Dvojnohosť sme si priniesli zo stromov (VIDEO)

Vzpriamený postoj a chôdza po dvoch končatinách sa zrodili už v štádiu, keď ľudoopí predkovia praľudí žili prevažne na stromoch. K takémuto záveru dospela trojica anglických bádateľov, ktorá skúmala pohyb orangutanov po tenkých konároch.Dvojnohosť sa dote

Dospelá samica orangutana sumatránskeho(Zdroj: S. K. S. Thorpe; Science, VIDEO - R. H. Crompton)

Vzpriamený postoj a chôdza po dvoch končatinách sa zrodili už v štádiu, keď ľudoopí predkovia praľudí žili prevažne na stromoch. K takémuto záveru dospela trojica anglických bádateľov, ktorá skúmala pohyb orangutanov po tenkých konároch. Dvojnohosť sa doteraz brala ako evolučne najskoršie kritérium ľudskosti. Tento pohľad teda zrejme bude treba opraviť.

Susannah Thorpeová a Roger Holder z Birminghamskej a Robin Crompton z Liverpoolskej univerzity svoje závery zverejnili v najnovšom čísle časopisu Science.

Korene dvojnohosti sa vedci rozhodli preveriť na základe troch faktov.

Po prvé, niektorým prvkom anatómie ľudoopích predkov praľudí sa najviac podobajú zodpovedajúce anatomické prvky orangutanov.

Po druhé, práve orangutany s v porovnaní so šimpanzami a gorilami výrazne častejšie pohybujú v korunách stromov horizontálnym smerom na dvoch končatinách.

A napokon po tretie, náznaky dvojnohosti sú očividné už na kostiach ľudoopov, ktorí žili súbežne alebo skôr, ako sa evolučne rozišli línie orangutanov, goríl a spločných predkov šimpanzov a ľudí. Konkrétne ľudoopov hlbšie z predposledného oddelenia treťohôr, miocénu (pred 23,8 až 5,3 miliónu rokov). Tí jednoznačne žili prevažne na stromoch. Načo im tam bola dobrá dvojnohosť?

Rok v pralese

Thorpeová sa rozhodla vytvoriť databázu údajov o pohyboch orangutanov. Zhruba rok preto strávila v dažďovom pralese na indonézskej Sumatre. V Národnom parku Gunung Leuser systematicky monitorovala pohyby orangutanov sumatránskych (poddruh Pongo pygmaeus abelii). Zaznamenala vyše 2800 pohybových sekvencií. A k tomu aj podrobnosti prostredí a okolností, v ktorých sa orangutany pohybovali. Už dávnejšie výskumy orangutanov v prírode preukázali, že tieto zvieratá trávia prakticky celý život na stromoch.

Priekopníčkou týchto výskumov bola Biruté Galdikasová, sprvoti na popud slávneho paleoantropológa Louisa Leakeya. Ten dlhodobým sledovaním veľkých ľudoopov v teréne - aj s účelom poznať okolnosti života praľudí - od 60. rokov minulého storočia postupne poveril „troch anjelov": za šimpanzami vyslal Jane Goodallovú, za gorilami tragicky zosnulú Dian Fosseyovú (zavraždili ju pytliaci, bola známa i z hollywoodskeho filmu Gorily v hmle) a Galdikasovú za orangutanmi.

Gorily i šimpanzy

Nové údaje doložili, že orangutany dôsledne prispôsobujú štýl pohybu typu konárov. Po najhrubších kráčajú na všetkých štyroch končatinách. Pri pohybe po stredne hrubých sa pri hľadaní oporných bodov viac zachytávajú iných konárov, alebo sa na konáre zavesia a ručkujú. No po najtenších, pružných koncoch hlavných konárov alebo na tenkých vedľajších konároch, ktoré sa pod nimi prehýbali, kráčali na nohách, ktoré mali rovno natiahnuté. Rovnováhu si opäť udržiavali tak, že sa zachytávali okolitých konárov rukami, ktorých často zvierajú viac naraz. Na tomto „tenkom ľade" sa pohybujú veľmi často.

VIDEO: Dospelá orangutanica pri pohybe po konároch v Gunung Leuser:

Nečudo - orangutany konzumujú predovšetkým plody a tie sú najsladšie vo vonkajších oblastiach korún stromov, teda najmä na tenkých konároch. A tiež tam dozrievajú skôr ako vnútri korún. Thompsonová a jej kolegovia sa preto domnievajú, že základné adaptácie, ktoré viedli k dvojnohosti, sa vyvinuli už spoločným predkom dnešných ľudoopov a ľudí, ktorí sa najviac zdržiavali na stromoch a živili sa najmä plodmi.

Koncom miocénu sa v Afrike ochladilo. Táto klimatická zmena zmenšila plochu pásmo s výskytom pralesov a kde zostali, rozdrobila ich. Praľudoopi sa následne nemohli toľko pohybovať priamo medzi korunami stromov. Museli pravidelne zostupovať na zem, či už aby sa presunuli medzi susednými ostrovčekmi lesa, alebo medzi jednotlivými osamelo stojacimi stromami.

Dnešné gorily a šimpanzy to robia prevažne po štyroch končatinách. Využívajú pri tom inovatívny štýl chôdze, takzvaný knuckle-walking, keď sa opierajú o kĺby na hornej časti prstov rúk. Šimpanzy okrem toho vedia dosť dlho kráčať po dvoch. Gorily iba krátko, hoci sa opierajú o palice. Obidva tieto dnešné ľudoopy sú však pri chôdzi po dvoch skrčené v panve i kolenách. Orangutanom voči nim zvýšilo v Ázii viac súvislého pralesa, vďaka čomu konzervatívne zostali pri skoršom pohybovom repertoári. Ich lesný domov im holorubmi rýchlo likvidujú až dnešní ľudia. Orangutany tak môžu čoskoro v prírode vymrieť.

Rozhodujúce pre "ľudskosť"

Africkí predkovia praľudí si s úbytkom lesov poradili inak ako ich najbližší príbuzní, šimpanzy a gorily. Vedci dnes anatomickými prvkami, ktoré poukazujú na dvojnohosť, argumentujú, že ten-ktorý tvor patril do ľudskej línie. Ba dvojnohosť berú ako evolučne najstaršie kritérium ľudskosti. Takto do našej línie zaradili Toumaia čiže Sahelanthropa tchadensis, „Miléniového človeka" čiže Orrorina tugenensis a najskoršie ukážky rodu Ardipithecus. Všetko to boli tvory spred 5-7 miliónov rokov. Žili v období, kam analýzy DNA kladú ešte len definitívny rozchod ľudskej a šimpanzej línie.

Na druhej strane si viacero druhov australopitekov, považovaných za tvorov, ktorí sa zaručenejšie nachádzali na línii k človeku a ktorí jednoznačne dokázali dloho kráčať po dvoch končatinách, zachovalo znaky šplhania a častého pohybu po stromoch ešte pred 3-4 miliónmi rokov. Napríklad anomálne dlhé ruky a podrobnosti kostí rúk.

Plná dvojnohosť sa zrejme objavila na scéne až so samotným ľudským rodom Homo pred cca 2,5 milióna rokov. Úbytok lesov pokračoval, lebo v Afrike sa cca pred 3 miliónmi rokov ešte viac ochladilo. To predkov Homo vyhnalo na savany. Museli sa živiť inak. Stúpol význam lovu, ktorý si žiadal diaľkové presuny otvoreným terénom. Na to boli potrebné anatomické adaptácie, ktoré to uľahčovali ako mechanicky, tak aj napríklad kvôli rozhľadu vo vysokej tráve. Dvojnohosť tiež umožnila lepšiu termoreguláciu tela - horúce africké slnko dopadalo na menšiu plochu pokožky.

Dospelá samica orangutana sumatránskeho pri odpočinku v Národnom parku Gunung Leuser v Indonézii

biped_orang1.jpg

Orangutanica s mláďaťom, takisto v Gunung Leuser, názorne ukazujú štýl pohybu po tenkých konároch

biped_orang2.jpg

Orangutanica v Gunung Leuser sa pokúša prejsť z jedného kmeňa na druhý

biped_orang3.jpg

Možný priebeh evolúcie dvojnohosti. Orangutany si zachovali pohybový repertoár spoločných stromových ľudoopích predkov. Gorily a šimpanzy po čiastkovom zostupe zo stromov vynašli knuckle-walking a obmedzenú dvojnohosť. Praľudia prešli v otvorenom teréne saván na plnú dvojnohosť.

biped_orang4.jpg

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 599
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 7 021
  3. Moskva alebo Petrohrad? 5 657
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 328
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 423
  6. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 947
  7. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 885
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 807
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 792
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 346