SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

O Indiánoch, požiaroch a oxide uhličitom

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko ...

Nedávne rozsiahle požiare v Kalifornii oživili polemiku o tom, či by nebolo lepšie niektoré lesy nechať úplne zhorieť. Foto - SITA/APNedávne rozsiahle požiare v Kalifornii oživili polemiku o tom, či by nebolo lepšie niektoré lesy nechať úplne zhorieť. Foto - SITA/AP

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko oxidu uhličitého, koľko by sme chceli. Zdá sa, že už nie.

To, čo predkladané výskumy spája, je prebiehajúca klimatická zmena, ale aj logické reakcie prírody na ľudské zásahy.

Hasiť, či nehasiť?

Na západe USA od roku 1970 výrazne stúpla frekvencia, plocha a dĺžka trvania lesných požiarov. Vedci za tým vidia jednak skoršie topenie snehu na jar, a tiež vyššie priemerné teploty v lete - teda vplyv klimatickej zmeny. Čo však platí pre západ USA, nemusí platiť pre Kaliforniu. A štúdia v časopise Forest ecology and Management naozaj naznačuje, že rozhodujúcim faktorom požiarov v Kalifornii je skôr spôsob obhospodarovania lesa.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred príchodom Európanov tu požiare zakladali úmyselne Indiáni pri poľovačkách. Okrem toho vznikali aj prirodzene, najmä zásahom blesku. Takže v časoch, keď Kaliforniu ovládali Indiáni, zhorelo každoročne až

18 000 km2. To je približne plocha lesa, ktorá zhorela v rokoch 1994 - 2004 na území celých Spojených štátov.

Inými slovami, hovorí pre New Scientist autor štúdie Nicholas Clinton z Kalifornskej univerzity v Berkeley, požiare v Kalifornii by si pred rokom 1800 nevšimol takmer nik. Tohtoročné požiare v Kalifornii však ľudia považujú za extrémnu udalosť, najhoršiu od čias hurikánu Katrina v roku 2005. Príčina? Časť divočiny v Kalifornii ľudia premenili na poľnohospodársku pôdu, čím výrazne znížili rozlohu výskytu požiarov. Napriek tomu by zvyšok lesa horel oveľa častejšie, ak by ľudia oheň sústavne nehasili, pretože Kalifornia je v súčasnosti husto obývaná.

Skryť Vypnúť reklamu

Richard Minnich z Kalifornskej univerzity v Riverside porovnal výskyt požiarov v Kalifornii a v Mexiku, kde obhospodarujú pôdu menej intenzívne. Zatiaľ čo v oboch štátoch zhorí približne rovnaké množstvo lesa, požiare v americkom štáte sú menej časté, zato však väčšie. To znamená, že požiare sa ľahšie dostanú spod kontroly napríklad pre silné vetry, ako sa to stalo naposledy.

Jedným z možných riešení by bolo nechať horieť menšie požiare častejšie aspoň v neobývaných oblastiach, hovorí Clinton. Myšlienka riadených požiarov samozrejme nie je nová. Presadzuje sa však veľmi ťažko, najmä vtedy, ak sa na rozhodovaní podieľajú aj obyvatelia žijúci v okolitých lesoch.

Príroda už nestíha

Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére sa zvyšujú. Dôležitú úlohu pri tom hrajú dva procesy. Prvým je množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, pochádzajúce z ľudských aktivít, druhým jeho pohlcovanie rastlinami a oceánmi. Podľa novej štúdie to vyzerá, že schopnosť prírody odbúravať tento skleníkový plyn z atmosféry klesá. Pritom jeho koncentrácia v ovzduší (383 ppm, teda 383 molekúl na jeden milión molekúl vzduchu) je najvyššia za posledných 650- tisíc rokov, a pravdepodobne aj za posledných 20 miliónov rokov. Iba polovica z emisií oxidu uhličitého, ktoré vyprodukujeme, zostane v atmosfére, druhá putuje do rastlín a oceánov.

Skryť Vypnúť reklamu

Josep Canadell, riaditeľ Globálneho uhlíkového projektu spolu s kolegami v svojej štúdii (vyšla v prestížnom časopise PNAS) kvantifikoval trendy v schopnosti biosféry pohlcovať oxid uhličitý. "Každú ďalšiu tonu vypustenú do vzduchu absorbujú prírodné ekosystémy s nižšou účinnosťou," povedal Canadell pre Scientific American. "Tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti." V presnejších číslach to znamená, že kým v roku 2000 príroda z každej tony oxidu uhličitého absorbovala 600 kg, v roku 2006 to bolo už iba 540 kg.

Časť rýchlejšieho narastania oxidu uhličitého v atmosfére vedci prisudzujú približne tretinovému poklesu jeho pohlcovania v Južnom oceáne a dávajú ho do súvislosti so silnejšími vetrami v okolí Antarktídy. Tieto vetry spôsobujú rýchlejší obrat hlbokých oceánskych vôd, bohatých na uhlík. Rastliny podľa všetkého tiež pomaly strácajú svoju schopnosť viazať atmosférický uhlík. Svoju úlohu tu

Skryť Vypnúť reklamu

zohráva častejší výskyt období sucha.

Alexander Ač

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Britský variant už u nás zrejme dominuje. Nemusí to byť nevyhnutne zlá správa

Britskú mutáciu odhalili vo väčšine vzoriek Trenčanov z decembra.

Ilustračné foto
Očkovanie v UNLP.
Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO).
Komentár Petra Schutza

Na vaše prianie, madam

Opäť sa bude aj Kremeľ otriasať. Nie obavami, ale rehotom Putina.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Podcast Zoom

Zoom: Ukázali, aké dlhodobé problémy spôsobí Covid-19

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

Vedátorský podcast

Prečo sa magnetické pole Zeme hýbe a ako sa udrží mucha na stene?

Od muchy na stene až po kvantovú nadvládu a gravitačné vlny, Vedátorský podcast odpovedal na otázky poslucháčov.

Ilustračná foto

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 28 912
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 26 220
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 785
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 731
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 237
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 890
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 457
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 356
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 290
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 113