SME

Prísne tajné? Nájdete to na webe

Stránku, čo na internete voľne uverejňuje dokumenty, ktoré verejnosť nikdy nemala uzrieť, minulý týždeň takmer umlčalo rozhodnutie amerického súdu. Tlak verejnosti donútil sudcu web obnoviť.

Ak sa tajný dokument objaví na internete, žiaden súd ho už surferom nevezme z rúk.Ak sa tajný dokument objaví na internete, žiaden súd ho už surferom nevezme z rúk. (Zdroj: REUTERS)

Na stránke www.wikileaks.org nájdete na stiahnutie viac ako milión rôznych dokumentov – medzi inými napríklad materiály americkej armády o plánovaní vojny v Iraku, dvestostranovú internú publikáciu väznice Guan­tanámo s návodom, ako sa vyhnúť ženevským dohovorom pri zaobchádzaní s väzňami, či schému znázorňujúcu, ako si nemecká firma prevádza peniaze z účtov v daňovom raji.

Všetky dokumenty, napísané v rôznych jazykoch, majú spoločnú jedinú vec – v ich hlavičke stojí: „Prísne tajné“. Vlády krajín, rôzne organizácie a nadnárodné spoločnosti po celom svete si vyslovene neprajú, aby ste ich niekedy videli.

Jedna z nich, švajčiarska banka Julius Baer podala na Wikileaks.org žalobu a tak dostala možnosť zistiť, čo sa stane, keď sa niekto pokúsi internetovej komunite siahnuť na jej obľúbenú stránku. Krok vyprovokoval tisícky rozhnevaných blogerov, zmobilizoval tisícky nadšencov na obhajobu servera a donútil nakoniec amerického sudcu, aby svoje rozhodnutie predsa len zmenil a priznal, že nad internetom už nemá žiadnu moc.

Usvedčili banku, tá ich dala vypnúť
Banka Julius Baer sa 15. februára obrátila na americký súd so žalobou, že server Wikileaks.org porušuje jej práva. Na webe sa totiž objavil dokument, ktorý opisuje, ako banka cez fiktívnu firmu umiestnenú v daňovom raji obchoduje so špinavými peniazmi a tie potom prevádza na vlastné účty.

„Je to podvrh,“ napísala spoločnosť vo svojom vyhlásení a americký súd požiadala, aby Wikileaks.org donútil dokument zmazať.

„Nikdy nebolo našim cieľom obmedzovať slobodu prejavu, no zverejnenie súkromných bankových záznamov anonymnými zdrojmi výrazne obmedzuje práva jednotlivcov,“ tvrdila banka.

Sudcu banka nepožiadala o stiahnutie jedného dokumentu, ale o zablokovanie adresy, cez ktorú používatelia k stránke pristupujú. Ten jej nakoniec vyhovel a minulý štvrtok stránka prestala fungovať.

Internetová komunita v protiútoku
„Wikileaks bol protizákonne scenzúrovaný! Urobte niečo! Pomôžte serveru bojovať za pravdu a zmeniť svet k lepšiemu,“ písali dobrovoľníci vo svojich výzvach krátko po odstavení servera.

Na internete sa len niekoľko minút po stiahnutí webu objavili tisícky článkov namiere­ných proti súdu i spoločnosti Julius Baer. Blogeri vyzývali ľudí, aby prispeli na právnu ochranu Wikileaks v boji s „nehanebným porušovaním zákona“.

„Baer sa pokúsila zakázať stránku, ktorá dáva voľný prístup k informáciám,“ kritizovala rozhodnutie súdu Ann Bricková z Americkej únie pre občianske práva. „Táto kauza je teraz už aj o slobode slova,“ dodala.

Nadšenci zakrátko obnovili stránku na nových adresách, takže používatelia mohli napriek zákazu opäť vidieť všetky dokumenty vrátane toho, ktorý má pochádzať z Julius Bauer. Kópie webu boli sprevádzkované aj na serveroch v Británii a Belgicku.

Sudca: Na internet sa nezmôžeme
Internetová komunita nakoniec zvíťazila. Sudca po veľkej kritike verejnosti stránku vrátil na internet, pretože usúdil, že jeho pôvodné rozhodnutie mohlo byť v rozpore s prvým dodatkom americkej ústavy garantujúcim slobodu slova.

