Robiť s Japoncami je úžasné

Profesor Pavol Šajgalík získal titul Vedec roka 2006. Pomohlo to spopularizovať prácu ľudí, o ktorej majú mnohí často klamnú predstavu.

Profesor Pavol Šajgalík.(Zdroj: VLADIMÍR ŠMIHULA)

Myslíte teda už pri začatí základného výskumu na realizáciu? Nie je to tak, že neviete, čo vymyslíte a na čo to bude dobré?

"Keď začínate ohmatávať novú oblasť, otázku, kde a ako sa bude niečo z toho aplikovať, máte naozaj iba kdesi v podvedomí. My sme začínali s materiálovým výskumom asi pred 20 rokmi, v podstate na zelenej lúke. Komunikovali sme s teoretickými fyzikmi a chemikmi, pretože ako prvé nás zaujímali základné vlastnosti neoxidových keramických materiálov. Skladajú sa z častíc, ktoré majú rozmery stotiny ľudského vlasu a menej. Museli sme teda najskôr nahromadiť dostatočné množstvo informácií a nájsť spôsob, ako z nich urobiť zmysluplné teleso. Presne to je ten proces, ktorému sa hovorí základný výskum. Až potom sa ukázali možné aplikácie. Zelená lúka konečne začala kvitnúť. Lenže na začiatku sme netušili, čo a či vôbec na nej niečo vyrastie."

Napadá mi prirovnanie k hudobnému skladateľovi. Ani taký Rachmaninov na začiatku nemohol vedieť, čo napíše. Akurát že on si lámal hlavu nad notami, a vy nad keramickým materiálom. A ešte k tomu neoxidovým. Čo to vlastne je?

"Sú to napríklad nitridy či karbidy, teda také materiály, ktoré nie sú zložené z oxidov. Keď sme začínali, bolo nám jasné, že musia mať určité vlastnosti, ako tvrdosť, pevnosť, odolnosť, aby fungovali v extrémnych podmienkach, ale nerozmýšľali sme, v akých konkrétne. Netušili sme, že z nich budeme raz chcieť urobiť sústružnícky nôž alebo časť turbíny. Alebo, ako zistila firma Bosch, že z týchto supermateriálov možno vyrobiť automobilovú keramickú sviečku so životnosťou ako celé auto. Lenže predtým, než z nového materiálu urobíte trebárs lopatku do turbíny, musíte prejsť veľmi dlhú cestu od základného výskumu k využitiu."

Čo je pre vás ťažšie, bádanie či realizácia?

"Základný výskum je najťažšia časť, lenže dostať výskum z laboratória do priemyselnej výroby je takmer rovnaký problém."

Podobnú odpoveď som dostával už pred štvrťstoročím. Zmenilo sa tu vôbec niečo od čias socializmu?

"Keď hovoríme o Slovensku, v podstate sa zmenilo málo. Dôvod je triviálny. Prebehla privatizácia, podniky sa dostali do rúk zahraničných investorov, ktorí robia výskum v svojich laboratóriách a o nás veľký záujem nemajú. Alebo ich získali domáci majitelia a tí - ak ešte existujú - museli prekonať obdobie inovácie výroby. Bolo nemysliteľné, aby mali nejakú víziu spolupráce so základným výskumom. Až teraz pomaly nastáva obdobie, keď sa ľudia z priemyslu začínajú zaujímať o základný výskum. Stále však drvivej väčšine nášho priemyslu chýba inovatívna vízia."

Čo si predstavujete pod inovatívnou víziou?

"Moja predstava ideálnej spolupráce vedy a výroby je tá, že firma má víziu: chcem dostať na trh konkrétny progresívny výrobok. Má o ňom jasnú predstavu, vie, aké vlastnosti by mali mať jeho súčasti. Lenže také súčasti neexistujú. A to je výzva, ktorú by sme mali dostať my. Ak zástupca priemyslu príde do kancelárie SAV ako do samoobsluhy a opýta sa, či tu máme niečo, čo by on mohol o päť rokov vyrábať, aby zbohatol, odpoviem mu: Keby som to vedel, sám si zoberiem úver v banke a zbohatnem aj bez vás. Lenže, pomaličky sa to mení."

