SME
Utorok, 15. jún, 2021 | Meniny má VítKrížovkyKrížovky

Našli iné Slnko a azda aj inú Zem

Astronómovia objavili hviezdu, ktorá sa z dosiaľ známych najviac podobá nášmu Slnku. Pri ďalšej hviezde objavili

Čerstvý záber Slnka zo satelitu SOHO - veľmi podobne azda vyzerá aj HIP 56948.Čerstvý záber Slnka zo satelitu SOHO - veľmi podobne azda vyzerá aj HIP 56948.

plynoprachový útvar,

v ktorom zrejme vzniká

planéta podobná Zemi.

Hviezdy podobné Slnku - povrchovou teplotou, hmotnosťou a svietivosťou - nie sú v Mliečnej ceste až také vzácne. Označujú sa ako slnečné analógy. V ich rámci jestvuje skupina, ktorej podobnosť so Slnkom je zvlášť blízka. Tá sa nazýva slnečné dvojičky. Jej hlavnými predstaviteľmi sú hviezdy 18 Škorpióna, HD 98618 a HIP 100963. Prvú z nich vedci vyše desať rokov považovali za priam zrkadlový odraz Slnka. Nebol však dokonalý. Slnečné dvojičky obsahujú oveľa viac lítia. HIP 56948 sa však Slnku blíži i v tomto parametri. Najdokonalejšie

slnečné dvojča

Hviezda HIP 56948 - čiže 56948. v poradí v katalógu satelitu Hipparcos - leží približne 217 svetelných rokov od Zeme (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov). Z nášho pohľadu sa premieta do súhvezdia Draka.

Podľa najnovších pozorovaní ďalekohľadom s priemerom objektívu 2,7-metra na McDonaldovom observatóriu v Texase (USA) svojimi vlastnosťami najviac pripomína našu vlastnú hviezdu, Slnko.

Obsah lítia by mohol byť dôležitý z hľadiska pátrania po mimozemskej inteligencii, lebo hviezdy s vyšším obsahom lítia prejavujú značne mohutnejšiu eruptívnu aktivitu, ktorá generuje vysokoenergetické žiarenie, čo má zaiste veľký vplyv na planéty, ktoré okolo nich môžu obiehať. HIP 56948 je navyše asi o miliardu rokov staršia ako Slnko. Ak pri nej jestvujú planéty s životom, mal viac času na evolúciu.

Nové pozorovania HIP 56948 opísali v článku pre časopis The Astrophysical Journal Letters Jorge Melendez z Observatória Mount Stromlo vo Weston Creek (Austrália) a Ivan Ramirez z Texaskej univerzity v Austine (USA).

Z prachu pochádzaš...

Hviezda HD 113766 leží 424 svetelných rokov od Slnka a premieta sa do južného súhvezdia Centaurus. Je iba mierne hmotnejšia ako Slnko, ale podstatne mladšia - má približne desať miliónov rokov (Slnko asi 4,5-miliardy rokov). Už dlhšie je známe, že ju obklopuje diskový útvar z plynu a prachu. V takých útvaroch podľa aktuálneho odborného konsenzu vznikajú planéty vrátane planét typu Zeme.

Nové pozorovania získané Spitzerovým kozmickým ďalekohľadom, ktorý pozoruje vesmír prevažne v infračervenom žiarení, teraz ukázali, že útvar okolo tejto hviezdy skutočne obsahuje dosť materiálu na planétu zemského typu. Tento materiál sa nachádza práve uprostred takzvanej obyvateľnej zóny vypočítanej pre HD 113766 (oblasti, kde nie je ani príliš teplo, ani príliš zima, takže tam môže byť voda v kvapalnom stave).

Vek HD 113766 tiež zodpovedá predpokladanému veku Slnka, keď okolo neho vznikali planéty zemského typu. Podporujú to aj pozorované podrobnosti chemického zloženia disku a ich porovnanie so zložením materiálu komét a planétok v slnečnej sústave. Materiál v disku silne pripomína zloženie pozemských láv, teda vnútra našej planéty. Samozrejme, kým planéta zemského typu v disku okolo HD 113766 vznikne, nejaký čas to potrvá - azda niekoľko miliónov rokov. Tých z nás, ktorých trápi "kozmická osamelosť", však môže povzbudiť, že procesy, ktorými očividne vznikol náš planetárny domov, nie sú vo vesmíre unikátne.

Nové poznatky o disku okolo HD 113766 opísal v článku pre časopis The Astrophysical Journal Carey Lisse z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore (USA) s kolegami.

Zdeněk Urban,

spolupracovník SME

Zdroje: Rukopisy článkov pre

The Astrophysical Journal Letters

a The Astrophysical Journal; New Scientist

z 3. októbra 2007; Komuniké Applied Physics Laboratory/Johns Hopkins University

z 3. októbra 2007.

Umelecká vízia plynoprachového disku okolo HD 113766, kde azda vzniká "nová Zem". Ilustrácie: NASA/ESA/SOHO; NASA/JPL-Caltech/JHUAPL.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Myšacie embryá, ktoré vznikli oplodnením spermiami z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Z vysušených spermií sa zrodilo osem myší.


6 h
Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad správ.


a 2 ďalší 12. jún