S.T.A.L.K.E.R.: Shadow of Chernobyl - konečne to znovu vybuchlo

Máloktorá hra vzbudzovala toľko kladných a zároveň zatracujúcich ohlasov ako Stalker. Bude to stáť za to čakanie? Nepohorí hra na mnohých chybách? Nebudeme ju nenávidieť za nesplnené sľuby?

Máloktorá hra vzbudzovala toľko kladných a zároveň zatracujúcich ohlasov ako Stalker: Shadow of Chernobyl. Ukrajinské štúdio GSC GameWorld naplánovalo cestu do rádioaktívneho raja už na polovicu roku 2003, no pohľad do kalendára napovedá, že sa nám to tak trochu natiahlo a keby nebolo pánov z THQ, ešte dodnes si pracovné prestávky vypĺňajú vývojári požívaním typicky ruského nápoja (a káva z automatu to rozhodne nie je), vkladaním nových a nových nápadov a... a vlastne by sme Stalkera neuvideli na pultoch obchodov. Vec sa má tak, že o Stalkerovi musí aj obyčajný hráč vedieť more informácií, pretože ako plynul čas a dátum vydania sa odkladal, zásobovali nás tvorcovia sladkými rečami o dokonalom projekte, ktorý zmení chápanie mnohých hráčov. Chceli preraziť betónovú stenu hlavou, čo rozumní ľudia samozrejme nerobia, lež Ukrajinci si znovu odhrýzli riadny kus a otázka trávenia ich akosi nezaujímala. Preto pekne polopatisticky: na všetko, čo ste o Stalkerovi vedeli, čo ste od neho čakali, z čoho vás hrialo pri srdci - na to všetko zabudnite. Stalker je jednoducho iný než sme čakali a predsudky hoďte okamžite za hlavu, poriadne sa obrňte a kúpte si hru. Stalker je totiž projektom, o ktorom sa dajú popísať stohy zväzkov, dajú sa vysnoriť všetky vlastnosti, vymenovať strohé informácie či zoznam chýb. Lenže to by bol zbytočný ústupok, ktorý len zbytočne vyvolá neblahé tušenie zmrveného nápadu. Mohlo to byť lepšie, no základná tehla Stalkera – čiže pôsobivá atmosféra – stojí na pevných nohách. A hranie je tak o zážitku a nie vymenovaní zbraní či príšer, vkrádajúcich sa do vašich skutočných snov.

Takže pre istotu ešte raz skontrolujeme, či máte prázdne hlavy a vymazali ste spomienky na Stalkera ako neskutočný miš-maš žánrov. Máte to? Super, môžeme pokračovať. Stalker je strieľačka z vlastného pohľadu. Máme tu síce inventár ako v RPGčku, zbierame zbrane, prešacujeme mŕtvoly, rozprávame sa s inými charaktermi, získavame úlohy, prikláňame sa na tú ktorú stranu, robíme si nepriateľov, snažíme sa vyprofilovať. Jednoducho strieľačka so širším záberom, ktorá sa rozhodla trochu pootvoriť oči a vrhnúť hráča do (v rámci možností) otvoreného sveta a nech sa chudák trápi. Typicky ruský prvok, ktorý sa žiaľ v tomto prípade presunul o pár stoviek kilometrov na západ. Po príjemne vyzerajúcom intre ste vrhnutí do surového sveta... vlastne ešte sme si nepovedali nič o umiestnení Stalkera. Aj keď to všetci dobre viete, tvorí černobyľské prostredie to pravé orechové, kvôli ktorému zabudnete na mnoho chýb. Lenže poďme pre neznalých hodiť trochu svetla na príbeh.

Ten sa vlastne začal pred viac než 20 rokmi. Najväčšia jadrová katastrofa v ukrajinskej elektrárni spôsobila neskutočné ohlasy verejnosti, hoci sa vtedajší Sovietsky Zväz snažil výbuch ututlať, patrí medzi najhrozivejšie ľudské omyly. Bežné testovanie núdzového chladiaceho systému vyústilo do zaseknutia absorbčných tyčí, obrovského prehriatia systému a následného výbuchu. Tisícky hrozivých ihiel zapichávajúcich sa do pokožky pracovníkov elektrárne nenechali obete v príliš dlhom trápení a rádioaktívny mrak sa šíril dokonca až k východným hraniciam USA. Riadny ohňostroj, ktorý je i dnes výhražným znamením pre všetkých. Nie v zmysle zakážme jadrovú energie, lež dávajme si väčší pozor. Občas sa síce každý pošmykne, no povedzme si úprimne, podobné lapsusy zdrojom vtipov (na rozdiel od pošmyknutí partnerských a z toho vyplývajúceho 9-mesačného čakania) rozhodne nie sú.

