rú minulý týždeň predstavil.
„Za posledné dva roky sa výraznejšie zlepšila najmä schopnosť ľudí komunikovať a pracovať s informáciami,“ uvádza v správe autor Marián Velšic. Tiež sa zlepšili zručnosti v ovládaní hardvéru a softvéru a práca s prenosnými a vreckovými počítačmi. Najväčšmi sa za dva roky zlepšila schopnosť Slovákov telefonovať prostredníctvom internetu.
Bystrica výrazne pokročila
Kým v minulosti bola priepasť najmä medzi Bratislavou a celým zvyškom Slovenska, dnes sa situácia mení. Bratislava stále výrazne dominuje, ale viditeľne pokročili kraje stredného a severného Slovenska. Banskobystrický kraj bol napríklad pred dvoma rokmi druhý najzaostalejší, ale odvtedy predstihol všetky ostatné regióny s výnimkou Bratislavy. Naopak, stále najviac zaostáva celé východné Slovensko a tiež Trnavský kraj.
Informačné technológie rozdeľujú spoločnosť aj na základe sociálnych skupín a veku. Tí mladší a vzdelanejší sa neustále učia a zlepšujú, starší zaostávajú stále viac. Najhoršie sú na tom dôchodcovia nad šesťdesiat rokov – podľa štatistiky IVO sa od roku 2005 v práci s informačnými technológiami nezlepšili vôbec. Podľa Velšica existuje v počítačových zručnostiach veľký rozdiel aj medzi dedinou a mestom.
Podpora zle zacielená
„Počítačová gramotnosť v optike sociálnych skupín a prostredí má aj po dvoch rokoch charakter roztvorených nožníc,“ tvrdí Velšic. Štát by mal podľa neho podporu rozšírenia internetu a počítačov odteraz smerovať len do konkrétnych regiónov a len určitým vrstvám, inak pomoc nebude účinná.
Terajšia štátna podpora internetu napríklad finančne zvýhodňuje občanov do 25 rokov, no v tejto skupine internet pravidelne používa 39 percent ľudí a vôbec nepoužíva len dvanásť. Ide o najviac internetizovanú skupinu obyvateľstva. Spomedzi ľudí starších ako 55 rokov pritom internet využíva len štvrtina, na túto skupinu však priama štátna podpora nie je zameraná.
Príjem je stále rozhodujúci
Štúdia tiež ukázala, že používanie počítačov a internetu výrazne závisí od výšky príjmu. „Napríklad každá druhá domácnosť, ktorá má mesačný príjem 35-tisíc a viac, má zriadené broadbandové pripojenie. Naopak, domácnosti s najnižšími príjmami v prevažnej väčšine internetové pripojenie nemajú. V týchto prípadoch sú často problémom rozpočtové priority. Ak domácnosť vydáva takmer celý rozpočet na základné zabezpečenie svojho fungovania (potraviny, bývanie, ošatenie, hygiena), zostáva veľmi malý priestor na uspokojovanie ostatných potrieb,“ povedal Velšic.
V Európe nie sme najhorší
Na európskej úrovni sa naposledy prieskum počítačovej gramotnosti uskutočnil v roku 2006. Slovensko sa vtedy umiestnilo medzi krajinami, ktoré majú najmenší počet úplne digitálne negramotných občanov. Podľa Velšica je to úspech, lebo práve táto skupina je z hľadiska možného zlepšenia vždy najkomplikovanejšia. „Sú to tí, ktorí na svojej situácii zväčša nechcú nič zlepšovať.“
