O Indiánoch, požiaroch a oxide uhličitom

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko ...

Nedávne rozsiahle požiare v Kalifornii oživili polemiku o tom, či by nebolo lepšie niektoré lesy nechať úplne zhorieť. Foto - SITA/AP

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko oxidu uhličitého, koľko by sme chceli. Zdá sa, že už nie.

To, čo predkladané výskumy spája, je prebiehajúca klimatická zmena, ale aj logické reakcie prírody na ľudské zásahy.

Hasiť, či nehasiť?

Na západe USA od roku 1970 výrazne stúpla frekvencia, plocha a dĺžka trvania lesných požiarov. Vedci za tým vidia jednak skoršie topenie snehu na jar, a tiež vyššie priemerné teploty v lete - teda vplyv klimatickej zmeny. Čo však platí pre západ USA, nemusí platiť pre Kaliforniu. A štúdia v časopise Forest ecology and Management naozaj naznačuje, že rozhodujúcim faktorom požiarov v Kalifornii je skôr spôsob obhospodarovania lesa.

Pred príchodom Európanov tu požiare zakladali úmyselne Indiáni pri poľovačkách. Okrem toho vznikali aj prirodzene, najmä zásahom blesku. Takže v časoch, keď Kaliforniu ovládali Indiáni, zhorelo každoročne až

18 000 km2. To je približne plocha lesa, ktorá zhorela v rokoch 1994 - 2004 na území celých Spojených štátov.

Inými slovami, hovorí pre New Scientist autor štúdie Nicholas Clinton z Kalifornskej univerzity v Berkeley, požiare v Kalifornii by si pred rokom 1800 nevšimol takmer nik. Tohtoročné požiare v Kalifornii však ľudia považujú za extrémnu udalosť, najhoršiu od čias hurikánu Katrina v roku 2005. Príčina? Časť divočiny v Kalifornii ľudia premenili na poľnohospodársku pôdu, čím výrazne znížili rozlohu výskytu požiarov. Napriek tomu by zvyšok lesa horel oveľa častejšie, ak by ľudia oheň sústavne nehasili, pretože Kalifornia je v súčasnosti husto obývaná.

Richard Minnich z Kalifornskej univerzity v Riverside porovnal výskyt požiarov v Kalifornii a v Mexiku, kde obhospodarujú pôdu menej intenzívne. Zatiaľ čo v oboch štátoch zhorí približne rovnaké množstvo lesa, požiare v americkom štáte sú menej časté, zato však väčšie. To znamená, že požiare sa ľahšie dostanú spod kontroly napríklad pre silné vetry, ako sa to stalo naposledy.

Jedným z možných riešení by bolo nechať horieť menšie požiare častejšie aspoň v neobývaných oblastiach, hovorí Clinton. Myšlienka riadených požiarov samozrejme nie je nová. Presadzuje sa však veľmi ťažko, najmä vtedy, ak sa na rozhodovaní podieľajú aj obyvatelia žijúci v okolitých lesoch.

Príroda už nestíha

Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére sa zvyšujú. Dôležitú úlohu pri tom hrajú dva procesy. Prvým je množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, pochádzajúce z ľudských aktivít, druhým jeho pohlcovanie rastlinami a oceánmi. Podľa novej štúdie to vyzerá, že schopnosť prírody odbúravať tento skleníkový plyn z atmosféry klesá. Pritom jeho koncentrácia v ovzduší (383 ppm, teda 383 molekúl na jeden milión molekúl vzduchu) je najvyššia za posledných 650- tisíc rokov, a pravdepodobne aj za posledných 20 miliónov rokov. Iba polovica z emisií oxidu uhličitého, ktoré vyprodukujeme, zostane v atmosfére, druhá putuje do rastlín a oceánov.

Josep Canadell, riaditeľ Globálneho uhlíkového projektu spolu s kolegami v svojej štúdii (vyšla v prestížnom časopise PNAS) kvantifikoval trendy v schopnosti biosféry pohlcovať oxid uhličitý. "Každú ďalšiu tonu vypustenú do vzduchu absorbujú prírodné ekosystémy s nižšou účinnosťou," povedal Canadell pre Scientific American. "Tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti." V presnejších číslach to znamená, že kým v roku 2000 príroda z každej tony oxidu uhličitého absorbovala 600 kg, v roku 2006 to bolo už iba 540 kg.

Časť rýchlejšieho narastania oxidu uhličitého v atmosfére vedci prisudzujú približne tretinovému poklesu jeho pohlcovania v Južnom oceáne a dávajú ho do súvislosti so silnejšími vetrami v okolí Antarktídy. Tieto vetry spôsobujú rýchlejší obrat hlbokých oceánskych vôd, bohatých na uhlík. Rastliny podľa všetkého tiež pomaly strácajú svoju schopnosť viazať atmosférický uhlík. Svoju úlohu tu

zohráva častejší výskyt období sucha.

Alexander Ač

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Na letiskách pýtajú mobil aj heslá. Ako sa brániť strate súkromia?

Američan musel na letisku colníkom prezradiť heslá, aj keď tam mal citlivé informácie z NASA.

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 381
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 844
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 730
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 977
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 962
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 135
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 014
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 678
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 334

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop