Výskumy v biofyzike ste začínali robiť pred polstoročím. Čo sa odvtedy zásadne zmenilo v diagnostickom zobrazovaní?
"V rádiológii nastal obrovský pokrok. Keď som začínal, vôbec som si nedokázal predstaviť, kam až sa táto oblasť môže posunúť. Diagnostické zobrazovanie od základov zmenilo súčasnú medicínu. Je úžasné, že nejde len o zlepšovanie starých technológií, ale o vyvíjanie úplne nových. Počítačová tomografia, magnetická rezonancia a niektoré ďalšie posunuli vývoj výrazne dopredu.
Ešte kým nastal spomínaný pokrok, bol som veľmi blízko k objaveniu týchto prevratných technológií. Na programoch pre počítačovú tomografiu som pracoval už v roku 1963. Keby som bol mal v tomto smere podporu, keby program neukončili, keby som bol viac zabojoval - mohol som získať Nobelovu cenu! Tú za objav počítačovej tomografie udelili až neskôr. Z toho som trochu smutný. Pretože som bol veľmi, veľmi blízko. Pracoval som aj na vývoji magnetickej rezonancie, no v tom čase ešte prax nechápala jej potenciál. Celkovo je však rádiológia najvýznamnejšie sa rozvíjajúcou oblasťou medicíny."
Nobelova cena vás aj tak neobišla. Boli ste 22 rokov stálym členom zhromaždenia na jej udeľovanie za fyziológiu a medicínu. Ako ste sa do takejto elitnej spoločnosti dostali?
"Zhromaždenie tvorí päťdesiat významných a vážených vedcov. Keď som sa v relatívne mladom veku medzi nich dostal, cítil som sa veľmi malý a spočiatku som sa neodvážil do toho hovoriť. Pretože od prírody rád rozprávam, musel som sa spočiatku veľmi premáhať. Postupne však človek nadobúda väčší prehľad, učí sa, začína klásť otázky."
Ako vznikajú nominácie na udeľovanie Nobelovej ceny?
"Zhromaždenie dostáva okolo tisícky mien od rozličných navrhovateľov. Tony z nich idú bokom, vyberie sa asi tridsať mien. Prichádza čas úmornej práce, zvažovania, ďalšieho posudzovania, čítania."
Čo je pri rozhodovaní najdôležitejšie?
"Je jasné, že v podstate nemožno dospieť k jednému kandidátovi. Rozhodovanie by mohlo vyzerať ako veľkolepá ochutnávka odborníkov s rozličnými chuťovými kanálikmi, ktorí sa postupne rozdelia do homogénnych nátlakových skupín a preferujú svoje ovocie. Samozrejme, takto to neprebieha. Konečný verdikt je najlepší možný, no nikdy nie absolútne spravodlivý."
Kto a odkiaľ vám posiela nominácie?
"Okrem posudzovania množstva nominácií od rôznych subjektov požiadame asi pätinu vybratých univerzít svetového mena s lekárskymi fakultami o ich nominácie. Potom vyradíme zjavne zištné a dohodnuté, napríklad keď kandidát dostane dvanásť hlasov z jednej nie veľmi významnej univerzity. Keď však japonského kandidáta podporí nezávisle od seba americký, nemecký alebo slovenský expert, tieto tri hlasy berieme veľmi vážne."
A ďalšie rozhodovanie?
"Máme pracovnú skupinu, teda výbor, a rozhodovaciu skupinu - zhromaždenie. Po nomináciách výboru nastupuje zhromaždenie. Intenzívne funguje aj výbor, ktorý pracuje stále. Zbiera nominácie, limituje ich a odovzdáva zhromaždeniu. Zhromaždenie sa potom zaoberá získanými návrhmi, opäť ich zvažuje a celý kolobeh sa opakuje, až kým v site nezostane takých desať až pätnásť návrhov, tzv. shortlist. Potom je to už otázka kombinácií predmetu výskumu a toho, kto výskum robí. Dnes sa totiž často stáva, že tomu istému predmetu výskumu sa v tom istom čase venuje vo svete viacero tímov vedcov."
