SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

O Indiánoch, požiaroch a oxide uhličitom

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko ...

Nedávne rozsiahle požiare v Kalifornii oživili polemiku o tom, či by nebolo lepšie niektoré lesy nechať úplne zhorieť. Foto - SITA/APNedávne rozsiahle požiare v Kalifornii oživili polemiku o tom, či by nebolo lepšie niektoré lesy nechať úplne zhorieť. Foto - SITA/AP

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko oxidu uhličitého, koľko by sme chceli. Zdá sa, že už nie.

To, čo predkladané výskumy spája, je prebiehajúca klimatická zmena, ale aj logické reakcie prírody na ľudské zásahy.

Hasiť, či nehasiť?

Na západe USA od roku 1970 výrazne stúpla frekvencia, plocha a dĺžka trvania lesných požiarov. Vedci za tým vidia jednak skoršie topenie snehu na jar, a tiež vyššie priemerné teploty v lete - teda vplyv klimatickej zmeny. Čo však platí pre západ USA, nemusí platiť pre Kaliforniu. A štúdia v časopise Forest ecology and Management naozaj naznačuje, že rozhodujúcim faktorom požiarov v Kalifornii je skôr spôsob obhospodarovania lesa.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred príchodom Európanov tu požiare zakladali úmyselne Indiáni pri poľovačkách. Okrem toho vznikali aj prirodzene, najmä zásahom blesku. Takže v časoch, keď Kaliforniu ovládali Indiáni, zhorelo každoročne až

18 000 km2. To je približne plocha lesa, ktorá zhorela v rokoch 1994 - 2004 na území celých Spojených štátov.

Inými slovami, hovorí pre New Scientist autor štúdie Nicholas Clinton z Kalifornskej univerzity v Berkeley, požiare v Kalifornii by si pred rokom 1800 nevšimol takmer nik. Tohtoročné požiare v Kalifornii však ľudia považujú za extrémnu udalosť, najhoršiu od čias hurikánu Katrina v roku 2005. Príčina? Časť divočiny v Kalifornii ľudia premenili na poľnohospodársku pôdu, čím výrazne znížili rozlohu výskytu požiarov. Napriek tomu by zvyšok lesa horel oveľa častejšie, ak by ľudia oheň sústavne nehasili, pretože Kalifornia je v súčasnosti husto obývaná.

Skryť Vypnúť reklamu

Richard Minnich z Kalifornskej univerzity v Riverside porovnal výskyt požiarov v Kalifornii a v Mexiku, kde obhospodarujú pôdu menej intenzívne. Zatiaľ čo v oboch štátoch zhorí približne rovnaké množstvo lesa, požiare v americkom štáte sú menej časté, zato však väčšie. To znamená, že požiare sa ľahšie dostanú spod kontroly napríklad pre silné vetry, ako sa to stalo naposledy.

Jedným z možných riešení by bolo nechať horieť menšie požiare častejšie aspoň v neobývaných oblastiach, hovorí Clinton. Myšlienka riadených požiarov samozrejme nie je nová. Presadzuje sa však veľmi ťažko, najmä vtedy, ak sa na rozhodovaní podieľajú aj obyvatelia žijúci v okolitých lesoch.

Príroda už nestíha

Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére sa zvyšujú. Dôležitú úlohu pri tom hrajú dva procesy. Prvým je množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, pochádzajúce z ľudských aktivít, druhým jeho pohlcovanie rastlinami a oceánmi. Podľa novej štúdie to vyzerá, že schopnosť prírody odbúravať tento skleníkový plyn z atmosféry klesá. Pritom jeho koncentrácia v ovzduší (383 ppm, teda 383 molekúl na jeden milión molekúl vzduchu) je najvyššia za posledných 650- tisíc rokov, a pravdepodobne aj za posledných 20 miliónov rokov. Iba polovica z emisií oxidu uhličitého, ktoré vyprodukujeme, zostane v atmosfére, druhá putuje do rastlín a oceánov.

Skryť Vypnúť reklamu

Josep Canadell, riaditeľ Globálneho uhlíkového projektu spolu s kolegami v svojej štúdii (vyšla v prestížnom časopise PNAS) kvantifikoval trendy v schopnosti biosféry pohlcovať oxid uhličitý. "Každú ďalšiu tonu vypustenú do vzduchu absorbujú prírodné ekosystémy s nižšou účinnosťou," povedal Canadell pre Scientific American. "Tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti." V presnejších číslach to znamená, že kým v roku 2000 príroda z každej tony oxidu uhličitého absorbovala 600 kg, v roku 2006 to bolo už iba 540 kg.

Časť rýchlejšieho narastania oxidu uhličitého v atmosfére vedci prisudzujú približne tretinovému poklesu jeho pohlcovania v Južnom oceáne a dávajú ho do súvislosti so silnejšími vetrami v okolí Antarktídy. Tieto vetry spôsobujú rýchlejší obrat hlbokých oceánskych vôd, bohatých na uhlík. Rastliny podľa všetkého tiež pomaly strácajú svoju schopnosť viazať atmosférický uhlík. Svoju úlohu tu

Skryť Vypnúť reklamu

zohráva častejší výskyt období sucha.

Alexander Ač

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 705
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 092
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 156
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 871
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 723
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 521
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 775
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 141
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 958
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 619