SME

Bioshock - podmorská symfónia

Herné anály uchovávajú veľkú skupinu titulov, ktorých expanzia ovácií a osláv sa zastavila takmer súbežne s oznámením statusu „gold“. Čaká Bioshock rovnaký osud? Ustojí ťarchu hype-u? Zodpovedá jeho kvalita masívnej kampani? Ide o hru hodnú vychvaľovania

Pred pár mesiacmi sme prijímali každú novú správu o Bioshocku so zatajeným dychom. Nové obrázky vyvolávali hysterické ošiale, kvôli in-game videu by bol človek ochotný aj kozu obetovať. Všetkého nám bolo málo. Za posledné týždne sa situácia dramaticky zmenila. Spustila sa na nás smršť materiálu, ktorý sme nestíhali registrovať. O Bioshocku písali hádam ešte aj ženské magazíny, megalomanský vizionár Andrew Ryan by v rebríčku popularity mohol konkurovať Leninovi. Úvodnú pasáž hry poznal z demo-dojmológií naspamäť aj človek, čo hrateľnú ukážku nikdy ani len nevidel. A my sme sa začali mierne strachovať. Herné anály totiž uchovávajú veľkú skupinu titulov s identicky nezávideniahodným osudom. Titulov, ktorých expanzia ovácií a osláv sa zastavila takmer súbežne s oznámením statusu „gold“. Čaká Bioshock rovnaký osud? Alebo ustojí ťarchu tohto hype-u? Zodpovedá kvalita finálnej verzie masívnej kampani? Ide o hru hodnú vychvaľovania do nebies? Je podmorská FPS „must play“ titulom? Otestovali sme ju, s čistým svedomím odpovedáme: Nečaká! Ustojí! Zodpovedá! Ide! Je!

Bioshock je produktom talentovaných austrálskych vývojárov z Irrational Games, po novom 2K Australia a 2K Boston, ktorí stoja napríklad za stálicami herného neba ako System Shock či System Shock 2. Asi vás teda nešokuje informácia, že prítomnosť názvoslovného formantu „shock“ vo všetkých troch spomenutých hrách nie je náhodná. Autori nám tým naznačujú, že sa snažia pokračovať v tradícii kvality týchto staručkých cyberpunkových fúzií FPS a RPG. A to sa im po stránke pôžitku z hrania dokonale darí. Hneď na začiatku ale schladíme nadšencov, ktorým poskočilo srdce pri druhej uvedenej skratke. Hoci boli v mnohých materiáloch k hre všakovako RPG prvky ohýbané, bolo to zbytočné. Nadobúdate síce rôzne schopnosti či zbrane, tie sa môžu vyvíjať a zlepšovať, musíte s nimi podľa vlastného uváženia hospodáriť... Stále by sme to však z hľadiska herného princípu označili skôr za efektnú a precíznu modifikáciu klasického FPS arzenálu než za prítomnosť „RPG prvkov“, ktoré by dnes v rámci eklektickej prezentácie svojich produktov vývojári pokojne prisúdili aj zeleninovej polievke. Jedným dychom treba dodať, že neprítomnosť populárnych a „nevyhnutne všadeprítomných“ RPG prvkov kvalitu Bioshocku nedegraduje do hier menejcennej kategórie!

Celá dráma sa začína po havárii lietadla uprostred Atlantiku. Tí šťastnejší pasažieri na mieste zomreli, vás čochvíľa čaká hrôzostrašnejší osud. Ako jediný preživší, stále sa zmietajúci v chladnej vode a lapajúci po dychu, zbadáte temnú vežu - možno maják. Skúsiť zachrániť si v ňom holý život sa sprvoti javí ako správna voľba. V skutočnosti si ho len oveľa viac sťažíte. Ponorka na mieste topiacom sa v tajomnej atmosfére vám o niekoľko minút pripraví skutočne originálne prekvapenie, keď vás prevezie na miesto topiace sa pod vodou. Presnejšie do mesta pod vodou. Do blázinca na morskom dne. Do základne Rapture, v ktorej sa utopista Andrew Ryan snažil vybudovať beztriednu, harmonickú, ekonomicky a mocensky nezväzovanú spoločnosť, societu vyznávajúcu kalokagathické ideály jednoty ducha s telom, oslavujúcu krásu rozumu a združujúcu výkvet ľudstva. Už prítomnosť minulého času v predchádzajúcej vete, nehovoriac o streštenosti myšlienky ako takej, vám indikuje, že mu to nevyšlo. Možno keby to skúšal s delfínmi...

...ale on to skúšal s ľuďmi. S ľuďmi, ktorých altruistické ideály a mierumilovná podmorská symbióza sa rozplynula vo vzduchu (či tentoraz vo vode) v návale prirodzeného egocentrizmu prebudeného vynálezom prevratnej genetickej technológie. Elitné mozgy planéty tu objavili látku Adam, pomocou ktorej dokázali upravovať ľudské telo. Netrvalo dlho, kým zo závislosti od nej začalo všetkým exemplárne prešibávať. Vy sa do základne Rapture dostávate v štádiu jej absolútneho rozkladu. A to ako materiálu samotného, tak aj jej vyberaných obyvateľov. Sofistikovaní členovia utešenej spoločnosti by vám tak na privítanie miesto podania ruky radšej rovno ukusli hlavu. Dispozícií na to majú dosť. Modifikácie genetického materiálu ich telesných schránok z nich totiž spravili krvilačné monštrá.

Primárnou úlohou je samozrejme prežiť. Či sa budete starať aj o budúcnosť obyvateľov oceánom uzamknutého sanatória, je na vás. V tom prípade ale treba najprv spoznať ich minulosť. Oboznamovať sa so smutnými životnými príbehmi týchto indivíduí môžete hlavne prostredníctvom desiatok zabudnutých/stratených zvukových odkazov a denníkov márne čakajúcich na ich pôvodného adresáta, prípadne majiteľa. Slabou útechou vám je vedomosť, že nie ste jediný príčetný exemplár rodu hommo sapiens na morskom dne. Hneď od začiatku sa s vami rádiovým prenosom kontaktuje Atlas, ktorý vás chce dostať do bezpečia. Nepopiera, že sa z vášho príchodu teší, pretože vás chce využiť na záchranu svojej rodiny, ku ktorej sa nemôže dostať. Na oplátku vám poskytne turistické služby. Dostane sa vám tak audio-sprievodcu, ktorý vás v rámci exkurzie po podmorskom blázinci zasvätí do jeho princípov a fungovania.

V prvých krôčikoch vás zoznámi so smrteľnými agresormi Splicermi, poskytne vám základné informácie o pánovi Ryanovi, predstaví vám nerozlučiteľné duo Little Sister a Big Daddy, vystríha vás pred automatickým obranným systémom základne, zorientuje vás v plazmidoch a tonikoch... A vy tak pomaly začnete chápať zložité spoločenské vzťahy tohto bio-hydro-eko-techno-systému. Je viac ako zaujímavý a pre hru absolútne kľúčový.

Little Sister sú maličké, nežné stvorenia ženského pohlavia s anjelskym hláskom a strašidelným pohľadom brázdiace chodby základne. Vyhľadávajú mŕtvoly, aby z nich pomocou „slonských“ injekcií vysávali látku Adam. Big Daddies sú zase obrovitánske plechové škatule, chodiace muničné sklady, nástroje nekompromisne vraždiace každého, kto by chcel ublížiť Little Sister. Pre vás je dôležité vedieť, že keby ste potrebovali látku Adam, môžete ju získať len od týchto malých sestričiek. Ó, a že ju veru budete potrebovať! Na čo? Len s ňou sa totiž dá génovými plazmidmi a posilňujúcimi prostriedkami (tonikmi) upraviť vaše telo do podoby, v ktorej bude predstavovať akého-takého súpera všadeprítomným nepriateľom – hlavne Splicerom viacerých druhov.

O rozuzlenie týchto spletitých osudov a vzťahov obyvateľov Rapture vás samozrejme nepripravíme, potešiť vás však môžeme informáciou, že každý detail do seba zapadá a že odpovede dostanete aj na otázky, ktoré by ste možno ani nepokladali. Puntičkárstvo autorov zaoberajúcich sa i poslednými margináliami je v tomto druhu akčnej hry nevídané. Príbeh je skutočne zaujímavý, nápaditý, originálny. A jeho situovanie ešte zaujímavejšie, nápaditejšie a originálnejšie. O tom však viac už v prvej hodnotenej kategórii...

GRAFIKA 10 / 10
Vizuálny požitok z Bioshocku tvorí podstatnú časť dokonalej atmosféry tejto hry. Nie že by posúval hranice výkonnosti vašej konzoly, hoci sa po technickej stránke s Unreal Enginom 3 vyžmýkaným na maximum radí k špičke najlepšie zvládnutých hier tohto obdobia. Dokonalosť vizuálu tkvie v doslova umeleckom prevedení okolitého prostredia, ktoré vám poskytne estetický zážitok nevídaných rozmerov. Tieto superlatívy sú oprostené od akéhokoľvek teatrálneho rozmeru – nie sme PR zamestnanci 2K, nepreháňame, neprikrášľujeme, nepokúšame sa nasilu počítačovej hre prisúdiť umelecké atribúty a posunúť ju tak do vyšších kultúrnych sfér v očiach odporcov interaktívnej zábavy. Bioshock je po vizuálnej stránke doslova umeleckým dielom, hoc si mnoho ľudí myslí, že obyčajná hra takýto vznešený rozmer mať nemôže.

Každý centimeter podmorskej základne je prevedený s neuveriteľným citom pre detail. Potulovanie sa po tomto svete si občas zameníte s návštevou múzea. Strhujúca atmosféra art deco architektúry vás prinúti viacnásobne sa rozhliadať po každej miestnosti vo všetkých troch rozmeroch nevynechajúc ani ten najzapadnutejší kút. Prehliadka interiérov s výhľadom na rešpekt budiacu masu vody za každým oknom je akoby koncipovaná s úmyslom ublíženia na zdraví, pretože vám efektne na viacerých miestach vyráža dych.

Hra je vystavaná na pôžitkoch z dizajnu levelov, architektonických prvkov a dobových dekorácií, prevedenia nepriateľov, svetelných a netradičných vodných efektov, pozorovania procesu pomaly a smutne chradnúcej majestátnej konštrukcie. Zimomriavky behajú po chrbte pri pohľade na zakrvavené pokusné miestnosti, fantázia pracuje na plné obrátky pri domýšľaní si životných osudov minuciózne spracovaných obytných častí. Svet okolo vás doslova žije (odhliadnuc v tejto metafore od toho, že de facto umiera). Jeho precítené vnímanie výrazne umocňuje skutočnosť, že sa touto nádherou môžete po veľkých úsekoch prechádzať takmer bez loadingov, a pri tom so stabilným framerate-om. Dokonalá remeselná práca!

INTERFACE 9 / 10
Ovládanie je intuitívne a aj napriek množstvu úkonov, ktoré musíte v rýchlosti prevádzať, si na naň rýchlo zvyknete. Za pravým triggerom a bumperom sa skrýva manipulácia s vašimi zbraňami, za ľavou sadou tlačidiel aktivovaných ukazovákom zas všetko súvisiace s plazmidmi.

Užitočné poznámky a prehľadná mapa sú dôležitými súčasťami skvele zvládnutého systému prezentovania informácií, ktorý vás orientuje vo svete Rapture. Ku záznamom či nahrávkam sa dá kedykoľvek vrátiť a všetky nejasnosti si obratom ozrejmiť. Zo začiatku síce môžete mať z okolitého vybavenia mierny chaos, špeciálne z automatov, pretože sa ich tu nachádza viac ako v Las Vegas – mašina na kupovanie nábojov a vybavenia, mašina na kupovanie a premieňanie tonikov či plazmidov, mašina na liečenie, mašina na obranný systém, mašina na vylepšovanie zbraní, mašina na vylepšovanie nábojov... Možno ich je predsa len zbytočne trochu veľa, no po chvíli sa ich naučíte rozoznávať letmým pohľadom a automaticky zamieriť k tej, čo potrebujete.

