God of War 2 - božská kultovka

Pomerne odvážnym prehláseniam však stoja ako oporné stĺpy hodnotenia ostatných periodík. Málokde spadlo hodnotenie pod bájnu deviatku, a to boli prípady skôr vzbudzujúce úsmev než uznanie. Akonáhle sa niekto vyberie stoj čo stoj hľadať zbytočné chyby, natrafí pri každom projekte na trhlinu. No založiť na nej obhajobu ako základný pilier svojho prskania nestojí za recenzentskú česť. God of War 2 je pokračovanie, ktoré si majitelia pôvodného dielu nemôžu nechať ujsť – ale prejdime ku konkrétnejším témam. Základ hry zostal nezmenený a málokomu to bude vadiť. Akčný titul zakladajúci si na brutalite a podmanivom rozprávaní o ceste za odplatou znie pomerne otrepane. Pridaním panteónu gréckych bohov získava na lukratívnosti, avšak zápletka spĺňa len primárne predpoklady pre rozprávanie, ktoré musí zaujať a potom ide všetko ako po masle. Preto ak vám je pozadie Boha Vojny ukryté pod nepreniknuteľnou hmlovou, odporúčame prvú dovolenku v Grécku. Minimálne jej nasatie prostredníctvom recenzie . Pokračovanie totiž nadväzuje na úspešného predchodcu a hádže hráča do tých istých vôd, hoci to odkaz na božský trón, na ktorom vládne Kratos ako boh vojny, veľmi nepotvrdzuje. Sparťanská expanzia naberá na obrátkach a dokonca i sídlo v Rhodose si bude musieť pokľaknúť pred všetko valcujúcou silou chrabrých bojovníkov. Kratos z výšky dozerá na krvavý pochod, no jeho chmúrnym myšlienkam a smutným spomienkam nie je koniec.

Jeho rukou padla vlastná rodina a vykúpenie hľadal v odplate. Grécke božstvo mu umožnilo splatiť dlh, ale ani ono sa nevydržalo bezmocne pozerať na taženie celou krajinou. Aténa, krásna to bohyňa vystúpila z pozadia a Kratosa uvrhla priamo do krvavých jatiek. Každý pád je bolestivý, no ten z ohromnej výšky bolí o to viac. Kratos vo svete bežných smrteľníkov stráca svoje postavanie a musí si svojimi čepeľami pripevneným reťazami k rukám znovu získať úctu. A prisahá pomstu Aténe, ktorá mu tento pád uštedrila. Lenže netuší, že po zdolaní niekoľkých prekážok a porazení prvého kolosa (alebo ak chcete bossa) mu osud uštedrí ešte jednu ranu. Smrteľnú. Odhalenie kúsku zápletky v tomto prípade berte ako nutné zlo – na bojisko zavíta samotný Zeus a jeho mečom sa Kratos poberá do útrob pekla, kam ho ťahajú ruky trpiacich a nárek obetí. Hlavný hrdina jednoducho na vlastnej koži pocíti chladný dych smrti a padá do nekonečných útrob utrpenia. Lež bolo by od tvorcov zo Santa Monici veľmi pochabé, keby ukončili putovanie po niekoľkých desiatkach minút, navyše s tak nečakaným záverom. Kratos preto dostáva druhú šancu. Dostáva nádej na odplatu a prahnúc po pomste sľubuje smrť samotným bohom, toho najvyššie postaveného nevynímajúc. Práve na tomto mieste sa začína skutočné putovanie nášho mŕtvolne bledého hrdinu s červenými pásmi po celom tele. Vyhlásiť pomstu samotnému Diovi však nie je len tak a cesta za vykúpením bude značne tŕnistá, vedená cez tie najbizarnejšie prostredia a vydláždená tými najšialenejšími protivníkmi, ktorých Olymp oproti Kratosovi poslal.

Ako sami vidíte, príbeh sa síce snaží byť pompéznym, no vo svojej podstate je len jednoduchým vysvetlením prečo si znovu zatancovať krvavý čardáš. V prípade Kratosa je to skôr diabolské tango, no na to je každý znalec vopred pripravený. Jednoduchosťou by sme si mohli zaradiť God of War 2 do herného šlabikára, lenže podstata leží niekde úplne inde a zápletka obsahuje všetko podstatné, prečo sa vrhnúť do boja. Navyše sa zmenila i povaha hlavnej postavy. Jej bezočivosť, skrz naskrz pokazený charakter, šialená brutalita a zaslepená nenávisť už nevyvolá po pár minútach zosobnenie sa s hrdinom. Kratos sa zmenil a vyvolaním tohto konfliktu si šije búdu sám na seba. Arogantné vraždenie je podtrhované krvavými kúskami, z ktorých sa slabší žalúdok niekoľkokrát otočí a skrátka neprídu ani erotikou nabité scény. God of War 2 je rovnako ako predchodca určený výhradne dospelému publiku, hoci práve mladšie ročníky by mohli nad akčným záberom slastne zakrochkať a nechať sa unášať prúdom blaženosti. Lenže nie! V máloktorých prípadoch si nezakladáme na vekových odporúčaniach ako v prípade God of War 2. Krvavá hostina totiž nie je samoúčelná a práve v neskôr narodených vyvolá pocity previnenia. Nie je bezohľadné putovanie Kratosa tak trochu postavené na planých sebeckých myšlienkach uspokojenia vlastného ega? Nie je vykúpením z príšerných nočných snov a zatlačením viny do pozadia? Svet, v ktorom bežní ľudia stoja za svojim osudom, pretože pre nich predstavuje istotu. Vzbura Kratosa je subjektívna. Tieto myšlienky vami vôbec nemusia pri hraní lomcovať, avšak stále ostáva v platnosti nenápadné znamenie – náš hrdina sa stáva utiahnutejším a cesta vystlaná stovkami mŕtvych tiel niekedy núti zastaviť a položiť si primitívnu otázku: Prečo?

Príbeh aj vo svojej jednoduchosti tak dokáže primitívnou cestou vyvolať dojem šialeného behu do záhuby. Hráč sa vezie a vníma ju jedným okom, druhé zasnene podlieha vnadám atmosféry, ktorá jednoducho nepustí. To by ste určite nepovedali o akčnej hre, kde postavičku vidíte z pohľadu tretej osoby pomocou neovládateľnej kamery. Kratos rúbe, tne, zdoláva hordy protivníkov, ktorým vytrháva všetko, čo sa dá (ruky, hlava alebo aj oko), bezvládne telá miznú v čiernom opare. Lenže po každom súboji zavládne chvíľa na prepudrovanie si nosa a ponamáhanie logických závitov. Dizajnovo brilantne navrhnuté kúsky pôsobia v celom prostredí prirodzene a je úplne jedno či sa predierate ľadovou krajinou, slnečným prostredím či v útrobách kobiek posúvate kamene. Väčšinou sú založené na premiestňovaní predmetov, no vždy sa musíte rozhliadnuť, aspoň sekundu popremýšľať a potom chladnokrvne konať. Toto násilné rozdelenie však nijakým spôsobom neukrajuje z atmosféry, nerozdeľuje hru, ale stupňuje desivo rýchle tempo hrania. Všetko akoby zostalo po starom, no nájde sa niekoľko noviniek, odlíšení či vylepšení, ktoré robia z druhého Boha Vojny plnohodnotný hit.

Pre hráčov s menšou výdržou musí letieť do sveta prvá správa: skákania ubudlo, už nie je dôležité načasovanie na desatinu sekundy či centimeter doskoku. Na oplátku sa nám dostane viac logických hádaniek a súbojov s nepríjemne dotieravými strážcami úrovní. Dokonca máte niekedy dojem, že na špeciálnu potvoru natrafíte až pričasto, no z každého vyčerpávajúceho súboju sa budete tešiť a vychutnávať si ho. Kratos získa v priebehu hrania i nové zbrane. Ono gigantické kladivo dokáže narobiť poriadnu paseku v radoch protivníkov, ale silu kompenzuje pomalosťou. Novinkou je taktiež luk, ktorý je k dokončeniu niektorých problémových miest nutnosťou. Ostreľovanie z diaľky sa akoby ku God of War nehodilo, no rozhodne mu prídete veľmi rýchlo na chuť. Spoločne s lukom sa dočkali normálnejšieho využitia aj magické sily. Elektrické výboje vyvolajú príjemné masochistické trýznenie, zahráte sa i s kamennými sochami a ovládať zemetrasenie či odrážať smrtiace lúče nikto odvrhovať nebude. Vylepšenia týchto prvkov i pôsobenia zbraní sa deje tradičným štýlom. Po mŕtvych protivníkoch získavate body brutality. Čím ohavnejšie zneškodníte nepriateľa, tým ste lepšie ohodnotení. V špeciálnych kamenných úkrytoch zas nájdete doplnenie života či many. Všetko funguje na výbornú a to sme si ešte nepredstavili lietanie. Využívanie možností lietajúceho Pegasa by mohlo byť teoreticky menšou záhubou God of War 2, avšak tvorcovia sa s ním vyhrali natoľko, že nikomu nebude prekážať lineárne udaný smer letu bez možnosti jeho zmeny. Letíte si v neviditeľnom tuneli a ataky zo vzduchu vás zamestnajú natoľko, až nikoho nenapadne zaoberať sa myšlienkou turistického preletu nad nádhernou krajinou.

Všetky ostatné prvky zostali zachované, čomu treba náležite zatlieskať. Fungovali v minulosti a vďaka prepracovanému spôsobu ovládania, ohúreniu hráčových zmyslov a podmanivého napredovania, by bolo vskutku rúhaním niečo tak neskutočne dokonale fungujúce meniť. Zásadné zmeny konceptu by vyvolali zbytočné odtrhnutie od samotnej podstaty hry. Akčnosť v tejto miere totiž zláka každého. Či už ide o ortodoxného adventúristu alebo stratéga. Len sa treba nechať unášať besným prúdom , ktorý správnym tempom dávkuje nepriateľov a vy si každé kombo náležite vychutnáte.

GRAFIKA 10 / 10

Obrázky okolo síce nemajú úplnú možnosť prehovoriť, ale verte, z technického spracovania budete uchvátení. Niekto si dal tú snahu pohrať sa s každým miestečkom, aby vás posadilo na zadok. Bájnu atmosféru nasávate z každej textúry a spojením so striekajúcou krvou vyvolá grafika dojem surovosti i krásy zároveň. Keď pôjdete po obrovskej a mohutnej reťazi vyvolať cval štyroch kamenných koňov, pompéznosť výzoru zaručujem. Keď sa budete triasť strachom pred kolosom z Rhodosu, zimomriavky vás neminú. Keď budú lúče slnka dopadať na podlahu chrámu, pocítite pokoru. Viac neprezradím, to by ste mohli nad týmto článkom stráviť hodiny a hodiny. Preto len menšie zhodnotenie za všetky nádherou ovenčené chvíle blaha: svojim vyžarovaním sa God of War 2 môže zaradiť bok po boku k o generáciu vyspelejšiemu Gears of War. A to už je čo povedať, pretože práve Sony má v tomto prípade navrch, keďže ide o dielko pre PS2. Dojem zo zastaranej grafiky nepocítite a necháte sa ňou unášať ako piesňou sirén.

INTERFACE 10 / 10
Bez dokonalého ovládania by God of War nedosiahol nikdy takú slávu akou sa môže popýšiť. Do ovládania prenikne každý, náležité stláčanie tlačidiel na správnych miestach je až neskutočne prirodzené. Niekto síce môže navrhnúť, že boje občas pripomínajú nesúrodé stláčanie bojových kláves, avšak toto prehlásenie je postavené na hlavu. Získavaním nových možností úderov a zvyšujúcou sa obtiažnosťou musíte voliť vhodný útok a jemne reagovať na vzniknutú situáciu. A práve tento moment je prevedený do absolútnej dokonalosti, ktorá pramení z okamžitého osvojenia si všetkých možností ovládania. Každá možnosť je nevyhnutne potrebná pre bezproblémový chod, no pristihnete sa pri prirodzenom vyvolávaní týchto funkcií. Nemusíte holdovať gamepadom, avšak pochybujem, že sa nájde niekto, kto by k ovládaniu povedal jedno krivé slovo. Maximum dostal interface aj vďaka svojej prehľadnosti a dostupnosti všetkých možnosti bez akéhokoľvek blúdenia či hľadania. Pre mňa osobne nepredstavuje stláčanie tlačidiel (krížik, kruh, trojuholník, štvorec, L1, R1) či otáčanie analógom žiadny problém.

HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Musím sa vám k niečomu priznať. Až God of War ma naplno prinútil ponoriť sa do konzolového sveta a vychutnávať si ho plnými dúškami. Druhý diel nezaostáva za nadšeným oslavovaním každého momentu, pretože každý z nich je neopísateľne zábavný. Jednoduchý koncept môže dakoho odradiť, no stačí sa už len chvíľu pozerať a prsty šmátrajú po ovládači s myšlienkou aspoň si to vyskúšať. A potom už samozrejme niet návratu. Mnoho vývojárov sa pokúšalo preraziť s podobným nápadom, ale len Santa Monica je miestom, kde z každej jednotky a nuly srší nadšenie. Vysoké hodnoty atmosféry si God of War 2 udržiava od začiatku až po záver – a to sa nestáva často! Vždy je čím zaujať a práve pohltenie a nevnímanie plynutia reálneho času predstavuje najdôležitejšie závažie na miske váh, či do toho ísť. Krvavé kúpele a brutálne spôsoby zabíjania pôsobia nechutne, preto treba zvážiť jedine túto prekážku. Akonáhle však zistíte, že spomínaná morbídnosť a nechutnosť pramení z nespokojnosti jedného (nadpozemského) jedinca, začnete si červené hody užívať. Nie je to totiž o tom ako čo najvýhodnejšie vykostiť protivníka, ale o rýchlom spáde a surovej atmosfére, ktorá by sa bez krvi dala ťažko vykúzliť. Spojenie logických hádanie a efektných súbojov do prirodzeného celku som už spomínal v opisnej časti recenzie, no štipku spomeniem i tu. Striedanie týchto častí je dôležitým bodom k dobru, lebo nenápadne posúva hrateľnosť vpred a nedovoľuje jej ustrnúť na mŕtvom bode, ktorý by začal zaváňať nudou. Na konkrétny prípad z hrania čakáte márne. God of War 2 je totiž brilantným príkladom omámenia vlastnou skúsenosťou. Verte, že to dostalo každého a takto by ste len ostali bez prekvapenia a odhalení, na ktoré hrateľnosť vsádza. Alebo sa budete trápiť prekvapene, keď Prométhea zbavíte utrpenia upálením? Vidíte, neprezrádzať hrateľné momenty je základom vybičovanej atmosféry.

MULTIPLAYER
God of War 2 viacerých hráčov nepodporuje, hoci by neuškodil aspoň kooperatívny multiplayer.

ZVUKY 8 / 10
Dabing prebehol na výbornú, znejúce hlasy vyvolávajú v daných prípadoch chladnú desivosť, v iných utrpenie, no na ohromujúce predvádzanie Kratosa nezabudnete. Hlas úplne bez života či akéhokoľvek súcitu sa nerodil ľahko a navodzuje tú správnu atmosféru. Božským prejavom nechýba majestátnosť a ohromnosť, smrteľný krik protivníkov zdvihne hladinu berserku a prostredie... to by mohlo o kúsok viac žiť a práve chabejšie odozvy na niektoré akcie prinútili poľaviť v hodnotení.

HUDBA 8 / 10
Pompézne skladby pri súbojoch pumpujú adrenalín a výborne podtrhujú situáciu. Melódie sa vám dostanú pod nechty ako nepríjemný mráz a vďaka nim sa dávka pohltenia ešte zintenzívni a pozorovanie niektorých monumentálnych prostredí naberie tú správnu razanciu. Možno by však chýbalo v niektorých momentoch zahranie na citlivejšiu strunu a ponúknuť trochu jemnosti. Za týmto však nehľadajte nič iné ako ješitnosť autora a jeho márnu snahu nájsť aspoň niečo, do čoho by si mohol spokojne rypnúť. Orchestrálne skladby však potešia nejedno ucho, no to sa predsa dalo očakávať.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Podmanivé dobrodružstvá netrvajú závratne dlho, pretože udržať si pozornosť hráča po celý čas hrania báva často nemožné. Nie tak v prípade God of War 2, ktorý spočiatku sprístupní síce len tri obtiažnosti, no po úspešnom dohraní pribudne ďalšia. A potom nasleduje už len plač a škrípanie zubov. Ak vám niekto povie, že God of War 2 je hra krátka, neverte mu, to len prisilné reči skrývali svoje chvastanie sa za najľahšiu obtiažnosť. Pri precíznejšej voľbe totiž stúpajú nároky na hráčove schopnosti, pričom tento progres je plynulý a neprechádza do frustrácie. Pokojne môžete začať zľahka, no väčšiu zábavu si logicky užijete s väčšou výzvou. Pri vysokej náročnosti totiž musíte zvažovať každý úder, naplánovať všetko s ohľadom na kroky protivníka. Cesta je totiž dvojaká: nepriateľa môžete umlátiť tradične alebo zvolíte riskantnejšiu (a rýchlejšiu) cestu ukončenú nejakou fatalitou. Naporcovanie nebohého však vyžaduje sústredenie a správny okamih na aktivovanie. Jedna pasáž napríklad nútila nielen otáčať pákou za účelom pohybu akýchsi pontónov, ale aj bojovať s neustále naskakujúcimi nepriateľmi. Správna voľba čomu sa venovať, bola na nezaplatenie. Stále však zostáva všetko v rámci správnej výzvy a platí otrepané, že ste sami strojcom vlastného šťastia. Preto môže jediný problém predstavovať stláčanie správnych tlačidiel vo vhodný moment. Na prvé zahranie vám God of War 2 môže pokojne zabrať až 15 hodín, hoci je celý vytvorený lineárnym spôsobom. Občas sa zaseknete a potom trieskajúc si hlavu zložíte imaginárny klobúk a oceníte originalitu tvorcov. Ako sa to stalo i mne pri jednom záseku. Podstatu neprezradím, len vedzte, že mŕtve telo vo vode pláva a otvoriť tak jedny dvere nebude nemožné.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,6 / 10
Recenzie na God of War 2 som sa bál – je totiž pomerne jednoduché napísať oslavný text, no zároveň je tu strach z neodhalenie niektorých chybičiek, vedúcich k fatálnemu omylu. Lenže potom prišlo odhalenie: načo hľadať chyby tam, kde vlastne ani nie sú? God of War 2 je už dnes kultový titul, pre majiteľov PS2 nutnosť a pre ostatných jednou z najlepších akčných hier všetkých čias. Nevyskúšate, oľutujete. Krvavé divadlo plné brutálnych kúskov je určené pre dospelé publikum, ktoré na toto predstavenie bude spomínať ešte roky rokúce.