vom Veľká Fermatova veta. Dramatická história riešenia najväčšieho matematického problému (Academia, Dokořán, Praha 2007).
Pred dvadsiatimi rokmi bolo prakticky nemožné si čo i len predstaviť, že by vôbec niekto mohol Fermatovu vetu alebo skôr hypotézu dokázať či vyvrátiť. Geniálny francúzsky amatérsky matematik, zakladateľ teórie čísel, povolaním sudca v meste Toulouse, ho načrtol na okraji Diofantovej Aritmetiky zrejme okolo roku 1637. Vylámali si na ňom zuby najlepší matematici histórie vrátane Eulera a Gaussa.
V roku 1993 oznámil riešenie princetonský profesor Andrew Wiles, ktorého Fermatova veta fascinovala od mladých rokov. Pravda, najskôr sa v dôkaze našla chyba, ale aj tú štyridsaťročný matematik opravil. Opravu označil za najdôležitejší okamih svojho života. „Bolo to také neopísateľne krásne, také jednoduché a elegantné. Nedokázal som pochopiť, ako som si to mohol nevšimnúť, a asi dvadsať minút som nad tým iba neveriacky stál... Nič z toho, čo ešte urobím, už nebude mať taký význam.“
Wiles, skromný, introvertný a cieľavedomý človek, samozrejme, získal česť, slávu aj peniaze. A samotná matematika v jeho osobe pokorila posledný matematický Mount Everest. Možno trochu zlomyseľne ho pri svojich hrách vytvoril tajnostkársky matematik v 17. storočí, ktorý nemával vo zvyku svoje tvrdenia dokazovať. Určite však nemal na mysli ten istý dôkaz, ktorý nakoniec Wiles predložil, pretože ten Wilesov má viac ako sto strán. Fermat musel vedieť niečo iné. Čo, to už sa nikdy nedozvieme.
Vynikajúca Singhova kniha ukazuje, že aj pre nezasvätených môže byť história riešenia matematického problému ukážkovým intelektuálnym dobrodružstvom. Stačí iba odložiť predsudky, ktoré sme si (mnohí) voči tejto na prvý pohľad nepochopiteľnej vedeckej disciplíne vytvorili. A zoznámiť sa s príbehmi ľudí, ktorí do riešenia nejakým spôsobom zasiahli. Každý z nich by vydal na ďalšiu hrubú knihu.(ač)