cich tanierov. Fermi nahlas uvažoval, či môžu prekročiť rýchlosť svetla. A potom zrazu sformuloval svoju najznámejšiu úlohu, známu ako Fermiho paradox: Tak kde teda všetci sú? Samozrejme, mal na mysli inteligentných návštevníkov z iných planét. Pretože ak by niekde žili, už dávno by nás museli navštíviť.
Stephena Webba, teoretického fyzika, Fermiho paradox fascinoval od roku 1984, keď sa s ním prvý raz stretol. Stal sa jeho najmilším a najťažším paradoxom. Veľakrát o ňom rozmýšľal a rozprával so svojimi rovnako zvedavými kolegami. Vznikla kniha, ktorá zhŕňa 49 návrhov riešenia paradoxu, a ktoré autor považuje za seriózne pokusy, ako sa s ním vyrovnať. Postupne však vylučuje jedno riešenie za druhým (vrátane hneď prvého a veľmi zábavného návrhu - sú tu a hovoria si Maďari). Len si človek povie - toto je zaujímavé a takto by to možno naozaj mohlo byť, hneď mu vysvetlí, že na tom logicky niečo nie je v poriadku.
Webb nakoniec prichádza s päťdesiatym riešením. Vyplýva z neho, že neexistuje nijaké jedinečné riešenie paradoxu. Napriek tomu sa oň paradoxne s použitím jednoduchej matematiky pokúsi. A zdá sa, že tentoraz už úspešne. Je teda Fermiho paradox konečne vyriešený? Nebolo by fér prezradiť, k akému záveru Webb došiel, veď načo čítať detektívku, keď vieme, že vrahom je opäť záhradník. Iba napovieme, že vesmír je pre život veľmi nebezpečné miesto, na druhej strane však mnohé katastrofy môžu mať relatívne šťastný koniec, ak ním máme na mysli vznik inteligentného, teda nášho života.
Ak by si prípadný čitateľ už teraz domyslel, ako je to s riešením Fermiho paradoxu, má minimálne ešte jednu možnosť, ako knihu čítať. Nemusí to byť detektívka, ale historický román, s tým rozdielom, že postavy sú skutočné, tak ako na snímke zo strany 102, kde spolu v Los Alamos rozprávajú Stanislaw Ulam, Richard Feynman a John von Neumann, maďarský "mimozemšťan". Neopakovateľná atmosféra, neopakovateľný rozhovor. A neodbytná otázka: Kde teraz všetci sú?
