In medias res: Boogie nepomôžu žiadne pohyby bokov, tona gelu, ani sám Travolta. Tanec je totiž primárne pohybová záležitosť, pri ktorej sa síce riadne zapotíte, no odmenou za vynaložené úsilie budú hormóny šťastia vyplavené v mozgu a možno i uznanie publika (ak ste profesionál).
To zapotenie sa je však dôsledkom akčnosti, ktorá sa v tanci nachádza v hojnej miere. Lebo tanec je o dynamike. Ak ale prichádza simulátor tanca s nedynamickým systémom hrania, to podstatné sa akosi stráca...Povedané z mosta do prosta, Boogie sa škatulkuje do žánra rytmických hier, ktoré zastupuje celý rad populárnych titulov na PS2 a iných konzolách (na NDS to boli naposledy geniálny Elite Beat Agents). Kým pri zvyšných tituloch ide o triafanie sa šípkami do správnych symbolov v správnom čase, Boogie prichádza s inováciou – ťahanie stylusom do strán, kombinované s ťukaním do obrazovky. Kadždý pohyb dotykovým perom vyvolá inú reakciu tanečníka, a tak popri vopred pripravenej choreografii môžete predviesť svoje schopnosti aj vo freestyle režime. Vítaná to inovácia, zatieňuje je však niekoľko iných skutočností, kvôli ktorým sa hra potáca vo vodách priemernosti. O aké skutočnosti ide, sa dozviete v texte nižšie.
GRAFIKA 9 / 10
Boogie sa po vizuálnej stránke nesie na osvedčenej vlne, kombinujúcej 3D objekty s 2D pozadím (pripomeňme, že hra sa prv objavila na Nintendo Wii). Pestrá paleta použitých farieb vás ihneď oslní a spríjemní čas strávený s hrou. Milo vyzerajúce postavy od tučka po imidžáka majú šmrnc a podivné kreatúrky, ktoré tu vystupujú si určite získajú priazeň každého hráča. Je teda evidentné, že pokiaľ ide o grafiku, nemá sa Boogie za čo hanbiť. Ladná je i animácia postáv, všetko sa vlní do rytmu a slušne simuluje atmosféru radosti a tanca. Pridaná hodnota pre deti a dievčatá je tiež možnosť doupravovať si imidž postáv podľa vlasnej predstavy (napr. úprava loga na tričku). Tento „simsoidný“ moment je jedno z pozitív Boogie.
INTERFACE 8 / 10
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Tak sa na to pozrime: začíname výberom postavy, pokračujeme výberom „kúl vohozu“, výberom story módu, výberom tanečného parketu, výberom jednej z dvadsiatich pesničiek, ktoré sa postupne odomykajú. Songy sú tu naozaj rôzne, od typicky diskotékových odrhovačiek po (typicky diskotékový) hip hop. Samotné šermovanie stylusom prerušujú minihry, ktoré sa z času na čas spustia počas pesničky.
PS: ako bonus sú k hre priložené 3D okuliare. Poznáte to z časopisu ABC a podobných magazínov: dve farebné plastové „sklíčka“ vložené do papierového rámu vytvárajú dojem 3D obrazu, pokiaľ sa pre daný režim rozhodnete. Príjemné spestrenie.
MULTIPLAYER
Treba oceniť možnosť hrať tanečný maratón s kamarátom prostredníctvom len jedného cartdidge-u s hrou. Maximálny počet hráčov je štyri, to už ale každý musí disponovať svojou vlastnou hrou. Hru viacerých hráčov sme zatiaľ netestovali.
ZVUKY 8 / 10
HUDBA 9 / 10
Britney Spears či Fergie, zastúpené sú tu mnohé dnešné hviezdy a ich hity. S malým detailom – nespievajú pôvodní interpreti. Takže ide o coververzie. Ok, prežijeme. Veď melódia je tá istá, tak čo má byť.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Tu je skrytý ťažiskový problém Boogie. Obtiažnosť, priatelia, je slovo, ktoré je hre cudzie. Pretože akokoľvek budete pri simulácii tanca mantaví, hru poľahky zdoláte s minimálnym počtom akutátnych švihnutí stylusom. Triafať sa do rytmu je vskutku tak ľahké, až som si pomyslel, že sa nachádzam v cvičnom režime.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Boogie som hral a hral a hral, až som zistil, že ponúka stále to isté dokola s malými obmenami. Hral som ho dlho v nádeji, že sa stane čosi osviežujúce – nestalo sa. A tak na mňa Boogie robí dodnes bu-bu-bu-gie. Ak ale máte doma hravé ratolesti so záľubou v hudbe a tanci, možno ich Boogie poteší. Teda aspoň na chvíľu. Ostáva len dúfať, že sa dočkáme Boogie 2, ktorý predčí svojho mladšieho súrodenca a dotiahne do úspešného konca tie nedostatky, ktoré „jednotku“ z hľadiska hrateľnosti zrážajú do kolien.