O dvadsať rokov neskôr, v apríli roku 2006, otriasol Černobyľom ďalší z výbuchov – súdruhovia sa nepoučili a ochranné systémy štvrtého reaktoru povolili. A vypustili zo slabo uzatvorenej hrobky neskutočného démona. Najbližšie okolie vrátane povestného jadrového mestečka Pripjať je ponorené do červenej farby – silne rádioaktívneho prostredia, kam sa odváži málokto a málokto sa i vráti a prežije. Lenže niekoľko kilometrov späť žije život mnoho banditov, vojakov z armády a stalkerov. Jedným z nich ste aj vy. Evakuované obyvateľstvo nechalo všetko na mieste a mŕtve prostredie sa stalo domov nezvyčajných anomálií a zmutovaných protivníkov.

Samotný hráč sa dostáva do hry ako takmer mŕtvy charakter. Na korbe dodávky sú rozhádzané mŕtve telá iných hľadačov artefaktov, ktoré v Zóne odvážajú do pomerne bezpečných miest. Lenže anomálie sa vyskytujú všade a elektrický výboj nasledovaný výbuchom rozmetá dodávku i telá po okolí. Na miesto nehody prichádza neznámy muž, ktorý nájde nášho bezmenného hrdinu ako melie z posledného a odnáša ho k miestnemu doktorovi Sidorovičovi. Skôr ako doktor by sa hodilo pomenovanie obchodník, pretože jeho jedinou snahou je zbohatnúť, no PDA nášho hrdinu so správou "zabiť Strelca" ho napokon presvedčí zachrániť ľudskú trosku. Teda vás. Po prebudení si nič nepamätáte, netušíte, čo sa vám stalo, prečo ste tu a čo je vašou úlohou. A kto je to Strelec. Ste v Zóne, v pekle, kde je i tá najšťastnejšia myšlienka obohnaná ostnatým drôtom a krvácajúce rany cez úškľabok simulujúci smiech pôsobí až príliš kŕčovito. Ste na mieste, kde je depresia tým jediným východiskom, pretože tu nenájdete nič, čo by vás mohlo potešiť. Máte prázdnu hlavu, takže by ste teoreticky mohli odísť, lenže nejde to – bezradná postava musí svoj zvyšok života prebdieť v Zóne. Na mieste, kde nenájdete nič, leda tak cenné artefakty, ktoré predáte a zo zarobených peňazí si doprajete alkoholové opojenie.

Námetom je okrem knihy Piknik pri Ceste i filmový Stalker a z oboch si berie to najlepšie. Tridsať kilometrov štvorcových je rozdelených na 18 oblastí, ktoré sa postupne nahrávajú, takže na úplne otvorený svet zabudnite. Aj keď sa môže zdať svet v okolí Černobyľu maličký, opak je pravdou – je pomerne rozsiahly a obsahuje mnoho miest k preskúmaniu, pričom nemusíte okamžite vziať kompas do ruky a vybrať sa k miestu činu. Príbeh nenápadne postrkuje vpred v dôležitých momentoch, no nič vám nebráni vydať sa na skusy do Temného Údolia alebo preskúmať každý štvorcový meter výskumného inštitútu Agroprom. Voľnosť podtrhujú aj sekundárne úlohy, ktoré nemusíte plniť, ale ak nechcete bežať po hlavnej trase, občas spríjemnia zážitok. Akčná zložka, ako už bolo povedané, jednoznačne vyniká, hoci predstavuje úplne iný druh strieľania, než sme bežne zvyknutí. V úlohe stalkera zbierate artefakty, skúmate okolie a snažíte sa jednoducho prežiť v nehostinnom prostredí. Popisovať sa dá toho mnoho, no práve v odkrývaní všetkého tkvie neopísateľné kúzlo hry.

