Genji: Days of the Blade - samuraj, ktorého budete nenávidieť

Mnohí zahraniční recenzenti označovali druhý diel Genjiho s podtitulom Days of the Blade za typický príklad launch titulu – čiže hry, ktorá sa zvezie na práve vydaného Playstationu 3 a hviezda zapadne skôr, než začne byť na nočnej oblohe žiarivo viditeľná

Mnohí zahraniční recenzenti označovali druhý diel Genjiho s podtitulom Days of the Blade za typický príklad launch titulu – čiže hry, ktorá sa zvezie na práve vydaného Playstationu 3 a hviezda zapadne skôr, než začne byť na nočnej oblohe žiarivo viditeľná. Zo smutným hlasom treba poznamenať, že právom. Málokedy sa stáva, že dávame priemerným titulom šancu na preukázanie svojich kvalít. Dôvodom je samotný prístup titulu: nezaujme na začiatku, nezaujme v polovici a do konca (ak vôbec) to človek dotiahne len z princípu, avšak záver býva vždy rovnaký. Nemastný-neslaný a po záverečných titulkoch nasleduje výdych, prázdna hlava a otázky v hlave typu či tu vôbec stálo za strávený čas pred obrazovkou. Druhý diel cesty samuraja je nádherným príkladom typicky ničím nevynikajúcej hry, bez ktorej prežijete a môžete ju prehliadať. Pričom to vôbec netreba dávať za vinu žánrovému zaradeniu, ktoré svojou jednoduchosťou môže kde koho odradiť. Stačí sa pozrieť na God of War 2 a všetci máme vymaľované: aj v žánri akčných hier, kde sa skáče a rúbe do omdlenia, sa dá vykúzliť úchvatné dielko. Navyše je prostredie feudálneho Japonska lukratívnym zájazdom pre európsky priemerných hráčov. Lenže smutné konštatovanie hneď na začiatku úrovne zatĺka nádeje na plnohodnotný zážitok. Dôvodov je viacero, avšak za ťahúňa treba označiť nepoučiteľnosť vývojárov z ignorovania nárekov recenzentov pri testovaní jednotky. Raz sa šľapnutie vedľa ešte dá s privretými očami prepáčiť, no po druhýkrát už automaticky smeruje ku Game Republic zdvihnutý prostredník s odkazom: Z nás si teda prdel robiť nebudete!

Príbeh plynulo nadväzuje na predošlé dobrodružstvo, no k pochopeniu primitívneho deja ho poznať nemusíte. Vďaka šialeným japonským menám sa našinec stratí i keby mal všetko naštudované. Na scéne sa znovu objavuje Yoshitsune ako zástupca klanu Genji, ktorý dlhé roky bojuje proti nepriateľskému Heishi zoskupeniu. Samozrejme stojíte na strane dobra, veď inak by to ani nešlo a po ukradnutí cennosti (ide o meč) z posvätného chrámu a jeho podpálení musíte stopnúť démonmi nadupanú zostavu – keď už sme tým hokejom tak trochu lapnutí. Zápletka nemusí stáť za úžasným sledovaním každého dialógu, avšak primitívnosť deja je na zaplakanie, pretože i zvratov je pomenej, odhalenie nikoho neprekvapí a všetko sa vezie na príjemnom umiestnení príbehu. Orientálne ladené lokácie nás minule príjemne prekvapili, no vstúpiť druhýkrát do takmer vyschnutej rieky o niečom napovedá. A pritom je japonská kultúra bohatá na mnoho zákutí, ktoré by oživili nejedno rozprávanie. Netreba taktiež chodiť ďaleko pre príklad, i keď platforma je iná. Dvomi slovami, Jade Empire.

Charakterizovať Days of the Blade je jednoduché: tradičná hack&slash akcia videná z pohľadu staticky umiestnenej kamery. Postavička máva svojou zbraňou, kde tu okúzli kombom, nepriatelia padajú po desiatkach a všetko sa deje v rýchlom slede, aby hráč náhodou nepocítil nudu. Tej sa nevyhne a monotónnosť sa dostaví prirýchlo, no nechajme si to na hodnotiacu časť. Z minulého dielu zostalo zbieranie liečivých bylín, nových a účinnejších zbraní, jednorázových power-upov, honba za Amahagane kryštálmi, ktoré prepožičiavajú majiteľovi nadprirodzenú silu (pomôcka: v rukách Heishi borcov to nebude správna vec) a extra bonusové vyvražďovačky pri spomalenom čase. Tu sa to nazýva Kamui efekt, prostredie okolo vás sa ponorí do farebnej hmly a v pravý moment musíte stlačiť príslušné tlačidlo na Sixaxis ovládači, inak po magickom čardáši zostanú protivníci bez úbytku zdravia sekať do nášho hrdinu. Nič prekvapujúce, žiadne zmeny. Teda niečo by sa tu našlo, veď dvojica hrateľných charakterov sa zdvojnásobila, dokonca musíte v pravý moment zvoliť vhodnú postavu, inak sa ďalej nedostanete, no veľké terno to rozhodne nie je. Yoshitsune je známy chlapík oháňajúci sa dvojicou krátkych mečov a vyskočí vyššie, než ostatní, čím umožní hravé prekonanie nezdolateľnej prekážky. Benkei je nemotorný tank s obrovskou bakuľou v rukách a svoju silu predvádza pri posúvaní ťažkých objektov. Slečna Shizuka má akési čepele pripevnené na reťaziach, čím sa nápadne podobá na krutého Kratosa a využíva svoju rýchlosť. Buson sa štýlom najviac podobá Yoshitsunemu, no ako zbraň využíva kopiu, takže príliš mnoho akrobatických kúskov s ním nezažijete, hoci sa chudák chlapec snaží.

A novinkám je koniec, tradičnému spôsobu hrania svieti zelená. Keby boli aspoň tieto základné prvky prevedené do dokonalosti, ani okom by sme nežmurkli a užívali si jednoduchú zábavu v štýle sadni si, hraj a bav sa. Taktiež podobných projektov zatiaľ na PS3 mnoho nie je, takže by sme nemuseli zbytočne nahadzovať zamračené tváre... lenže prečo chodiť okolo horúcej kaše, poďme si pekne porozprávať, prečo sa nie raz stalo, že sme znechutení vypínali hru.

GRAFIKA 6 / 10
Pôvodný Genji zaujal svojou farebnou štylizáciou, krikľavými filtrami, v ktorých dominovalo pestré farby – jednoducho typicky zaujímavým prostredím, na hony vzdialeným od šedých akčných titulov z budúcnosti, odohrávajúcich sa vo všetkých možných metropolách. Days of the Blade v tomto smere mierne poľavilo, stále však je na čo sa pozerať a v mnohých prípadoch pestrosť zobrazenia danej scény poteší srdiečko milovníka východných kultúr. Lenže týchto miest je pomenej, architektúra úrovní nenesie so sebou až tak podmanivé ukážky. A na next-gen hru je to jednoducho málo, dokonca to vyzerá tak, že druhý diel Genjiho bol pripravovaný ešte pre starú platformu, ale akosi sa to nestíhalo a na PS3 predsa len dosiahne väčší úspech. Tak sa zlepšila kvalita textúr, tu a tam (veľmi skromne) pribudol zaujímavý efekt, ohníky vyzerajú ako skutočné, no mnoho nešvárov zostalo. Obmedzená možnosť pohybu bez voľnosti je konceptom použiteľným len vtedy, ak je stále na čo hľadieť. Prvý problém, vážení a drahí. Nudné lokácie sa so zaujímavými pravidelne striedajú a oko hráča tak omnoho pružnejšie reaguje na miesta, ktorým sa tvorcovia veľmi nevenovali. Keby sa tak stalo raz za čas, slabá chvíľa dizajnérov by sa dala prepáčiť, lenže po celý čas máte dojem, akoby bolo jedinou snahou Game Republic vydať titul stoj čo stoj na trh s launchom. Dobre im tak. Druhou vadou na priemernej tvári je umelosť prostredia, respektíve minimálna interakcia s okolím. Občas síce natrafíte na drevenú bedňu, ktorej pevnosť pod vplyvom vašich zbraní povolí, ale to tu predsa bolo už aj minule! Niekto jednoducho zaspal dobu, pričom táto mŕtvosť úrovní len poukazuje na fakt, že niekto tu zaspal dobu.

Horekovanie však nie je pri konci. Animované sekvencie sú klasicky štýlové, rozprávanie príbehu graficky pútavé, postavy vymodelované precízne, no to je asi tak všetko. Modelov protivníkov je málo a rovnakých nepriateľov akoby jedna, sakra plodná, mater mala. Kým sa mlátia, nič zlé ešte neprenikne na povrch, no pohyb jednotlivých charakterov už neúnavne vráža päsť do tváre zhrozeného hráča. Hrdinovia neskutočne plávajú, pričom je to dosť veľké sústo i na akčný projekt. Keď robí Benkei gigantické kroky, pôsobí to komixovo a vtipne. Vlastne to už ani zábavné nie je. Preto sa dá grafika zhrnúť ako príjemná na obrázkoch, pretože tie ukazujú Days of the Blade v tom krajšom svetle vďaka dizajnu, no samotné scenérie unudia svojou statickosťou a minimálnou dávkou atmosféry.

INTERFACE 3 / 10
Chyby v ovládaní odhalíte hneď a nezbavíte sa ich do konca hrania. Samotné vyvolávanie úderov by sa ešte dalo zniesť, no po prvých krokov v ústrety protivníkovi odhalia zásadné vady. Nepriateľ sa nedá „locknúť“, čo znamená jediné. Začnete odvážne stláčať gombíky útoku v snahe vyvolať dychberúce kombo, no keď sa nepriateľ presunie či odskočí, mávate zbraňou do prázdna. Mnoho atakov prebieha v správnom zameraní na útočníka, mnohými výpadmi sa netrafíte a naopak schytáte peknú nakladačku. Prvé frustrujúce momenty sa začnú objavovať a v kombinácii s dementne zvolenou kamerou to je na zabitie. Alebo oplieskanie gamepadu o niekoho hlavu. Kamera je statická. Fajn, aspoň budeme mať filmový pocit, hoci niekedy to uškodí. Kamera je často príliš blízko postavy. Už menšie fajn, utrpí tým prehľadnosť, ale aspoň sa budeme kochať výstrihom Shizuki. Kamera často nezaberá útočníkov, ktorí vás napádajú z rohov obrazovky, netušíte odkiaľ príde ďalší výpad a tak len šialene krúžite a vyvolávate zmes útokov.

Fajn už nasledovať nebude, pretože ak niečo dokáže nahnevať, tak pohľad na dianie, ktorý hráča obmedzuje, znepríjemňuje mu vychutnávanie si súbojov a často ho degraduje do úlohy štatistu. To skutočne nikto hru netestoval a nemal námietky proti absolútne neprehľadne umiestnenej kamere? Alebo sme len my tak neschopní a ufrflaní, že nás to stálo neraz virtuálny život a nervy? Ak si myslíte, že mapa v rohu obrazovky niečo vyrieši, nechajte si zájsť chuť, lebo je primitívna, bez detailov (kto sa kam pozerá) a skôr sa naučíte poznať úroveň naspamäť ako sa orientovať pomocou mapy. Neustála zmena pohľadov navyše neskutočne mätie, pri krajoch obrazovky je to frustrujúca skúsenosť, pretože zmenou pohľadu musíte reagovať zmenou pohybu. Teraz si to všetko dajte dokopy a hranie Days of the Blade rozhodne nie je med lízať. Ani lízať nič iné – záleží na vašich chutiach.

HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Ovládanie a z neho vyplývajúca náročnosť robí zo samotného hrania mnohokrát peklo so všetkým, čo k nemu patrí. Frustrácia, monotónnosť, absencia nových prvkov, zúfalé napredovanie bez akejkoľvek snahy niečím zaujať a minimálna zábava pri súbojoch. Ono to máte tak, jednotlivé výpady síce prvých pár minút pôsobia na samurajské ego príjemne, no po chvíli začnú nudiť a ich malý počet núti zamyslieť sa nad fantáziou tvorcov. Navyše ich vyvolávanie je v chumli nepriateľov neprirodzené, nedá sa plynulo nadviazať na ten ktorý útok a všetko to pôsobí príliš strojovo a hlavne nie celistvo. Vnorenie sa do dych berúcich súbojov sa tak vôbec nedostaví a vašou jedinou zábavnou vložkou bude naháňanie vybraného súpera a následné upižlanie jednoduchými útokmi, pretože tie zložité môže skupina bojovníkov veľmi rýchlo prerušiť. Technika boja je pre každý charakter iná, to je dané už i výberom zbrane, no nikto si nedal prácu s vybalansovaním jednotlivých postáv. Yoshitsune je istota, ktorá nikdy nesklame. Benkei je príliš pomalý a hoci toho zvládne pomerne dosť, zdravie mu vďaka nemotornosti dlho nevydrží. Shizuka je síce mrštná, ale zopár otcovských ju posiela do samurajského raja na večný odpočinok. A Buson je nevýrazný. Je síce pravdou, že môžete hocikedy (samozrejme ak sa skupina rozdelí, tak to nehrozí) vymieňať vami ovládaného hrdinu, ale to si nezaslúži ani vlažný potlesk. Budete to však robiť pri poklese zdravia danej postavy, využívaním magickej sily a občas pri plnení logických rébusov, avšak tých nie je toľko, že by kooperácia vynikala. Ďalšia premrhaná príležitosť ako zaujať hráča.

A teraz babo raď! Keď nie je hranie ani za mak zábavné a ani prostredie nepôsobí až tak príťažlivo, ktoré prvky ešte môžu zaujať? Minimalistické zlepšovanie postavy nestojí za reč, neskutočné skoky a lozenie po strechách nemá grády. Špeciálne útoky sa začnú opakovať a vlastne nie sú až tak úchvatné, aby ste nad nimi slintali na fotku Jackieho Chana. Ak si myslíte, že pri bojoch využijete taktické prvky a pokúsite sa pružne reagovať na súboje, veľmi rýchlo na to zabudnete. Krúženie okolo vybraného protivníka nehrozí, všetko musíte vsadiť na kartu útočenie a spoliehať sa na to, že sa konečne trafíte. Nie sú tu ani špeciálne fatality, máme len základný koncept bez výrazného oživenia.

Podobne to síce fungovalo na 8-bitoch (a mnohé iné recenzie sa na to odvolávajú), ale nostalgické okienko necháme zatvorené, pretože sme po toľkých rokoch zvyknutí na pohltenie, dávkovanú zábavu a nie priemernosť. Len myšlienka dobrú hru ešte hitom nerobí.

MULTIPLAYER
Chvalabohu ho tu nenájdeme a môžeme pokračovať ďalej.

ZVUKY 7 / 10
Možno je to podivná úchylka, ale podobné tituly si zásadne vychutnávam v japonskom dabingu. Atmosféra tým dostáva tie správne oživujúce adrenalínové injekcie a spätosť s prostredím je okamžite zvýraznená. Pre niekoho môže predstavovať japonský dialekt s pomerne monotónnym a rýchlym prejavom zásadný problém, ale anglická vrava sa sem príliš nehodí, veď postačia aj titulky. Ostatné zvukové efekty však stoja za fajku. Mieru. Občas niekto vzdychne, občas vykríkne, inak úplne priemerné efekty prostredia. Nie je to až tak výrazné, no v mnohých prípadoch je cítiť slabšiu schopnosť reakcie na určité činy. Všetky zvuky vám budú po chvíli zrejmé a ich pomerne žalostný počet radšej ani nevnímate. 

HUDBA 9 / 10
Na hudobnú vložku sa nedá povedať jediné krivé slovo. V tých najlepších momentoch sa spustí orientálna melódia z dychových a strunových nástrojov, pričom výrazne podtrhuje vzniknutú situáciu a adekvátne na ňu reaguje. Keď sa na obrazovke roztočí kolotoč smrteľných výpadov za zúrivého bubnovania a následné mŕtve telá na hromádke ukončí jednoduchý tón na akejsi píšťalke, človek od radosti vyskakuje z kože. Faktom však ostáva, že hudba to z biedy nevytrhne.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10

Oproti predchodcovi sa herná doba výrazne zvýšila, no akosi sa nedokážeme zbaviť dojmu, že je to umelo spôsobené frustrujúcou náročnosťou. Kamera robí psie kusy a hráč umiera častejšie, než by bolo zdravé. Navyše nie svojim pričinením a keďže je Days of the Blade náročný titul na každý súboj, mnohokrát sa stane, že jediná chybička vás stojí poriadnu časť zdravia. Dalo by sa to riešiť liečivými bylinkami, lenže tých je tak poskromne, že si ich radšej nechávate do zásoby, lebo nikdy neviete, kedy vás poteší ďalšia. Spočiatku druhý Genji neodrádza, no akonáhle sa objaví na scéne Benkei, začne sa vkrádať do hráča i nervozita. Obtiažnosť poskočí o stupienok vyššie, musíte mlieť z posledného a dostať sa k heal pointu (uzdravovacie miesto, kde sa vám životy automaticky doplnia na maximum) alebo save pointu (uloženie pozície). Druhých menovaných nie je mnoho a sú síce rozložené vcelku vhodne – to znamená vždy pri konci danej úrovne – no keďže vás smrť môže navštíviť pri každej bitke, stáva sa z hrania skôr kŕčovité sedenie na ihlách. S niektorými postavami je úmorné sa prebíjať haldami nepriateľov, pretože sú vhodné na iný spôsob boja a jemnému vytvoreniu schopného kompromisu medzi náročnosťou, výzvou a prirodzenou priechodnosťou nikto z vývojárov nemal v „to do“ liste. Utrpenie je to jednoducho priveľké a i tá štvorka sa nám zdá pridobrá, no netreba sa predsa orientovať len podľa čísla, dôležité sú slová.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,2 / 10
Od Days of the Blade sme rozhodne veľa nečakali, no aspoň zábavu totožnú s predchodcom by sme privítali s otvorenou náručou. Z prvej pätice hier je však druhý Genji vyložene najslabším kúskom. Prvý diel sa dal užiť a hoci sme nehovorili o super hitovke, stále nás niečo tlačilo vpred a nenápadne nútilo ešte raz to skúsiť. Days of the Blade ide na to úplne inak, fungujúce prvky boli spotvorené, ničím nevychádzajú v ústrety hrateľnosti a akoby nenápadne varovali a pripomínali, prečo tu dotyčný stráca ešte čas. Akčné hack&slash projekty musia mať povestnú príťažlivosť a chytľavosť, ktorej sa v tomto prípade rozhodne nedočkáte. A spoliehať sa na absenciu konkurencie? Keby aspoň všetko fungovalo tak ako má, dalo by sa nad tým polemizovať. Takto tu máme kopec frustrácie – akoby sme jej nemali dosť v skutočnom svete.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

BRATISLAVA

Predvolebná diskusia SME: Kraj by mal strážiť, či nemocnica nevyberá poplatky

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý v SME Naživo.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Café Európa: Ako sa zmení Európa po nemeckých voľbách

Aký dopad budú mať voľby na Európu i na Slovensko? Sledujte diskusiu.

KOMENTÁRE

Sulík vie, že z týchto rečí rastú preferencie

V SaS by nemali byť prekvapení. Experti už viackrát sterilizácie odmietli.

Neprehliadnite tiež

Narazili naň ešte špióni v 60. rokoch. Našli stratené mesto Alexandra Veľkého

Mesto sa nachádza na trase, ktorou Alexander pravdepodobne prenasledoval Dareia III.

OBJEKTÍV

Ako vyzerá zrodenie hviezd? Pozrite si jasle v Mliečnej ceste

Herschelov teleskop pomohol astronónom pri skúmaní vzniku hviezd nevídaným spôsobom.

Vedci vystresovali ryby. Dokázali, že majú osobnosť

Niektoré gupky znehybnia, iné sú odvážnejšie.

Po Únii začne tlačiť na technologické firmy aj USA

Vládam sa nepáči, že morálka na internete sa rozchádza s tou, ktorou sa riadime pri spoločenskom vystupovaní.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  6. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  7. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  1. Poslanec Borguľa žiada vládu o podporu pre Bratislavu
  2. Otvorenie akademického roka 2017/2018 na EU v Bratislave
  3. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  4. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  7. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  8. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  9. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  10. Detské zúbky sú veda
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 949
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 5 079
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 3 032
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 535
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 634
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 302
  7. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 271
  8. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 1 054
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 025
  10. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 939