l Preložil Pavel Vereš
l Praha, Academia 2007
Historik Brian Fagan si zvolil tému, ktorá je aktuálna, dnes možno aj atraktívna, lenže smerom do minulosti málo preskúmaná. Najmä preto, že chýbajú presné údaje, a tak sa aj historik musí často opierať iba o vyjadrenia, ktoré nemusia byť najpresnejšie. Preto sám autor svoju knihu charakterizuje ako "voľné rozprávanie o klimatických zmenách počas uplynulých desiatich storočí a o niektorých spôsoboch, ktorými sa im Európania prispôsobovali". Zmyslom tohto rozprávania je priniesť nielen nové informácie o živote našich predkov, ale tiež ukázať, aký vplyv mali rýchle výkyvy podnebia na spoločenské udalosti najmä na severe Európy, ktorý je z hľadiska zmien klímy najlepšie preskúmaný.
Fagan hľadá zlatú strednú cestu. Tá vedie medzi klimatickým determinizmom, ktorý tvrdí, že klíma predurčila všetko, trebárs aj Francúzsku revolúciu, a medzi klimatickým ignorantstvom, ktorý vplyv výkyvov podnebia na sociálny život veľkých skupín ľudí bagatelizuje.
Napriek snahe o objektivitu Fagan po analýze faktov koniec koncov zisťuje, že vplyv klimatickej zmeny na životy našich predchodcov bol väčší ako by sme si mohli myslieť. Napríklad v deviatom a dvoch nasledujúcich storočiach svedčilo otepľovanie vikingom tak, že založili Grónsko (Greenland, Zelenú zem), a vydali sa až do Severnej Ameriky. Naopak rýchlo postupujúci ľadovec v časoch malej doby ľadovej často doslova z roku na rok vyhnal hladných alpských roľníkov z úbočí hôr do údolia.
Historici však píšu nielen o minulosti, chcú predovšetkým zanechať odkaz súčasníkom. Fagan preto varuje pred nebezpečenstvom klimatických zmien, nech už je to ochladzovanie či otepľovanie, a nech už sú spôsobené prírodou alebo človekom. V minulosti sa totiž ľudia nie raz presvedčili o tom, aké ťažké je prispôsobiť sa im. Napríklad rýchle a katastrofické rozšírenie zemiakovej plesne v Írsku po roku 1845 a nasledujúci hladomor, ktorý pripravil o život viac ako milión ľudí, bol spoločný problém klímy aj pomalej reakcie britskej vlády. Doteraz však zostal v pamäti ľudí najmä ako memento, varujúce pred zdrvujúcim podcenením "chlebových" (v tomto prípade zemiakových) záležitostí.
Fagan v závere knihy zdôrazňuje, že ľudia sú vynachádzaví a ako celok sa nepochybne prebiehajúcim výkyvom podnebia znovu prispôsobia. Nik však nevie, čo všetko bude treba urobiť a koľko to bude stáť úsilia - a životov. Svet sa od stredoveku, keď pripomínal skôr jednu veľkú dedinu, zásadne zmenil; je nás mnohonásobne viac a sme prepojení ekologicky, sociálne i politicky. Môže to byť výhoda, pretože máme k dispozícii nové a účinné technológie. Môže to však byť aj nevýhoda, lebo "lokálne" zmeny, napríklad zvyšovanie morskej hladiny alebo ubúdanie plochy prirodzených lesov či biodiverzity, zasiahnu v globalizovanom svete prakticky každého.