Možno budete zhrozene zalamovať rukami, veď tu nemáte popis zbraní (nôž, pištoľ, brokovnica, útočné pušky, ťažké pušky, automaty, granáty, sniperka) alebo predstavenie protivníkov (banditi, armáda), zmutovaných tvorov (slepý pes, tarbik, kanec, prasa, pseudopes, upír, snork, poltergeist...) či anomálií (trampolína, elektra, gravikoncentrát) alebo artefaktov (Kamenný kvet, Nočná hviezda, Morský ježko, Bleskovka, Zlatá rybka). No na to, vážení, tu máte predsa manuál a verte – odhaľovania zákonitostí a základných pravidiel pridáva Stalkerovi to správne čaro. Preto má opisná časť jediný záver: akčný titul, kde sú všetky pseudoprvky odtlačené do úzadia a v konečnom dôsledku máme pred sebou projekt so štipkou toho a štipkou toho. Zabudnite však na kombináciu s RPG prvkami, postava sa nijakým spôsobom nevylepšuje, len jej používaním niektorých artefaktov môžete vylepšiť zopár schopnosti.

GRAFIKA 8 / 10
Grafický engine síce zaspal svoju dobu, avšak nechýba mu ten najzákladnejší predpoklad, aby sme nad ním uznanlivo kývli hlavou a spokojne sa usmievali. Vytvára totiž dokonale stvárnenú atmosféru a architektúra a dizajn Zóny nemá takmer žiadnu chybičku. Samozrejme, nie je to Source ani Unreal 3 engine, avšak načo stavať na precíznosti tých najprepracovanejších efektov, keď základom je vytvoriť temné prostredie, kde si i smrť musí na cestu svietiť a spievať optimistické pesničky, aby sa v záchvate depresie nezbláznila? Krikľavé farby tak rozhodne nečakajte, všetko pôsobí chladne, zdrvujúco mŕtvo a po prvýkrát v hernom živote sa mi stalo, že som skutočne prepadol nepríjemným myšlienkam a dumal dlhé minúty nad ľudskou hlúposťou. Každý rozborený dom, každá opustená továrenská hala alebo vrchol všetkého, mestečko Pripjať – to všetko vzbudzovalo chmúrne rozmýšľanie nad zmyslom postupu vpred. Pomerne komorné boje sa stali v prostredí, kde by sa inak premávala hustá doprava a tisícky ľudí, bizarnou ukážkou toho najdepresívnejšieho miesta: kam obyčajní ľudia nevstúpia, pretože na každého tam čaká jediné. Smrť. Z obrázkov tá atmosféra na vás sálať nemusí, ale pri monitore to jednoducho pocítite. Preto nepotrebujete ku šťastiu tie najmodernejšie  efekty a dôraz je kladený prevažne na hru svetla s tieňom. Dynamické tieňovanie však výrazne ukrajuje z výkonu vášho stroja a ak sa pozriete na minimálnu konfiguráciu, rozhodne na dynamiku zabudnite, uspokojíte sa i s nízkym rozlíšením a vypnutým Anti-Aliasingom. A potom vám to pobeží tak, že sa Stalker bude dať aj hrať. Je to nepríjemná prekážka, pretože samotný motor hry nezobrazuje scény až tak detailne, aby vyžadoval mašinu, kde bežia bez problémov hry s omnoho náročnejšími scénami. Zahráte si teda aj na slabšom stroji, a ono čuduj sa svet, stále to bude vyzerať vcelku príjemne, no čo si budeme nahovárať: potrebujete delo a potom sa môžete i kochať. Stalker je jednoducho sakra náročná hra, navyše tradične neoptimalizovaná. Pýtate sa prečo tradične? Z Ukrajiny pochádza totiž taktiež Boiling Point, ktorý som si kúpil radšej až po pol roku, aby naň vyšlo dostatočne veľké množstvo záplat, aby hra bola rozbehnuteľná na normálnych počítačoch.

No ako už bolo spomenuté, Stalker uchváti niečím úplne iným. Paleta zvolených farieb je neskutočne chladná a málokedy vám dá grafika okúsiť prítomnosť živých tvorov – leda tak vašich najbližších terčov. Zo všetkého sála beznádej a v kombinácii s dokonalou zmenou dennej doby a poveternostných podmienok tu máme projekt, ktorý ašpiruje na kandidáta na „rajské prostredie pre pesimistov a potenciálnych samovrahov“. Je to až tak skľučujúce, že budete s okolím dokonale zžití a pri návrate do reálneho sveta oceníte pestrosť okolo vás. V niektorých prípadoch pôsobí spracovanie takmer ako na čiernobielych fotkách či má náznaky sépie, no tam kde prinášal Resident Evil 4 (na PC, podotýkam) chaos, riadi Stalker dokonalý orchester s pôsobivou atmosférou.

