Castrova "diéta" prospela
Univerzita John Hopkins School of Public Health informovala o svojich výsledkoch skúmania kubánskeho fenoménu.
Kubu postihla v rokoch 1989-2000 ekonomická kríza vyvolaná rozpadom Sovietskeho zväzu, keď krajina stratila hlavného kupca pre svoje produkty aj možnosť dovážať iné suroviny za dotované ceny.
Kuba trpela ekonomickým nedostatkom celé desaťročie, čo sa odrazilo v jej menšom kalorickom príjme a zvýšenom výdaji energie.
Výsledkom je však po jedenástich rokoch krízy zdravšie obyvateľstvo, než bolo predtým. Vedci z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health v meste Cienfuegos na Kube a z Loyolskej Univerzity si teraz myslia, že vyššia fyzická aktivita ako aj obmedzenie kalorického príjmu, ktoré zahŕňajú a ovplyvnia celú populáciu, sú najlepším riešením na prevenciu srdcovo-cievnych chorôb a cukrovky.
Zo záznamov rôznych kubánskych a svetových inštitúcií vyplýva, že približne od roku 1989 do roku 1995 kleslo množstvo denne spotrebovaných kalórií na jedného obyvateľa Kuby z pôvodných 2899 kilokalórií (v roku 1988) na 1863 kilokalórií (v roku 1993).
Bolo to výsledkom nedostatku potravín, ktorý postihol celú populáciu.
Keď chýba benzín
Navyše, v roku 1987 bolo fyzicky aktívnych len 30 percent obyvateľov hlavného mesta Havany. Od roku 1991 do roku 1995 však čoraz viac Kubáncov začalo vplyvom ekonomickej krízy na prepravu používať bicykle a vlastné nohy; odhaduje sa, že v Havane až 70 percent.
ILUSTRAČNÉ VIDEO - Doprava v Havane
Oba negatívne trendy - nedostatok pohonných látok aj nedostatok potravín - tak mali na populáciu priamy dopad: v meste Cienfuegos sa napríklad do roku 1995 znížila obezita z pôvodných 14,3 percent na 7,2 percent.
Ku koncu ekonomickej krízy a po nej kleslo množstvo diagnostikovaných ochorení na srdcovo-cievne choroby, cukrovku typu 2 a znížila sa aj všeobecná úmrtnosť. Ľudia jednoducho žili dlhšie. Ekonomická kríza tak najľudnatejšej krajine v Karibiku priniesla v oblasti zdravia skryté požehnanie.
