O Indiánoch, požiaroch a oxide uhličitom

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko ...

Nedávne rozsiahle požiare v Kalifornii oživili polemiku o tom, či by nebolo lepšie niektoré lesy nechať úplne zhorieť. Foto - SITA/AP

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko oxidu uhličitého, koľko by sme chceli. Zdá sa, že už nie.

To, čo predkladané výskumy spája, je prebiehajúca klimatická zmena, ale aj logické reakcie prírody na ľudské zásahy.

Hasiť, či nehasiť?

Na západe USA od roku 1970 výrazne stúpla frekvencia, plocha a dĺžka trvania lesných požiarov. Vedci za tým vidia jednak skoršie topenie snehu na jar, a tiež vyššie priemerné teploty v lete - teda vplyv klimatickej zmeny. Čo však platí pre západ USA, nemusí platiť pre Kaliforniu. A štúdia v časopise Forest ecology and Management naozaj naznačuje, že rozhodujúcim faktorom požiarov v Kalifornii je skôr spôsob obhospodarovania lesa.

Pred príchodom Európanov tu požiare zakladali úmyselne Indiáni pri poľovačkách. Okrem toho vznikali aj prirodzene, najmä zásahom blesku. Takže v časoch, keď Kaliforniu ovládali Indiáni, zhorelo každoročne až

18 000 km2. To je približne plocha lesa, ktorá zhorela v rokoch 1994 - 2004 na území celých Spojených štátov.

Inými slovami, hovorí pre New Scientist autor štúdie Nicholas Clinton z Kalifornskej univerzity v Berkeley, požiare v Kalifornii by si pred rokom 1800 nevšimol takmer nik. Tohtoročné požiare v Kalifornii však ľudia považujú za extrémnu udalosť, najhoršiu od čias hurikánu Katrina v roku 2005. Príčina? Časť divočiny v Kalifornii ľudia premenili na poľnohospodársku pôdu, čím výrazne znížili rozlohu výskytu požiarov. Napriek tomu by zvyšok lesa horel oveľa častejšie, ak by ľudia oheň sústavne nehasili, pretože Kalifornia je v súčasnosti husto obývaná.

Richard Minnich z Kalifornskej univerzity v Riverside porovnal výskyt požiarov v Kalifornii a v Mexiku, kde obhospodarujú pôdu menej intenzívne. Zatiaľ čo v oboch štátoch zhorí približne rovnaké množstvo lesa, požiare v americkom štáte sú menej časté, zato však väčšie. To znamená, že požiare sa ľahšie dostanú spod kontroly napríklad pre silné vetry, ako sa to stalo naposledy.

Jedným z možných riešení by bolo nechať horieť menšie požiare častejšie aspoň v neobývaných oblastiach, hovorí Clinton. Myšlienka riadených požiarov samozrejme nie je nová. Presadzuje sa však veľmi ťažko, najmä vtedy, ak sa na rozhodovaní podieľajú aj obyvatelia žijúci v okolitých lesoch.

Príroda už nestíha

Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére sa zvyšujú. Dôležitú úlohu pri tom hrajú dva procesy. Prvým je množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, pochádzajúce z ľudských aktivít, druhým jeho pohlcovanie rastlinami a oceánmi. Podľa novej štúdie to vyzerá, že schopnosť prírody odbúravať tento skleníkový plyn z atmosféry klesá. Pritom jeho koncentrácia v ovzduší (383 ppm, teda 383 molekúl na jeden milión molekúl vzduchu) je najvyššia za posledných 650- tisíc rokov, a pravdepodobne aj za posledných 20 miliónov rokov. Iba polovica z emisií oxidu uhličitého, ktoré vyprodukujeme, zostane v atmosfére, druhá putuje do rastlín a oceánov.

Josep Canadell, riaditeľ Globálneho uhlíkového projektu spolu s kolegami v svojej štúdii (vyšla v prestížnom časopise PNAS) kvantifikoval trendy v schopnosti biosféry pohlcovať oxid uhličitý. "Každú ďalšiu tonu vypustenú do vzduchu absorbujú prírodné ekosystémy s nižšou účinnosťou," povedal Canadell pre Scientific American. "Tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti." V presnejších číslach to znamená, že kým v roku 2000 príroda z každej tony oxidu uhličitého absorbovala 600 kg, v roku 2006 to bolo už iba 540 kg.

Časť rýchlejšieho narastania oxidu uhličitého v atmosfére vedci prisudzujú približne tretinovému poklesu jeho pohlcovania v Južnom oceáne a dávajú ho do súvislosti so silnejšími vetrami v okolí Antarktídy. Tieto vetry spôsobujú rýchlejší obrat hlbokých oceánskych vôd, bohatých na uhlík. Rastliny podľa všetkého tiež pomaly strácajú svoju schopnosť viazať atmosférický uhlík. Svoju úlohu tu

zohráva častejší výskyt období sucha.

Alexander Ač

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne tretie miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Spojené štáty odtajnili ďalšie desiatky videí z testov jadrových bômb

Niektoré kamery zachytili výbuch v rýchlosti 2400 snímkov za sekundu.

Ako sa nepohádať cez Vianoce a presvedčiť popieračov vedy

Skúste sa zdržať okamžitého menovania a faktov a radšej porozumejte, prečo sa tak ľudia cítia.

TECH_FM

Mimozemská loď? Pri čudnom objekte pochybujú aj vedci

Cez našu slnečnú sústavu preletelo teleso, ktoré prišlo z veľkej diaľky.

Vlasy v odtoku a mokré ponožky. Desať vecí, ktoré ľudia nenávidia najviac

Čím sú ľudia starší, tým radšej majú kozí syr aj sami seba.

Už nie sme jediní s ôsmimi planétami. Objavili miniverziu našej Slnečnej sústavy

Sústava sa nachádza vyše 2500 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Drak.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  2. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  3. Legendárna Transsibírska magistrála
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  7. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  8. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  10. Top First moment dovolenky na leto 2018
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 13 508
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 8 913
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 962
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 4 806
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 539
  6. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 1 920
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 766
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 634
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 580
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 976