Nedá sa to popísať, to jednoducho musíte zažiť a verte, že keď sa svet z Černobyľu preberá k životu, budete sa skutočne báť, budete vidieť všetko a zároveň nič. A aby som si vybral vhodný príklad, siahnem po Sapkowského Zaklínačovi: budete cítiť prostredie a vnímať ho každým pórom pokožky. Nie sú to fantastické hody, nie je to extrémne rýchly engine, ale bezradnosť a opustenosť prostredia vytvára nezabudnuteľné chvíle napätia. Všetko je ošarpané, všade krváca príroda ako ju my poznáme a jej slzy smútku vám zabodávajú do očí rozhorúčené koly. Maniakálne prevedenie úbohosti nemá chybu. Bod dole za chabú optimalizáciu a bod za zastaralosť.

INTERFACE 8 / 10
Základné prvky ovládania si osvojíte postupne, no pravidlom je, že ste vhodení do vody a musíte sa naučiť plávať, inak začnete bezvládne klesať ku dnu. Na tutoriál zabudnite, všetko si musíte vyskúšať sami a prísť na základné atribúty, čo sa ako využíva, kedy čo vykonať a kde nájdete napríklad zoom na mape. Ono je to typický znak východných hier, ale nedá sa povedať, že by to bolo na škodu. Sami sa naučíte prežiť v sparťanskom prostredí a vašou jedinou záchranou a spojením s modernou dobou je PDA – osobný minipočítač a databáza v jednom. Máte v ňom k dispozícii mapu, kde sa zakresľujú dôležité lokácie, denník s úlohami, ktoré na vás čakajú, vlastné poznámky, nájdete PDA-čka mŕtvych stalkerov, rebríček hodnotenia alebo encyklopédiu, do ktorej sa zapisujú všetky nové udalosti alebo objekty, na ktoré pri svojom putovaní natrafíte. Prehľadnosť síce niekedy chýba, ale ku všetkému sa dostanete po pár minútach hľadania a práve to je ten okamih, kedy si všetko osvojíte a vryjete sa do pamäti. Štandardné ovládanie počas bojov nepotrebuje bližší komentár, o všetko ste náležite informovaní, popis položiek v inventári taktiež nechýba a jedinou zradou by sa tak mohol stať neprehľadný HUD. Ten však na kolená nepoloží, a preto je jedinou (vcelku závažnou) chybičkou krásy bug na bugu. Alebo ak chcete nepríjemné padanie pri niektorých činnostiach. Všetko sa však opravuje a v vychádzajúcimi patchmi sa stráca neblahý vplyv rannej verzie titulu. Momentálne už môžeme ovládanie iba chváliť a jediná nepríjemnosť, ktorá v hre zostáva, je bežanie hry i pri presunutí sa do inventáru. Nie je to príjemné, keď chcete hodiť do úst trochu jedla (virtuálne) alebo vymeniť zbraň a počas kliku za pár sekúnd sa za vami vynorí nepriateľský bandita a dostane vás bez väčších problémov behom 2 sekúnd. Nahnevá to. Niektorí hráči by mohli mať výhrady k miereniu a pomerne silného spätného nárazu niektorých zbraní, ale povedzme si úprimne: Stalker nie je akčný titul, kde by ste behali s prstom na spúšti a so šialeným výrazom na tvári likvidovali desiatky nepriateľov. Akákoľvek presila je pre vás smrteľná a základom je nepustiť si k telu viac než jedného protivníka, inak je zle. Tomu je upravené i ovládanie, zakladajúce si na pomalšom, taktickom postupe.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Hrateľnosti by sa dal vyčítať nenormálny počet chýb, nestabilnosť hry, absurdná náročnosť na systémové požiadavky a niekedy frustrujúca hrateľnosť. Áno, to všetko vám môže znechutiť hranie a nájdu sa momenty, kedy bez väčších problémov hru vypnete a prisaháte, že ju nechcete ani vidieť. Vydrží vám to 15 minút a už sledujete hlavné menu a čakáte, kým sa vám načíta uložená pozícia. Chytľavosť si vyžiada obete v podobe prebdených nocí, pretože atmosféra vyniká hlavne v čase úplného kľudu a mierneho prítmia okolo vás. Potom sa hrania začne uberať nevídaným smerom. Predstavte si situáciu, že bránite rozpadnutú továreň pred nájazdom banditov, lačných po ľahko získanej koristi. Zvládnete ich nápor, no postupne sa začnú na oblohe objavovať prvé hviezdy, vrany krúžiace pri západe slnka a konáre (či skôr pahýle) stromov sa hýbu pod vplyvom vetra. Sadá noc a do toho sa zatiahne obloha a na vašu tvár dopadajú prvé kvapky dažďa. Na jednej strane si vydýchnete, pretože práve obyčajná prehánka vám pripomenie, že ste ešte stále na zemi a vaša duša neblúdi v pekle. Lež ešte nikdy sa nestalo, aby nás dážď vyhnal z otvoreného prostredia niekam do úkrytu, odkiaľ môžete padajúce kvapky sledovať so zadumaným pohľadom. Vyleziete na poschodie pod deravú strechu a nájdete si vhodné miesto, odkiaľ budete snívať. Nabijete zbraň, skontrolujete zásoby nábojov, zjete kúsok chleba so salámou (potrebujete jesť) a zídete dole k ostatným stalkerom. Prehodíte s nimi zopár zdvorilostných slov, dopočujete sa o niektorej novej oblasti, kde by ste mohli niečo nájsť a zrazu vás vyruší ďalší nájazd banditov. Vo vnútri továrne sa poľahky skrývate, no sami dobre viete, že banditi čakajú vonku a nerobí im problém obkľúčiť vás a zaútočiť zozadu.

