Týždeň vo vede

Podľa Raya Pierrehumberta a Jonathana Mitchella z Chicagskej univerzity (USA) pripomína klíma Saturnovho mesiaca Titanu „mrazivý zrkadlový obraz“ tropickej klímy Zeme. Veľkú úlohu v tom zohráva cirkulácia oblakov z metánu (na zábere zo sondy Cassini jasné útvary vľavo pod stredom). (Zdroj: PNAS) Rainer Glaser z Missourijskej univerzity v Columbii (USA) s kolegami predložil spôsob, akým mohol adenín, zložka nukleových kyselín, vznikať už v oblakoch medzihviezdneho plynu a prachu. Na prvotnú Zem sa dostal azda prostredníctvom komét. (Zdroj: Astrobiology) Fosílie ďalšieho druhu dinosaura objavil v južnom Utahu Terry Gates z Utažskej univerzity (USA) s kolegami. Patrí k najrobustnejším „dinosaurom s kačacím zobákom“ (na umeleckej vízii). Objavitelia tohto bylinožravého tvora pomenovali Gryposaurus monumentensis. Žil asi pred 75 miliónmi rokov. (Zdroj: Zoological Journal of the Linnean Society) Tím Roberta Weinberga z Whiteheadovho inštitútu a MIT (USA) zistil, že pri metastázovaní rakoviny prsníka zohrávajú veľkú úlohu mezenchýmové kmeňové bunky z kostnej drene. Rakovinové bunky ich podnecujú k produkcii látky cytokín CCL5, ktorá pomáha rakovinovým bunkám šíriť sa po tele. (Zdroj: Nature) Neandertálcov zrejme vyhubila konkurencia ľudí. Podporila to analýza chronológie ich fosílií urobená tímom Chronisa Tzedakisa z Leedskej univerzity vo Veľkej Británii. Tím Svantea Pääba z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku (Nemecko) zasa zistil analýzou mitochondriálnej DNA, že neandertálci žili až v altajskej oblasti južnej Sibíri a potvrdil ich prítomnosť v Uzbekistane. (Zdroje: Nature) Zdeněk Urban Ilustrácie: NASA/JPL/University of Arizona; Larry Felder