Máte príklad dobrej spolupráce?

"Práve začíname projekt s firmou Golden Sun, ktorá sa zameriava na alternatívne zdroje energie. Potrebujú istú keramickú súčiastku do slnečného motora, ktorá vydrží 1200 stupňov. My im ju urobíme, projekt bude trvať tri roky."

Slnečný motor, to znie priam futuristicky - ako funguje?

"Jednoducho. Máte množstvo zrkadiel, ktoré koncentrujú lúče do malého priestoru, ten sa zohreje na vyše 1000 stupňov, vstreknete tam vodu, tá sa zmení na paru, a ďalej už to funguje ako normálny motor. Čiže oni majú víziu, a my sa na nej budeme podieľať, pretože taký materiál vieme pripraviť. Považujem tento projekt za fantastický nápad."

A čo sa zmenilo od čias socializmu v samotnej SAV?

"Kedysi existovali štátne plány základného výskumu. Neutvárali konkurenčné prostredie, na druhej strane sme sa nemuseli starať o peniaze. Lenže ľudia neboli ničím motivovaní, a na akadémii sa skrývalo veľa ľudí, ktorí sem chodili iba pre plat. Teraz sa situácia zmenila, dostávame peniaze na platy, dá sa dosiahnuť aj nejaký malý príplatok. Na prevádzku však dostaneme iba 65 - 70 percent, a zohnať zvyšok je náš problém. Uchádzame sa o projekty v rámci grantov, lenže to je kapitola sama pre seba."

Skúste aspoň krátko vysvetliť, o čo pri získavaní grantov ide.

"V priemere musíte napísať 8 - 9 projektov, aby ste získali jeden. A keďže jeden projekt má do sto strán, sedíme tu a píšeme projekty doslova ako diví. A keď už nejaký získame, tak zasa pre zmenu sedíme a píšeme správy. Riešitelia tejto neproduktívnej činnosti venujú viac ako polovicu času. Väčšinou sa obetujú tí starší, aby mladší mohli robiť vedu."

Napadá vás spôsob, ako administratívu odbúrať?

"Bolo by vynikajúce, keby vedci dostali určitý balík peňazí, a mohli si s nimi robiť, čo uznajú za vhodné, ako je to v iných vyspelých štátoch. Nepoznám jediný prípad, že by zneužili peniaze na niečo iné ako na vedu. Vedci v produktívnom veku, teda asi 40 - 50 roční, by sa mohli naplno venovať práci a nie zháňaniu financií. Možno by však stačilo, keby sme jednoducho dostávali viac peňazí. Napríklad ministerstvá sú tiež rozpočtové organizácie ako my, no ministerskí úradníci sa nemusia starať, za čo si kúpia počítač, alebo či im potečie voda či pôjde elektrina. Na všetko dostanú z rozpočtu, od nás sa však očakáva, že peniaze nejako zoženieme. Keby sme mali zabezpečené naše základné potreby na 100 percent, lepšie by sa nám fungovalo."

To isté môžu povedať zdravotníci, učitelia...

"Lenže presne tam sa začína naša bieda. Učitelia sú všeobecne katastrofálne platení. Keď vyškrtneme tých, ktorí to robia ako životné poslanie a dokážu sa obetovať, ostatní odídu. Zostávajú menej schopní. Potom sú na tom zle aj žiaci a študenti. Keď vstúpia do nášho prostredia, kde sa zúfalo snažíme udržať štandard blízky európskemu, prežijú obrovský kultúrny šok. My chceme, aby vedeli po anglicky, aby rozumeli tomu, čo vyštudovali. A zrazu zistíte, že tie počítačové deti neovládajú základné veci. Ako potom môžu písať vedecké správy? A to už začína byť vážne. Naši bohatší spoluobčania to pochopili a posielajú študovať deti von, ale to nie je riešenie."