Smutným, a popri precíznom vyladení hry v ostatných aspektoch aj trochu nepochopiteľným nedostatkom je asynchronizácia titulkov a hovoreného slova. Netýka sa to síce všetkých situácií, ale v mnohých zaostáva zvuk za titulkami viac ako rumunská minimálna mzda za priemerom Európskej únie.

HRATEĽNOSŤ 10 / 10
V čom spočíva kúzlo dokonalej hrateľnosti Bioshocku?

Tak hneď na začiatok je dôležité, že všetky tie sľubované hrátky s plazmidmi, tonikmi, upgrademi, hackovaním, zbraňami, rozdielnou muníciou a ktovie čím ešte všetkým skutočne fungujú a že sú zábavné! Spôsob prechádzania si tak môžete prispôsobiť vlastným predstavám.

Chcete nekompromisne ničiť obranný systém základne vo forme stacionárnych i lietajúcich automatov, alebo ho pracnejšie hackovať a nasmerovať proti okolitým agresorom? Chcete sa po zuby ozbrojiť nábojmi toho najťažšieho kalibru a páliť po Big Daddiem hlava nehlava, alebo radšej plazmidmi dočasne prinútite bojovať vašich nepriateľov proti nemu? A čo tak získať ho na vašu stranu a nechať sa ním ochraňovať v ilúzii, že ste Little Sister? Budete nepozorní a padnete do nepriateľských pascí, či ich so škodoradostným úsmevom obrátite proti vlastným tvorcom? Akú taktiku zvolíte proti smrtonosným rozsievačom granátov? Priblížite sa nepozorovane spoza rohu a pokúsite sa im dať headshot, umlátite ich hasákom alebo im prostredníctvom telekinézie budete vracať do náruče ich vlastné granáty? Ako sa vysporiadate s dotieravým Splicerom? Zapálite ho a počkáte, kým uhorí, nalákate ho do vody, kam zavediete elektrinu, zmrazíte ho a rozmlátite na márne kúsky, vypustíte na neho devastujúci cyklón či roj včiel? Možností je neúrekom a sú takmer také zábavné ako bizarné.

Okrem desiatich dostupných plazmidov, ktoré aktívne využívate v boji, máte k dispozícii ešte cca 30 tonikov, ktoré pasívne ovplyvňujú vaše schopnosti. Ich detailné popisovanie nemá význam, na ilustráciu vám postačí zatiaľ vedieť, že sú rozdelené do troch kategórií – súbojové, fyzické a inžinierske.

Večným problémom v Bioshocku je neschopnosť používať všetky nadobudnuté toniky a plazmidy naraz. Keď ich už raz získate, nikdy o ne síce neprídete, môžete však používať len tie práve nainštalované vo vašom tele. Slotov, kam ich umiestniť, je stále akútny nedostatok (proti čomu by rozumný človek mohol postaviť tvrdenie, že už jeden Slota je až-až...), aj keď sa postupne ich kapacita dá rozširovať pomocou látky Adam. Našťastie ich môžete vo vašej biologickej schránke vymieňať pomocou spomínaných automatov, a efektívne tak striedať taktiku v závislosti od toho, aká vám vyhovuje, alebo akým nástrahám prostredia práve čelíte. Tie budú veľakrát rozhodujúcim faktorom výberu týchto schopností, ale aj zbraní či použitej munície. Strelné zbrane totiž môžete osedlávať rôznymi druhmi nábojov či výbušnín.

Zaujímavým prvkom je možnosť fotografovať nepriateľov, a získavať tak o nich informácie, ktoré vám výrazne pomôžu v súbojoch. Fotoaparát snímky analyzuje a poskytuje vám vedomosť o tom, ktorým spôsobom je najľahšie zraniteľný daný nepriateľ. Občas sa síce budete cítiť ako zúrivý paparazzi, keď sa budete s vytaseným fotoaparátom zakrádať častejšie ako s brokovnicou, cez to všetko ide o zaujímavý, prevažne nepovinný prvok. Fotografie sa vyhodnocujú a ich užitočnosť závisí od viacerých faktorov, napríklad od ostrosti záberu, od blízkosti foteného cieľa, od jeho umiestnenia na snímku, od novosti fotografovaného subjektu a podobne...

Veľužitočné hackovanie funguje na princípe zábavnej minihry. Jej cieľom je správne pripraviť potrubie valiacej sa vode postupným odkrývaním a premiestňovaním hracích doštičiek. Hackovanie vám umožní získať na svoju stranu obranný systém, zlacniť ceny v nákupných automatoch, či dostať z nich tovar nový. Jeho nezdarený pokus vám ale riadne zavarí prostredníctvom aktivovania alarmu či rovno elektrošoku.

Ďalším, mimoriadne dôležitejším aspektom dokonalej hrateľnosti Bioshocku sú vyvolávané emócie. O atmosfére prostredia samotného sme sa nabásnili dosť. K tejto glorifikácii ešte treba pričleniť súzvuk tohto dojmu s vnímaním obyvateľov Rapture. Pred Big Daddiem smutne brázdiacim podmorské šachty máte skutočný rešpekt, masívny zvuk, ktorý vydáva, vibrovanie ovládača či trasenie obrazu počas jeho prítomnosti vás núti udržiavať prirodzený odstup. Nedajte sa jeho demonštrovanou komótnosťou pomýliť, síce ste mu ľahostajní, no len do momentu, kým nezaútočíte na Little Sister. Po tom sa vám rozbehne po krku s odzbrojujúcou rýchlosťou. Strach zo Splicerov je zas spôsobený ich neprirodzeným, neľudským, zdivočeným a zmrzačeným pohybom zároveň. Ich nepríčetná samomluva indikujúca ťažký psychický defekt vás prinúti držať sa skrčeného v kúte po dlhú dobu, kým sa konečne odhodláte pozrieť za roh. Nehovoriac o strašidelnom efekte ich deformovaných tvárí sčasti zakrytých karnevalovými maskami. Ľútosť nad zvráteným osudom Little Sister, ktorej detská nevinnosť tak ostro kontrastuje s hrobárskymi úkonmi, čo vykonáva, vás príjme k ťažkému rozhodovaniu v situáciách, keď sa vám konečne dostane do rúk. Dokážete ju zabiť a ukradnúť všetok Adam, ktorý uchováva vo svojom tele? Alebo si zoberiete len jeho tretinu, ponechajúc dievčatko na žive s nádejou, že sa možno ešte bude dať zachrániť... To je večná dilema Bioshocku. Adam je pre vás kľúčom k úspechu, no jeho počet v hre je obmedzený.

Bioshock je dynamická a akčná pecka, no za predpokladu, že ju hráte v správnych podmienkach – rozumej za tmy a najlepšie sami – dokáže byť skutočne i strašidelná. Núti vás zvažovať ďalší postup a nevrhať sa bezhlavo vpred. Priznávame, že sme kvôli dôkladnému testovaniu skúšali i tento hurá spôsob. Boli sme s ním na naše veľké prekvapenie pomerne úspešní, aj keď podľa plánov autorov pôvodne nemal fungovať. Rozhodnúť sa ale prejsť hru za denného svetla so stlmeným zvukom a rukou na spúšti je vedomé ukracovanie sa o orgastické zážitky, takže to vrelo nedoporučujeme.

Hra predstavuje obrazne povedané „obmedzenú voľnosť“. Nechá vás podľa vlastného uváženia prechádzať sa rozľahlými levelmi, vracať sa k neprebádaným, skrytým, zabudnutým zákutiam (že je ich teda dosť) a sem tam odbočovať z predpísanej cesty. Ponúka dva rozdielne konce a niekoľko momentov polaritných rozhodnutí, všetko to ale v princípe nič nemení na jej linearite, iba na prostriedkoch, ako niečo dosiahnuť.

MULTIPLAYER
V Bioshocku sa nenachádza. Mnohí to považujú za chybu, nám to až tak veľmi neprekáža. Zbesilého márovania skutočných súperov si dosýta (a pravidelne) užívame v Gears of War či Lost Planet, Bioshock je predsa len postavený na zážitkoch z hrania, ktoré by v deatmatchi citeľne ustupovali do úzadia.

