;) |
;) |
Každá úroveň sa začína v oblakoch, lepšie povedané na palube lietadla, ktoré musíte opustiť. Po brífingu vo veliacej miestnosti dostávate inštrukcie k nasledujúcej úrovni a už sa poberáte uložiť si do batohu padák. Prvou zmenou, ktorou sa teda Medal of Honor: Airborne môže popýšiť je voľný zoskok padákom, pričom miesto dopadu si určujete sami. Podľa brífingovej mapky viete o dôležitých stanoviskách označených zelenou svetlicou, ktoré signalizujú vhodné miesto pristátia. Manuálne navádzate postavu na určené miesto, no nič vám nebráni v improvizovaní. Dopadnúť totiž môžete kdekoľvek, kľudne si to môžete namieriť na strechu budovy, odkiaľ potichu ostreľujete okolitých nacistov. Lenže styčné body bývajú minimálne pri prvom rozohraní misie najdôležitejšie. Úrovne síce netrvajú extrémne dlho, ale konečne je potrebná dávka taktizovania a hlavne kooperácie.
;) |
;) |
;) |
Do bojov totiž nikdy nejdete sami a vždy máte po ruke niekoľko kamarátov, ktorí vám pomáhajú v boji. Postup prostredím je založený na vzájomnom dopĺňaní sa a podľa cieľu misie obsadzovanie stanovísk či ničenie niektorých zbraní. Sami by ste to nezvládli, pretože daná mapa predstavuje jedno veľké miesto, po ktorom sa môžete voľne pohybovať nielen vy, ale i vaši protivníci. Nedochádza teda k žiadnym naskriptovaným sekvenciám, keď vždy z tých a tých dverí vyskočí panák a z okna sa vykloní ďalší. Máme tu miesto, ktoré treba získať a kľudne môžu vaši parťáci ísť jedným smerom a držať pozíciu, zatiaľ čo vy sa vyberiete bočnou uličkou a skrz dom vpadnete do chrbta prekvapeným fašistom a spustíte paľbu do slabín protivníka. Následných chaos musíte ustáť, pretože presun vašich vojakov do bližšej vzdialenosti nie je okamžitý. Alebo môžete spoločne všetci v tíme postupne ukrajovať zo zásob nemeckých vojakov použitím jednej cesty. Vyskúšali sme viaceré možnosti a verte či nie, ono to skutočne funguje na výbornú a konečne sme sa necítili zviazaní jednou jedinou cestou, ktorá viedla k úspešnému splneniu misie.
Nevyhneme sa teda rozmýšľaniu, to však nie je úplne všetko. Dôležitý prvok si Medal of Honor: Airborne vzal z Gears of War. Už väčšina z vás zrejme tuší, že dôležitým bude skrývanie sa za okolité prekážky, najčastejšie múriky alebo barikády. Priamym behom do náručia k nepriateľovi totiž nikdy nič nevyriešite a keďže vždy stojíte proti mnohopočetnej presile, nemá tento postup žiadny význam. Premiestňovanie sa do lepšej pozície, nenápadné vykukávanie spoza rohu s rýchlym namierením, vystrelením a znovu späť do bezpečia. Výborne to funguje pri rohoch budov alebo iných bezpečných miest. Ak sa dostanete na ich koniec, aktivujete zoom a analógovou páčkou len vykuknete, rýchlo vystrelíte a rýchlo do úkrytu. Tento spôsob boja je samozrejme omnoho náročnejší. Nielen časovo, ale aj hrateľne, ale nám sa zdal ako jediný úspešný, v „hurá prípadoch“ sme si často zatlieskali a boli nútení spustiť misiu odznovu.
Zdravie už tradične nebýva totožné s väčšinou, ani tentoraz nebude Medal of Honor kráčať ruka v ruke s Call of Duty a za vzor si radšej vzalo úspešné Halo. Či je to tak správne, či nie, to necháme na vaše posúdenie, autentické nie je ani jedno, no o to nám vôbec nejde. Zdravie máte ukryté do štyroch časti, pričom ak niečo schytáte, ubudne vám kúsok zdravia. Skryjete sa a po pár sekundách sa daná časť úplne doplní. Ak však zdravie z jednej časti úplne prečerpáte, doplní sa iba tá časť, v ktorej ešte máte životnú energiu. Kľudne tak môžete behať s ¼ zdravia a adrenalínovo sa skrývať pri menšom výstrele. Sami sme to zažili a vôbec sme sa nesťažovali, pretože vždy je to o niečom inom, ak viete, že máte ešte nejakú zásobu, ako keď môžu 2-3 výstrely všetku vašu snahu okamžite zničiť. Na mape nájdete aj lekárničky, no ich výskyt je s vyššou obtiažnosťou menej pravdepodobný.
Grafické spracovanie nepatrí medzi úplne dokonalé, avšak vôbec nie sme sklamaní. Hrali sme nočnú úroveň, takže detailov sme veľa ani postrehnúť nemohli, no grafické spracovanie je úplne dostačujúce modernej dobe. Rôzne grafické efekty typu rozmazaný a čiernobiely obraz po zásahu vyzerajú príjemne, výbuchy sú ohromujúce, časticové efekty po zásahoch objektov majú svoje čaro (hlavne ak nepriateľ strieľa do múriku, za ktorým sme sa krčili a omietka len tak lietala vzduchom). Zo zvukov sme boli nadšení, pretože nijak inak to v prípade tejto série ani nejde. Výstrelky počujete z bezprostrednej blízkosti, pokriky vojakov pri rozdávaní povelov či stony pri zásahu – to všetko má ten správny akčný šmrnc, dobre známy z hollywoodskej produkcie, ktorá v hernom priemysle dokáže divy, pretože dovolí hráčov vcítiť sa do úlohy vojaka. Navyše v prípade Medal of Honor: Airborne ide o vojaka radového, poslušne prijímajúceho rozkazy, takže je jednoduché cítiť sa ako súčasť niečoho väčšieho.
Nebolo to však dokonalé, hoci si na záver necháme ešte menšie nadšené rekapitulovanie voľnosti. To, čo nás najviac trápilo, nebolo ovládanie, hoci mohlo byť trochu menej toporné a viac využívať moderné systémy. Tak napríklad výbušninu len tak položíte a nevykonávate viacero činností ako v prípade Call of Duty 3. Všetko nám to prišlo rámcové, bez akéhokoľvek prekopania základov od prvého dielu. Nie je to zlé, avšak trochu pohybu vpred by neuškodilo. Omnoho horšie je na tom umelá inteligencia. Nepriateľskí vojaci majú konštantne presilu a kvantitu museli tvorcovia znevýhodniť slabšou taktikou. Síce sa skrývajú, to áno, vykukujú len na niektoré momenty, to taktiež áno, ale nepracujú ako tím a často robia zbytočné kiksy, keď si vymenia miesta za dvomi prekážkami. Čítate správne: jeden prebehne sprava doľava a druhý zľava doprava. Vtipnejšie by bolo, keby sa v strede zrazili a spadli na zem, no až tak humorné to nie je. Ich držanie pozície je teda nie príliš efektívne a niekedy sa nám dokonca zdalo, že ich je až príliš a keď sa nám už podarilo konečne vyčistiť zákop, po pár metroch behu do neho prišli nové posily. Snažili sa udržať miesto, ale v tomto prípade nám stačilo ustúpiť, obehnúť niekoľko domov a vpadnúť do neusporiadaných radov.
Ani vaši kamaráti však nerobia radosť žiadnemu taktikovi, ale snažia sa omnoho viac a postupujú omnoho viac obozretnejšie než protivníci. Netušíme, prečo sa nás neustále snažia tvorcovia zavaliť kvantitou, keď by nám lepšie padlo o polovicu menej vojakov, ale držali by spolu. „Zomknutá atmosféra“ pri ktorej musíte postupovať spoločne proti rovnako zmýšľajúcej skupine vojakov by predsa získala omnoho viac do bodov hrateľnosti. I tak je však zmena oproti predošlým dielom a strieľačkám všeobecne pomerne vítaná a markantná. Ďalej ak používate istú zbraň a darí sa vám ňou zabíjať, získate po chvíli medailu a nejaký ten upgrade k tomu. Rýchlejšie nabíjanie, presnejšie mierenie. Síce to znie jednoducho, no ten pocit zlepšenie sa v danej činnosti núti hráča taktizovať a vybrať si spôsob boja.
;) |
;) |
;) |
A práve to sa nám na novom Medal of Honor: Airborne páči. Je to hra omnoho voľnejšia než predchodcovia, ponúka vám vybrať si vlastnú cestu, ktorá síce má len niekoľko odbočiek, no i výber tých je na vás a to sme tu také ešte nič nemali. 
Koniec tunelom a neviditeľným barikádam. Chcem to skúsiť tadeto, tak prečo nie, tá možnosť tu stále je! Nie je totiž nič lepšie, než po nesplnenej misii ísť na úlohu trochu inak, nechať priechod neosvedčeným postupom. Je to síce len malý krôčik k next-genom, ale vždy je to lepšie ako prešľapovanie na mieste. Snahu v Electronic Arts je vidieť. Radšej idú na vec opatrne a nechajú na posúdenie hernej verejnosti tento nový model, ktorý sa, pevne veríme, osvedčí a dvere novým možnostiam budú otvorené dokorán. Takže áno, Medal of Honor: Airborne je podarená strieľačka, už len dostať do rúk review verziu a užiť si víkend vo virtuálnych zákopoch.