A kde je riešenie?

"Keď k nám nastúpi človek po vysokej škole, podľa tabuľky, ktorá nepustí, môže dostať maximálne 12-tisícový plat. My mladých získavame tak, že ich zamestnáme a pošleme na pol roka von, kde si zarobia toľko, čo tu za štyri roky. Ale to sú náhradné nesystémové riešenia. Keď raz politici pochopia, na čo potrebujú vedu, budú mladí ľudia pracovať tu a zarábať približne toľko ako vonku."

Niečo optimistické na záver?

"Azda to, že vyvíjame veľmi perspektívne vrstevnaté materiály so samodetekčnou schopnosťou, ktoré možno s miernou dávky fantázie nazvať inteligentnými. Keramika je krehká, a predstavte si, že máte súčiastku, ktorá sa namáha v ohybe. Praskne ako keby naraz, nie je to ako v bambuse, ktorý praská po vláknach. Ale aj v keramike to prasknutie prebieha v dvoch krokoch - najskôr rastie trhlina pomaly, na úrovni mikrometrov, než sa materiál rozlomí. Myšlienka vrstevnatého keramického materiálu je jednoduchá: keby sme jednu vrstvu na namáhanej strane dokázali urobiť z elektricky vodivých mikrovlákien a sledovali jej elektrický odpor, zistili by sme, či sa vnútri niečo deje. Len čo sa totiž začnú mikrovlákna prerušovať, stúpne elektrický odpor, čo signalizuje, že súčiastku treba vymeniť. Prvé pokusy uplatniť túto myšlienku prebiehajú na sústružníckych nožoch, pretože ak by sme vedeli predvídať, že sa pokazia, znamenalo by to nemalé výrobné úspory. Robíme na tom s kolegami z Japonska, s ktorými máme niekoľko patentov. Optimistická správa teda znie: robiť s Japoncami je úžasné.

****


Už je to raz tak. To, čo nie je v novinách, ako keby neexistovalo," hovorí P. Šajgalík. "Vedci nebývajú radi v médiách, ale to je chyba. Potom si ľudia môžu myslieť, že sme exotická skupina čudákov na okraji spoločnosti a že sa za štátne peniaze iba hráme, čo samozrejme nie je pravda. Keď som získal Vedca roka, od mnohých som počul: Ja som ani len netušil, že SAV robí veci, ktoré sú na niečo dobré.

Profesor Pavol Šajgalík, DrSc., sa narodil v roku 1955. Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, v roku 1979 ju ukončil diplomovou prácou na Katedre experimentálnej fyziky. Odvtedy pracuje v Ústave anorganickej chémie SAV v Bratislave, kde je od roku 1999 riaditeľom. Je spoluautorom niekoľkých monografií, spolueditorom viacerých kníh, spoluatorom viac ako stopäťdesiat odborných publikácií v renomovaných zahraničných časopisoch. Získal viacero domácich a zahraničných ocenení, je akademikom Svetovej akadémie keramiky. Titul Vedec roka 2006 získal za výsledky, ktoré boli predmetom vynálezu. Titul udeľuje Journaliste-Studio v spolupráci s Klubom vedecko-technických novinárov Slovenského syndikátu novinárov.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor.

Neprehliadnite tiež

Dolly pred dvadsiatimi rokmi otvorila cestu pre klony. Prečo nikdy neprišli?

Klonované zvieratá sa dnes používajú na výskum, ale aj na mäso.

Tancujúce lemury a najvzácnejšia kačka. Ako vyzerajú zvieratá, ktoré žijú iba na Madagaskare

Tri štvrtiny zo všetkých druhov na ostrove nežije nikde inde na svete.

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

V Číne začínajú používať robotických policajtov

Kde treba šikovné oko a nie ruky pre zásah, tam hliadkujú roboty.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  2. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  3. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  4. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  5. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  6. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  7. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  8. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 608
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 086
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 354
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 427
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 385
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 879
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 595
  8. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 463
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 438
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 859

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop