríklad na pohľad slušná možnosť diplomatických vzťahov s okolím (domorodci, iné frakcie), no v konečnom dôsledku ide len o to, čo najrýchlejšie domorodcom podplatiť takým množstvom zlata, aby si vás obľúbili. A to veru nie je úplne najdiplomatickejšie riešenie.
GRAFIKA 5 / 10
Hneď na úvod mi nedá nespomenúť trestuhodnú neodladenosť enginu a z toho plynúce extrémne hardwarové nároky. Okolité screenshoty dávajú jasne najavo, že vizuál hry nepatrí medzi to najmodernejšie, no napriek tomu, pokiaľ si túto hru chcete vychutnať v plných detailoch, pripravte si kartu aspoň na úrovni 8800GT, primeraný dvojjadrový procesor a ideálne aspoň 2 GB RAM. Hra je neuveriteľný žrút pamäte, zoberie si presne toľko, koľko jej Windows dovolí, čiže asi 700 MB. Ani počítač, na ktorom si zahráte aktuálne FPS pecky, ála Crysis, vám nezaručí plynulosť EEIII.
O to väčšie sklamanie prichádza na rad po zhliadnutí grafického spracovania misií. Veľmi chabé a nereálne animácie postavičiek, nizka kvalita textúr a efekty, ktoré skrátka zaspali dobu. EEIII zďaleka neznesie porovnanie s modernými real-time stratégiami, ála Company of Heroes, či World in Conflict, no bohužiaľ ani s Age of Empires III, čo je hra podstatne staršieho dáta.
INTERFACE 6 / 10
Interface na prvý pohľad spĺňa všetky požiadavky, no postupom času začnete objavovať skryté chybičky, ktoré neustále znepríjemňujú život. Tak napríklad, pokiaľ by ste náhodou mali záujem nahrať si uloženú hru, pripravte sa na prehrabávanie haldou rôznych autosavov či quicksavov, pretože hra vám bohužiaľ nezoradí uložené pozície od najnovšej po najstaršiu, ale podľa nejakého iného, mne neznámeho kľúča. Poviete si – je to drobnosť, ale v kombinácií s neúmerne dlhými nahrávacími časmi si každou omylom nahratou pozíciou predlžujete nudu pred monitorom...
Priamo v hre však musím pochváliť príjemný a intuitívny systém nápovedy, ktorá najmä nováčikom pomôže pri úvodnom zorientovaní sa v hre. To sa však týka iba strategickej časy, interface tej taktickej je oproti tomu nečakane neprehľadný, chaotický – zorientovať sa v ňom chce chvíľu času a buďte pripravený aj na to, že nedbalým investovaním do výskumu a klikaním kade-tade sa môže stať, že budete nútení hrať celú kampaň od začiatku. Interface sa totiž na nič nepýta, nič nechce potvrdiť, pokiaľ raz niekam kliknete (napríklad na položku výskumu), niet cesty späť.
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
EEIII sa vydal cestou ľahšieho odporu a svoj prepracovaný herný systém známy od jeho dvoch predchodcov zjednodušil na maximálnu možnú úroveň. Dôkazom budiž zníženie počtu vývojových etáp z 15 na 5 či absolútne zbanalizovanie ťažby surovín, ktorá v EEIII, prestala hrať dôležitú rolu. Výsledkom je degradovanie dnes už legendárnej série na úroveň druhotriednej real-time stratégie, obohatenej o chaotický postup vývojovými etapami ľudstva. Chaotický aj preto, že v EEIII nie je problém dosiahnuť situáciu, kedy staroveký kopijník bude silou mocou búšiť kopijou do pancieru tanku.
EEIII sa prvých pár minút nehrá zle, no bohužiaľ to je všetko. Nasledujúce hodiny sa nesú v intenciách štandardného RTS klišé, aké sme už tisíckrát prežili. V prípade EEIII je to však podstatne smutnejšie, vzhľadom na históriu a dobré meno série, ktoré je týmto definitívne zhanobené.
MULTIPLAYER
Nebol testovaný.
ZVUKY 6/ 10
Štandardná kvalita zvukových efektov ide ruka v ruke s šedivo priemerným grafickým spracovaním a EEIII ani v tejto oblasti nedokáže prekvapiť. Pravdupovediac, zvukové efekty by však hru z biedy nevytiahli.
HUDBA 6 / 10
Ani hudobné orgie sa nekonajú, pokiaľ sa na hudbu vyložene nesústredíte, ani nezbadáte, že tu nejaká je. Štandardné orchestrálne dramaticko-akčné skladby sa opakujú do nemoty.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
EEIII je v podstate ako každá iná RTSka. Cieľom je vybudovať čo najväčšiu armádu a vyslať ju na protivníka. Napriek tomu, že podľa informácií, ktoré vám hra dáva, rôzne jednotky sa hodia na rôzne účely (kopijníci vs. jazda, jazda vs. pechota), skutočnosť je taká, že zloženie armády ma pramalý vplyv na úspech v boji. Dôležité je mať niekoľko jednotiek na boj zblízka, zopár na boj z diaľky a niečo ničivé na likvidovanie nepriateľských pevností. Z tohto ohľadu je obtiažnosť ozaj priemerná a štandardne skúseného hráča stratégií pravdepodobne nič nezaskočí.
Umelá inteligencia protivníka je o čosi výraznejšia, ako inteligencia vašich spojencov. Tá je vskutku mizivá a je problém dosiahnuť takú mieru kooperácie, aby vám nadobudnuté diplomatické vzťahu boli ku prospechu. Väčšinou spojenci jednajú nekoordinovane a aj napriek tomu, že doma v zálohe žgrlošia obrovské armády, na pomoc vašim jednotkám prídu len zriedkavo.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,5 / 10
Empire Earth III nie je dôstojným nástupcom svojich dvoch mladších predkov. Hra je degradovaná na úroveň štandardnej real-time stratégie, navyše patriacej k tým horším, čo trh ponúka. V oblasti hrateľnosti, ani po technickej stránke neznesie porovnanie s modernými stratégiami, no s prehľadom ju porážajú aj niekoľko rokov staré hry. V kombinácií s krvavými hardwarovými nárokmi je to závažné mínus, ktoré môže väčšinu potenciálnych kupcov od kúpy hry odradiť. Empire Earth III bohužiaľ sklamalo a pravdepodobne ani napriek predpokladom na komerčný úspech, na trhu veľa vody nenamúti.
