Ak by všetky domácnosti v USA vymenili klasické žiarovky za žiarivky, znížil by sa ročný rozpočet krajiny o 18 miliárd dolárov. Podobná situácia je aj v Európe. Svietime tu 3,9 miliardami žiaroviek, a keby ich Európania vymenili, ušetrili by energiu vo výške ročnej spotreby 10 miliónov domácností. Žiarivka má totiž v porovnaní s klasickou žiarovkou desaťnásobnú životnosť a až šesťnásobnú energetickú účinnosť pri premene energie na svetlo.
Žiarivka ešte stále stojí približne päťkrát viac, je však už teraz cenovo oveľa dostupnejšia ako kedysi. "Keď sme sa o niečo podobné pokúšali pred 27 rokmi, žiarivky stáli približne 25 dolárov," cituje New Scientist hovorcu firmy Philips Steva Goldmachera. "Teraz sú za menej ako dva doláre."
Širšie používanie novej techniky by však prinieslo aj iný efekt. Výmena žiaroviek za žiarivky v USA a Európe by v prepočte na emisie oxidu uhličitého ušetrila cca 300 miliónov ton ročne, čo je viac ako 3 percentá celkových emisií tohto skleníkového plynu. Je preto určite dobre, že Austrália plánuje zakázať žiarovky v najbližších rokoch. Ak schvália nový zákon v Kalifornii, žiarovkami sa v terajšom Schwarzeneggerovom kráľovstve nebude môcť svietiť od roku 2012. Vo Veľkej Británii určuje rovnaký zákon túto hranicu na rok 2011.
Ak k uvedeným opatreniam prirátame ďalšie kroky na zvyšovanie energetickej účinnosti, ako je lepšia tepelná izolácia bytov alebo využívanie alternatívnych zdrojov energie, vyzerá to, že cieľ znížiť v rozvinutých krajinách do roku 2050 celkové emisie oxidu uhličitého o 50 - 60 % nemusí byť až taký nereálny.
Autor: der