Rusi pred šiestimi rokmi argumentovali v OSN, že arktický podmorský útes je v skutočnosti iba pokračovaním ruského prímorského Lomonosovovho hrebeňa v dĺžke 1800 kilometrov s rozlohou takmer 1,2 milióna km. OSN ich argument neuznala, preto zrejme prišla Moskva s pádnejším argumentom: Boli sme tam prví. Lenže to platí skôr ako vedecký alebo historický, nie politický argument.
Pokračujúcemu globálnemu otepľovaniu sú ľudské spory ukradnuté. Slnko spolu s oxidom uhličitým ďalej robí svoju prácu a pomaly, ale isto gumuje hrubú ľadovcovú pokrývku Arktídy. Na póle (respektíve pod ním) preto teraz bude horúco ešte viac. Ruský prezident Putin telefonicky zablahoželal arktickej výprave a vyhlásil, že treba brániť oprávnené strategické, ekonomické a vedecké nároky Rusov. Kanaďania sa nad ruskou vlajkou ústami svojho ministra zahraničia iba pousmiali a konštatovali, že nie sme predsa v 15. storočí, aby podobné gestá zavážili. Kanaďania však majú pod pólom tiež svoje záujmy. A oznámili, že spolu s americkými kolegami sa chystajú na arktické dno s vedeckými expedíciami. Nezostáva než veriť, že kanadské záujmy budú v prvom rade vedecké, tak ako nedávna výprava medzinárodného polárneho tímu do Weddelovho mora pri Antarktíde na palube nemeckej lode Polarstern. A že pri nich vedci tiež nájdu pod hladinou najmä nové druhy rýb a morských živočíchov. Ak by tam našli nové dôvody na politické spory, bolo by to viac ako zlé. (ač)