To musia byť zložité situácie.
"Riešime ich aj s pomocou vybraných odborníkov. Požiadame ich o radu, ktorú zaplatíme. Takto máme najväčšiu šancu, že nebudeme ďaleko od pravdy. Za celý čas udeľovania Nobelových cien sme urobili relatívne málo chýb."
A boli aj tie?
"Jeden príklad: portugalský neurológ Egas Moniz dostal v roku 1949 Nobelovu cenu za lobotómiu. Dnes je to nepochopiteľné, no vtedy sa považovala za obrovský pokrok v psychiatrii. Na druhej strane, tento vedec už v roku 1927 ako prvý publikoval cerebrálnu angiografiu. Za ňu by si bol ocenenie zaslúžil, no nedostal ho."
Ktoré myšlienky sa vám po rokoch vidia ako najperspektívnejšie?
"V klinickej medicíne, myslím, bola podstatná Nobelova cena za myšlienku transplantácií, ktorá prospela najmä klinickej, praktickej a chirurgickej medicíne. Prvý transplantovaný orgán vôbec boli obličky. Potom transplantovali pečeň a srdce - v podstate rovnakou technológiou. Neskôr prišli transplantácie buniek, ktoré môžu pomôcť pri liečbe Parkinsonovej choroby, diabetu a iných. So zobrazovacou diagnostikou súvisí Nobelova cena za magnetickú rezonanciu a cena za počítačovú tomografiu (CT). Aj tá bola veľmi cenná, pretože vznikol nový koncept v zobrazovacej diagnostike. Dôležité sú ocenenia v molekulárnej biológii za genetické a genómové objavy. Vďaka nim dokážeme vyrobiť protilátky a pomáhať tak imunitnému systému."
Čo sa zmení v starostlivosti o pacienta?
"Medicína prechádza od následnej diagnostiky k skorej diagnostike. A taktiež smeruje od ošetrovania pacientov ako skupín k individualizácii. Dnes, keď má niekto napríklad rakovinu, všetci lekári pracujú podľa jedného scenára a zaradia ho podľa typu nádoru do niektorej skupiny, podskupiny a potom sa pozrú do svojich kníh ako do kuchárskej knihy a vyberú recept na liečbu. Môže sa preto stať, že liečite pacienta tri mesiace a zistíte, že tumor sa nezmenšuje. Potom zmeníte terapiu a znovu hľadáte. V budúcnosti dokážete zmapovať indidviduálny tumor za šesť hodín. Nové lieky budú kombinovať diagnostiku aj liečbu. Pri nasadení určitého lieku sa bude zároveň mapovať jeho účinnosť, čo značne zlepší liečbu a zníži výdavky na zdravotníctvo. Ceny liekov sa síce zvýšia, no stúpne aj ich účinnosť. Dnes je zhruba osemdesiatpercentná, nové typy liekov budú účinné na 99 percent."
A čo farmaceutický priemysel?
"Zatiaľ nedokáže taký prístup akceptovať. V budúcnosti totiž môže priniesť zníženie počtu farmaceutických firiem. Na druhej strane, zvýši sa počet prípravkov na individuálnu liečbu pacientov. Smerujeme od skupinovej terapie k personifikovanej."
Zasvätili ste rádiológii celý život. Vidíte svet očami zobrazovacej diagnostiky?
"Myslím, že skôr vidím svet očami muža: mám rodinu, priateľov, mám aj svoju rádiológiu. Nie je to absolútna priorita, no patrí medzi top. Ak si však už niekto zvolí za oblasť celoživotného pôsobenia rádiológiu, svet okolo seba vidí v obrazoch."
Autor: Katarína Dobrovodská, Podbanské (autorka je novinárka na voľnej nohe)