Jediným riešením je ísť von a zakrádajúc sa ich prekvapiť. Kvapky dažďa chladia priamo cez monitor a vlhko cítite po celom tele. Keď sa behajúc a skrývajúc posielate dávky olova smerom k banditom a za podpory spolupracujúcich stalkerov odrazíte ďalší útok, viete, že vás nečaká pokojná noc. Za odmenu dostanete finančný obnos alebo darček, znovu sa vyteperíte pod strechu a sledujete dážď. Kvapky padajú a bubnujú na vrakoch kedysi modernej techniky. Opodiaľ vydáva praskajúci zvuk známa anomália, pár metrov pred zadnou bránou vidíte akoby horúci vzduch - ďalší náznak anomálie. Pozeráte sa však smerom vpred, na miesto, kam sa musíte vybrať a pohľadom cez mieridlá zhliadnete hliadku banditov. Musíte ísť smerom k ním, no ešte nie, ešte si doprajete oddych.

Prvá taktická poznámka: zoškrtanie mnohých nápadov napokon zničili niekoľko zaujímavých myšlienok. Absencia spánku bola pre nás významným sklamaním, v základnej verzii nemôžete ovládať vozidlá a všetky vzdialenosti musíte zvládnuť pešo. Vyriešil to špeciálny mód, ale atmosfére to skôr uberá na vysokom hodnotení, pretože práve hľadanie cesty po vlastných, i keď na obrovské vzdialenosti, má svoje osobitné čaro. Taktiež nutnosť jedenia je nedomyslená: objaví sa ikonka hladu a musíte niečo hodiť do brucha. Tým všetko hasne. Je síce pekné, že proti radiácii vám slúžia špeciálne injekcie, ale napríklad aj fľaša vodky. Vypijete ju na jeden šup a hneď ste o niečo viac chránení. Dáte si ešte jednu, obraz sa začne rozmazávať, postava potácať, určovanie smeru je náročnejšie, nemôžete bežať, všetko vidíte akoby v sne. Myslím, že i napriek mladším čitateľom to nebude pre niektorých veľká neznáma, ale vo svete Stalkeru je táto vlastnosť tak živá, že pri tomto stave automaticky cítite väčšiu radosť, hoci sedíte za monitorom, uchránení od škodlivého alkoholu. Čisto teoreticky. Podobných momentov a prekvapení zažijete viacero a je neskutočne príťažlivé, ak ich odhalíte na vlastnej koži a nie vytáraním z recenzií alebo iných článkov. Stalker je totiž o objavovaní, o prežití, o hľadaní zmyslu života, o konečnom vykúpení. Svedčí o tom aj sedem ukončení hry, z ktorých je viacero nepríjemných.

