Vďaka pokroku vedy sa zrodila rádiodiagnostika. Je to medicínsky odbor, ktorý využíva rozličné druhy a energie žiarenia, vlnenia, magnetickej rezonancie a iných druhov energií na zobrazovanie a diagnostikovanie chorobných zmien orgánov tela, posudzuje ich stav a pomáha pri ich liečbe. Bez rádiodiagnostiky si dnes lekári nevedia svoju prácu vôbec predstaviť.
Za objaviteľa počítačovej tomografie sa považuje Godfrey Newbold Hounsfield. Myšlienka i samotný projekt prvého prístroja vznikli v roku 1972 vo výskumných laboratóriách EMI (teraz Sensaura), vlastnených spoločnosťou Creative Technology Ltd. Nezávisle od Hounsfielda ten istý objav urobil Allan McLeod Cormack z Tufts University. V roku 1979 zaň obaja spoločne dostali Nobelovu cenu.
Nobelova cena sa každoročne udeľuje za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Všeobecne sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa dnes udeľuje. "Vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením." Táto veta je vyrytá na rube medaily určenej pre laureátov.
Nobelove ceny sa udeľujú v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier; spolu s nimi sa udeľuje tiež cena za ekonómiu, ktorá však technicky nie je Nobelovou cenou. Ceny boli založené v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela.
Prvý raz Nobelove ceny udelili v roku 1901, ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme. Od roku 1902 väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera, ktorý sa koná v Štokholme vždy 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti; Nobelova cena za mier sa v rovnaký deň odovzdáva v Osle.
Jednu Nobelovu cenu môžu v jednom roku získať viacerí vedci, od roku 1968 najviac traja. Nie je možné udeliť ju posmrtne, s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním.
(kd)