„Pre spôsob myslenia sudcu existuje veľký rozpor medzi moderným právom a modernými technológiami. Žijeme v časoch, keď ľudia môžu robiť skvelé a hrozné veci bez toho, aby s tým zákon mohol čokoľvek urobiť,“ povedal.

Priznal zároveň, že jeho rozhodnutie zakázať prístup k niektorým dokumentom spôsobilo presný opak a tieto sa šírili ešte viac ako predtým.

Spoločnosť Julius Baer považuje rozhodnutie súdu obnoviť server za nehoráznosť. „Je hanbou, že súd predal svoju súdnu autoritu do rúk surfistov,“ povedal hovorca spoločnosti. „Beda americkej verejnosti, lebo veci, ktoré považovala doteraz za súkromné, odteraz bude môcť vidieť hocikto, stačí, ak ich niekto dá na internet.“

Existuje veľký rozpor medzi moderným právom a modernými technológiami.

Jeffrey White, sudca
Efekt Barbary Streisandovej

Každý pokus skryť informáciu pred očami surferov má presne opačný efekt – zakázané video, stránku alebo informáciu uvidí omnoho viac ľudí.

Minulý rok v máji sa na serveri Digg.com objavil kód, ktorý umožňuje voľne kopírovať obsah DVD chránených proti šíreniu.

Americké spoločnosti Microsoft, Disney a IBM vlastníka servera požiadali, aby informáciu stiahol. Keď poslúchol, ostatní používatelia rozpútali kampaň s cieľom masovo rozšíriť kód všade po internete. Zažalovať tisícky serverov už nebolo možné a informácia ostala verejná.

Vila Barbary Streisandovej
Rovnaký osud postihol aj americkú speváčku Barbaru Streisandovú, keď sa pokúsila zastaviť šírenie leteckej fotografie jej vily na kalifornskom pobreží. Fotograf Kenneth Adelman ju náhodne zachytil v rámci mapovania dôsledkov erózie a uverejnil na webe spolu s ostatnými 12 000 fotografiami.

Streisandová ho zažalovala za porušenie súkromia, donútila fotku stiahnuť a žiadala desať miliónov odškodného. Neznáma fotka, ktorú by si inak nikto nevšimol, v tom momente zaplavila internet – ľudia si ju začali posielať v e-mailoch, uverejňovať na svojich stránkach a prípadom sa vo veľkom začali zaoberať médiá.

Mike Masnick, stĺpčekár servera Tech.com, v roku 2005 vo svojom článku popísal paradox obracajúci sa vždy proti tomu, kto vydáva akýkoľvek zákaz šírenia a vtipne ho nazval „efektom Barbary Streisandovej“.

Zacitoval tiež legendárny výrok priekopníka internetu Johna Gilmorea ešte z roku 1993: „Internet interpretuje cenzúru ako poškodenie systému a automaticky sa snaží výpadok napraviť.“ Termín efekt Barbary Streisandovej sa nakoniec zaužíval.

Nepoučiteľní
„Nech si vezmete akokoľvek známu celebritu alebo akokoľvek veľkú firmu, žiadna z nich nemôže zvíťaziť nad internetovou komunitou – nech už má koľkokoľvek právnikov,“ myslí si Evgeny Morozov, redaktor magazínu Globalist. Problémom Streisandovej efektu je podľa neho najmä to, že minulé chyby sa pravidelne na internete opäť a opäť opakujú – firmy a jednotlivci si stále myslia, že internetovú komunitu v boji za svoje práve premôžu. „V podstate jediný spôsob, ako nenapáchať ešte viac zla po zverejnení kompromitujúcej informácie, je ostať pokojným,“ dodáva Morozov.


V pôvodnej verzii textu sme chybne uviedli, že slovenské vydavateľstvo Harryho Pottera sa vyhrážalo webovým stránkam, ktoré zverejňovali jeho neautorizovaný priklad. K tomu však došlo len v Česku, slovenské vydavateľstvo Ikar v skutočnosti vydalo len vyhlásenie, v ktorom uviedlo: ""Vydavateľstvo Ikar eviduje, že siedma časť Harry Potter and The Deathly Hallows je prekladaná a publikovaná na internete. Je to neautorizovaný a neoficiálny preklad, navyše podľa nášho názoru veľmi nekvalitný. Od amatérskych prekladov sa dištancujeme, ale neuvažujeme o podniknutí právnych krokov voči subjektom, ktoré ho realizujú". Vydavateľstvu Ikar sa za chybu ospravedlňujeme.

(tu)
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu