O Indiánoch, požiaroch a oxide uhličitom

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko ...

Nedávne rozsiahle požiare v Kalifornii oživili polemiku o tom, či by nebolo lepšie niektoré lesy nechať úplne zhorieť. Foto - SITA/AP

Nedávne "ohnivé" udalosti v Kalifornii opäť vyvolali polemiku o lesných požiaroch. Možno by bolo lepšie, uvažujú vedci v prvej štúdii, keby ich ľudia tak intenzívne nehasili. Ďalšia štúdia rieši citlivú otázku, či príroda ešte dokáže vstrebať toľko oxidu uhličitého, koľko by sme chceli. Zdá sa, že už nie.

To, čo predkladané výskumy spája, je prebiehajúca klimatická zmena, ale aj logické reakcie prírody na ľudské zásahy.

Hasiť, či nehasiť?

Na západe USA od roku 1970 výrazne stúpla frekvencia, plocha a dĺžka trvania lesných požiarov. Vedci za tým vidia jednak skoršie topenie snehu na jar, a tiež vyššie priemerné teploty v lete - teda vplyv klimatickej zmeny. Čo však platí pre západ USA, nemusí platiť pre Kaliforniu. A štúdia v časopise Forest ecology and Management naozaj naznačuje, že rozhodujúcim faktorom požiarov v Kalifornii je skôr spôsob obhospodarovania lesa.

Článok pokračuje pod video reklamou

Pred príchodom Európanov tu požiare zakladali úmyselne Indiáni pri poľovačkách. Okrem toho vznikali aj prirodzene, najmä zásahom blesku. Takže v časoch, keď Kaliforniu ovládali Indiáni, zhorelo každoročne až

18 000 km2. To je približne plocha lesa, ktorá zhorela v rokoch 1994 - 2004 na území celých Spojených štátov.

Inými slovami, hovorí pre New Scientist autor štúdie Nicholas Clinton z Kalifornskej univerzity v Berkeley, požiare v Kalifornii by si pred rokom 1800 nevšimol takmer nik. Tohtoročné požiare v Kalifornii však ľudia považujú za extrémnu udalosť, najhoršiu od čias hurikánu Katrina v roku 2005. Príčina? Časť divočiny v Kalifornii ľudia premenili na poľnohospodársku pôdu, čím výrazne znížili rozlohu výskytu požiarov. Napriek tomu by zvyšok lesa horel oveľa častejšie, ak by ľudia oheň sústavne nehasili, pretože Kalifornia je v súčasnosti husto obývaná.

Richard Minnich z Kalifornskej univerzity v Riverside porovnal výskyt požiarov v Kalifornii a v Mexiku, kde obhospodarujú pôdu menej intenzívne. Zatiaľ čo v oboch štátoch zhorí približne rovnaké množstvo lesa, požiare v americkom štáte sú menej časté, zato však väčšie. To znamená, že požiare sa ľahšie dostanú spod kontroly napríklad pre silné vetry, ako sa to stalo naposledy.

Jedným z možných riešení by bolo nechať horieť menšie požiare častejšie aspoň v neobývaných oblastiach, hovorí Clinton. Myšlienka riadených požiarov samozrejme nie je nová. Presadzuje sa však veľmi ťažko, najmä vtedy, ak sa na rozhodovaní podieľajú aj obyvatelia žijúci v okolitých lesoch.

Príroda už nestíha

Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére sa zvyšujú. Dôležitú úlohu pri tom hrajú dva procesy. Prvým je množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, pochádzajúce z ľudských aktivít, druhým jeho pohlcovanie rastlinami a oceánmi. Podľa novej štúdie to vyzerá, že schopnosť prírody odbúravať tento skleníkový plyn z atmosféry klesá. Pritom jeho koncentrácia v ovzduší (383 ppm, teda 383 molekúl na jeden milión molekúl vzduchu) je najvyššia za posledných 650- tisíc rokov, a pravdepodobne aj za posledných 20 miliónov rokov. Iba polovica z emisií oxidu uhličitého, ktoré vyprodukujeme, zostane v atmosfére, druhá putuje do rastlín a oceánov.

Josep Canadell, riaditeľ Globálneho uhlíkového projektu spolu s kolegami v svojej štúdii (vyšla v prestížnom časopise PNAS) kvantifikoval trendy v schopnosti biosféry pohlcovať oxid uhličitý. "Každú ďalšiu tonu vypustenú do vzduchu absorbujú prírodné ekosystémy s nižšou účinnosťou," povedal Canadell pre Scientific American. "Tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti." V presnejších číslach to znamená, že kým v roku 2000 príroda z každej tony oxidu uhličitého absorbovala 600 kg, v roku 2006 to bolo už iba 540 kg.

Časť rýchlejšieho narastania oxidu uhličitého v atmosfére vedci prisudzujú približne tretinovému poklesu jeho pohlcovania v Južnom oceáne a dávajú ho do súvislosti so silnejšími vetrami v okolí Antarktídy. Tieto vetry spôsobujú rýchlejší obrat hlbokých oceánskych vôd, bohatých na uhlík. Rastliny podľa všetkého tiež pomaly strácajú svoju schopnosť viazať atmosférický uhlík. Svoju úlohu tu

zohráva častejší výskyt období sucha.

Alexander Ač

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Pochopí len ten, kto to zažil. Aká je realita s Alzheimerovou chorobou

Nechodia na návštevy a nonstop je v strehu.

DOMOV

Chaos, vojna, blahobyt? Čo by sa dialo, ak by komunistom puč nevyšiel

Ako sa mohol skončiť Víťazný február.

PLUS

Ako sa čínsky drak dostal do Kotlebovho kraja

V Banskej Bystrici študujú stredoškoláci dvojjazyčne.

Neprehliadnite tiež

Klik: Ako sa módnym značkám rozpadá pod rukami obchodný model

Komentovaný prehľad technologických správ týždňa. Aj tom, prečo sa Apple tlačí do baní na kobalt, a koľko by stála úplne obnoviteľná energia.

Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby

Z hľadiska dlhovekosti môžeme neandertálcov považovať za najúspešnejší ľudský druh.

TECH_FM

Objasnili záhadu starovekých smrtiacich brán do pekla

Vedci vysvetľujú dvojicu udalostí z našej minulosti.

Ako sa vyrábajú tabletky a čo majú spoločné so strojármi?

Účinná látka v tabletke má reagovať tak, aby jej uzdravujúci účinok na pacienta bol maximálny.

GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie

Má viac úrody a menej toxických látok ako bežná plodina.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  10. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 973
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 11 288
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 10 578
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 969
  5. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 6 607
  6. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 715
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 5 141
  8. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 016
  9. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 4 674
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 493