Vzrušenie z objavovania neznámeho nemá hraníc. Pôvodne propagovaný voľný svet však musel byť oklieštený. Pre zachovanie hrateľnosti však treba tento krok brať ako vydanie sa správnym smerom. V prvých konceptoch mali pôsobiť všetci stalkeri nezávisle na vás a preto mohla nastať situácia, že vám vyfúkli dôležité fragmenty príbehu pred nosom a hra nemohla dospieť do finále. Menšie naskriptované situácie tak rozhodne nie je zlom a príbehoví barličky sa aktivujú len v situáciách, kedy to je pre samotného hráča nutné. S tým súvisí aj minimálne vracanie sa do miest už dávno preskúmaných, pretože tam nenájdete nič nového. Nový život v Zóne beží nezávisle na vašom pôsobení, čo je vidno na niektorých zmutovaných tvoroch – avšak až do momentu, kedy sa začnú respawnovať na miestach, ktoré sú dávno vyčistené. Rozhodí to pri banditoch, hlavne ak sa zjavia znenazdajky, no vývojári museli k tomuto kroku siahnuť z jednoduchého dôvodu.

Svet by zostal prázdny a stratil by tak svoju základnú myšlienku samostatne sa vyvíjajúceho prostredia. Musíte však zabudnúť na teritória ovládané nezávisle vzniknutou flórou a faunou, proces ohromne to náročný. Zoškrtanie viacerých nápadov však dostal Stalkera do fázy, v ktorej môže konečne preniknúť na trh, preto je zbytočné rýpať do pôvodne propagovaných nápadov, ktoré vyprchali do neznáma. Máme tu totiž ojedinelý systém, ktorý vám umožní dokonale sa zabaviť – niečo podobné sme mohli vidieť maximálne tak v RPG projektoch typu Oblivion alebo Gothic 3. Plakať je nad čím, veď nie všetko funguje tak ako by malo, no pôsobivá atmosféra zahrnie oponu v pravý čas a kým si uvedomíte zaplátania hodnú dieru, už ste o krok ďalej a necháte sa ďalej unášať. Preto je i príbeh menej lukratívny a máloktoré charaktery vás chytia za srdce, žiadny nemá svoj vskutku podmanivý údel a... a všetko to môže pôsobiť neosobne. No kto by už len v Zóne hľadal srdcorvúce výlevy a romantiku?

MULTIPLAYER
Hra ho obsahuje, no nebol podrobený testovaniu.

ZVUKY 9 / 10
Hlavný hrdina toho veľa nenahovorí, no o to viac dotvára krajinu pôvodu ruský dabing bez titulkov. Ak sa stalkeri len tak medzi sebou rozprávajú, cítite súdržnosť a vonkoncom im nemusíte rozumieť. V Zóne sa začnete cítiť ako v prostredí, ktoré má svoju kultúru a jednotlivé hlasy svojim zafarbením často dávajú najavo sympatie alebo odpor. Prostredie má takmer dokonalé ozvučenie, takže pozadie vnímate každú chvíľu a keď začujete praskanie či Geigerov prístroj, okamžite začne vnútro hráča byť na poplach. Streľba je v skľučujúcom tichu pôsobivá, zvieracie pazvuky či vreskot má svoje nadprirodzené čaro. Jednoducho život správne zvukovo definovaný a jednou nohou stojíte na zemskej pôde, druhou niekde úplne mimo skúseností, ale máte z toho ten správny pocit. A čo viac k zvukovým efektom treba? Možno charizmatický prejav hrdinu... lež na možno sa nehráme, spokojní budete všetci.