ZVUKY 10 / 10
Bez mihnutia oka udeľujeme najvyššiu známku. Dôvod? Pod nepredstaviteľným tlakom okolitej vody vŕzgajúce steny, správny pocit zo zvukov nadprirodzených efektov, strašidelné repliky okolitých nepriateľov, ruchy nútiace vás obzrieť sa pre istotu za chrbát, absolútne profesionálny dabing... Zvuková kulisa hodná hernej špičky.

HUDBA 10 / 10
Už klavírne tóny pri pohybe po záložkách v menu vám dávajú najavo, že hudba v Bioshocku bude spracovaná, ostatne ako všetky aspekty hry, s fajnšmekerským vkusom. Zaznieva na tých správnych miestach, obzvlášť potešia dobové retro melódie dokonale zapadajúce do tejto zvrátenej atmosféry.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Hra ponúka tri stupne obtiažnosti. Postupná voľba tých náročnejších má vplyv len na odolnosť nepriateľov a škodu, ktorú vám pri útokoch spôsobujú.

Bioshock bude zo strany hard-core hráčov čeliť pravdepodobne jedinej, ale na ich pomery tej najzávažnejšej kritike – kritike obtiažnosti. Aj on je v rámci prispôsobovania hier širokému publiku zbavený old-scholl nárokov. Za daným cieľom vás vždy neomylne vedie šípka vo vrchnej časti obrazovky (obdobná tej, o ktorej sa popísali tony diskusií pri Oblivione). Čo je však ešte zaujímavejšie – v Bioshocku je za smrť pramalá sankcia. Skrátka v prípade vášho odchodu zo sveta automaticky nasleduje váš, ehm, príchod na svet. Vždy sa totiž objavíte pri poslednej oživovacej komore, ktorá sa spravidla nachádza niekoľko metrov od miesta, kde ste skonali. Vraciate sa navyše do sveta, ktorý je v takom istom stave, v akom ste ho pred chvíľou zanechali. Obsah vášho inventáru je rovnaký ako pred smrťou. Rozmiestnenie a zdravotný stav nepriateľov tiež zodpovedá situácii spred pár sekúnd.

Tento systém dokonale eliminuje frustráciu z hrania, žiaľ, občas eliminuje aj hráčovu motiváciu. Princíp sa nám síce pozdáva viac než niekoľkohodinové, zúfalstva plné zabíjanie generála Raama z Gears of War na insane obtiažnosti. Na druhej by sme si od hry po tejto stránke vedeli predstaviť aj väčšiu výzvu. Niekto povie, že je to príliš ľahké, niekto, že je to príjemne plynulé. Vyberte si, či ide vo vašich očiach o klad alebo zápor. Nám to v tomto konkrétnom prípade až tak dramaticky negatívne herný zážitok neovplyvnilo. Dostatočnou útechou je napríklad fakt, že i za týchto „zľahčených“ podmienok trvá poctivé prechádzanie Bioshocku cirka 20 hodín.

Umelá inteligencia nepriateľov nie je dokonalá, ale za to úplne postačujúca. Väčšina agresorov na vás prosto priamočiaro útočí. Či už sa súperi nachádzajú vo svorke alebo samostatne, nesnažia sa vás kadejako oklamať. Poteší však miera ich interakcie medzi sebou a ďalšie príjemné momenty, ako napríklad snaha bachnúť sa do najbližšej vody, keď sa zvíjajú v plameňoch a podobne.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,5 / 10
Neviem, ako to vyjadriť nepatetickejšie – Bioshock disponuje aj napriek zvrátenosti a brutálnosti svojho konceptu vnútornou krásou, dušou a charizmou, ktorá je v hernom priemysle v takomto rozsahu vzácna. A to i napriek tomu, že ide o „prachobyčajnú“ FPS-ku. Prejsť ju by sa malo stať povinnosťou každého hráča, ktorý svoj vzťah k interaktívnej zábave zakladá na pôžitku z atmosféry. Bioshock snúbi dizajnérske umenie, top technické spracovanie, neuveriteľný cit pre detail a emocionálne prežívanie s hŕbou ďalších superlatívov (viac než) dostatočne ospevovaných vyššie. Zostáva len želať si, aby sa herný priemysel čoraz častejšie uchyľoval k tvorbe obdobných produktov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu