Už pred niekoľkými rokmi odhalil detektor GRS (Gamma Ray Spectrometer) na palube Mars Odyssey, registrujúci žiarenie gama z Marsu, na mnohých miestach planéty priemerne meter pod jej povrchom viac-menej rovnomernú vrstvu vodného ľadu. Rozlíšenie však bolo dosť hrubé, zobrazovalo oblasti s priemerom najmenej 500 kilometrov. Bandfield využil iné údaje, získané detektorom THEMIS (Thermal Emission Imaging System), ktorý marsovskému povrchu "meria teplotu". Je to optická a najmä infračervená kamera. Sústredil sa na niekoľko oblastí okolo pólov na oboch pologuliach, medzi 60. a 70. rovnobežkou. Takto zachytil aj stometrové podrobnosti. Síce iba do hĺbky zopár desiatok centimetrov, ale výsledky sú zaujímavé.
Ľad je pod marsovským povrchom rozložený veľmi nepravidelne. Môže za to konkrétny materiál povrchu. Kde sú kamene, stabilný ľad leží hlbšie, lebo Slnko ich zohrieva a teplo z nich prúdi pod povrch. Prach poskytuje tepelnú izoláciu, preto stabilný ľad je hneď pod ním. Keďže kamene a prach sa v nepravidelne striedajú, rozloženie stabilného ľadu tesne pod povrchom je "škvrnité". Bandfieldove výsledky podporujú tiež záver, že Mars dlhodobo prechádza cyklom oteplenia a ochladenia, podobným cyklu dôb ľadových na Zemi. Voda sa mení z ľadu na povrchu a pod ním na vodnú paru v atmosfére.
Na Marse teda funguje kolobeh vody. Pozorovania z Mars Odyssey poslúžia aj pri výbere miesta pristátia sondy NASA Phoenix. Tá odštartuje v auguste 2007, aby neďaleko severného pólu Marsu navŕtala podpovrchový ľad a podrobne ho preskúmala. Bude, samozrejme, pátrať aj po prípadných marsovských mikróboch. (urb)