HUDBA 7 / 10
Hudbe nechýba hĺbka podtrhujúca beznádejnú situáciu, no mohlo jej byť omnoho viac, aby svojimi tónmi navodila filmový dojem. Preto to nemusíte brať výhradne ako zápor, veď hra simulujúca život predsa nemusí mrhať melódiami na navodenie atmosféry. Ani nie je potrebná, no bolo by okaté vychváliť ju len preto, že sa ozve len v určitých chvíľach. V menu si ju zapamätáte, občas ju vnímate, no k hraniu nie je vôbec potrebná.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Samotný život v Zóne sme si načrtli. Dokonca i nepríjemnosť s objavovaním protivníkov za vašimi chrbtami. Nič sa s tým spraviť nedá, no nemuselo to tak biť do očí. Herná doba je neskutočne subjektívna, dokončenie vám môže zabrať dve desiatky hodín, no to sa musíte náhliť po príbehovej línii a o tom predsa putovanie v Stalkerovi nie je. Navyše sedem zakončení vždy stojí za kliknutie s položkou Novej hry a zvolenie iného postupu prinesie úžitok v napredovaní. Umelá inteligencia protivníkov záleží na zaradení: zvieracie pudy zmutované zvery neskryjú a buď sa vás boja alebo bezhlavo útočia. Svoju zaostalosť však nahrádzajú kontaktným súbojom a to pri presile spôsobí nejednu ranku na vašom tele. Ľudskí protivníci sa snažia pôsobiť... ľudsky. Skrývajú sa, neostávajú pridlho odhalení napospas vašim strelám a mušku majú rovnako (ne)presnú ako vy. Základom je nájsť si vhodnú pozíciu, odkiaľ môžete prekvapiť. Pri útoku zo zálohy sa dokážu rýchlo a rozumne preskupiť, no niektorým vadám sa nevyhli. Ohromne veľa vydržia a súboje sa tak stanú veľmi neosobné a nútia nielenže šetriť muníciou a strieľať presne, ale i kombinovať všetky možné postupy. To sa stáva dostatočne frustrujúce, pretože Stalker vôbec nie je jednoduchá hra a spočiatku sa niektorým náročným úsekom nevyhnete. Je to však o výdrži a život v Zóne nie je malina a prežijú ho len tí najsilnejší. Akonáhle však prídete na to, že sa nemáte vrhať do všetkého po hlave a postupovať akoby to mal byť váš skutočný život, začnete si všímať, že rovnako sa snažia reagovať aj ostatné charaktery. Nič vám nedarujú zadarmo, avšak na druhú stranu sa nechajú nalákať do anomálií, ktoré ukončia ich púť. Len keby menej vydržali. Nepôsobí to dvakrát reálne.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,0 / 10
Aký záver si želáte? Máme horekovať nad nesplnenými sľubmi a dožadovať sa opravenia všetkých možných chýb, ktorých je neúrekom? Samozrejme, dá sa postaviť na hlavu a vyčítať Stalkerovi všetko, no prečo zbytočne mrhať nadávkami na veci, ktoré časom ustúpia do pozadia. Či už formou záplat alebo si na ne zvyknete, lebo pohltenie atmosférou je jednoducho silnejšie. Máme tu originálne umiestnenie, voľné pôsobenie v lukratívnom štýle a navyše je Stalker s českými titulkami. Nie je to však pre bežných hráčov, pretože musia ustúpiť pred rozhovormi a možnosťami výberu ako ďalej, no to je len ďalšie lákadlo pre skutočných hráčov. Bezchybný teda Stalker nie je a ak si chcete hranie skutočne užiť, zabudnite na všetko, čo ste o hre počuli a nechajte sa unášať prúdom udalostí. Zóna je totiž miesto, kam by nik z nás dobrovoľne nešiel, no zároveň nás to tam ťahá. Prežiť niečo nové, čo nás nikdy (pevne veríme) nepostretne. A čo potom viac chcieť od hry?

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Babiš: Nie som darebák, pozrite sa na Berlusconiho či Chiraca

Čapí hnízdo je pomsta, hovorí o kauze možný budúci český premiér Andrej Babiš.

SVET

Trump urazil matku padlého vojaka. Navyše vraj klame

Vedel, do čoho ide, povedal o zabitom vojakovi prezident.

Neprehliadnite tiež

Eset sa spojil s Google Chrome. Ochráni pred možnými hrozbami

Chrome Cleanup na pozadí identifikuje hrozby a postará sa o ich odstránenie.

Facebook sa radikálne mení, začal ukrývať správy a príspevky stránok

Nová funkcia rozdelí obsah do dvoch kanálov, na novinky a na akéhosi prieskumníka

17 očí, 6 mikrofónov - Samsung má kameru pre 4K virtuálnu realitu

Nová kamera je ako navigačný systém múdrych vozdiel. Vidí a počuje všetko okolo seba.

OBJEKTÍV

Špeciálne vydanie 451 stupňov Fahrenheita treba najprv zohriať plameňom

Knihu vydá francúzsky vydavateľ na budúci rok.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  4. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  6. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  10. Splnený sen
  1. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  2. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  3. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  4. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  5. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  6. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  9. Vysoká hra o súdne trovy
  10. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 14 426
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 7 477
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 4 407
  4. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 385
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 2 119
  6. Splnený sen 1 722
  7. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 1 319
  8. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 1 257
  9. Ako na refinancovanie hypotéky 1 031
  10. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou 896