Resident Evil 4 - ohavný zločin za všetky drobné

V oku recenzentovom sa zaleskla slza, pomaly stekajúc po líci zanechávala takmer neviditeľnú stopu, ktorú si nik nevšimol. Po dopade na vyprahnutú zem nezostalo po slanej kvapke ani chýru – áno, recenzent nám plače na nesprávnom hrobe a že sú to teda riad

ne slziská.

Tak dojemný úvod som si nemohol odpustiť. Na Resident Evil 4 som sa tešil. Na Gamecube získaval maximálne hodnotenia s dodatkom, že kvôli Resi 4 sa oplatí táto konzola kúpiť. No super. Na Playstation 2 sa vysokými hodnoteniami taktiež nešetrilo, pretože spracovanie i atmosféra bola vynikajúca, navyše pribudol bonusový obsah. No super. Po dlhom čakaní (rok od PS2 konverzie, dva od GC) sa konečne dovalili známi zombíci i na PC a v každom hernom srdiečku driemala nádej na kvalitnú konzolovú konverziu.

Capcomu sa to podarilo málokedy a do ich prerábok na osobné počítače sa zahryzol len skutočný fanúšik. Spomeňme na Devil May Cry 3 alebo jemu podobné akčné tituly, ktoré si u konzolistov vynútili nejeden aplauz na otvorenej scéne, zatiaľ čo PC verzia odišla za piskotu javiska do zákulisia, kde ju čakali len notorickí fandovia. Ťažký to osud konverzií, avšak po testovaní Resident Evil 4 mi nedá inak a musím na plnú hubu prehlásiť – to si snáď robia prdel...

Na Resident Evil 4 som sa, opakujem, tešil, hoci moja srdcovka to rozhodne nie je. Viac zaujal zakladateľ žánru, Alone in the Dark, ktorého štvrtý diel je neprávom prehliadaný, hoci kvalitou sa dá zaradiť medzi popredné kúsky. Môjmu srdcu je však bližší Silent Hill, familiárne nazývaný aj Resident Evil pre dospelých. Ponurá atmosféra v ňom nepramení zo zvhrlostí a kopcoch rozpadávajúceho sa mäsa – je to o psychickom napätí, hre nervov, v ktorej je príbeh jemne popretkávaný každým kúskom hry so zaujímavým vyvrcholením. Resident Evil 4 na to ide inak. Ako už je zvykom, je to hra pre masy a tým pádom musí byť postup zjednodušený, logické hádanky menej náročne a menej časté, všetok dôraz treba klásť na akciu. Ale príbeh tu je, veď čujte, milí naši čitatelia: Kde bolo, tam bolo, za jedným kopcom a jednou riekou, ležala Európa, kam jeden fakt zlý ujo uniesol dcéru prezidenta Spojených Štátov. Niektoré veci sa jednoducho nerobia. Na kamarátovo pivo nesiahneš, iného káblik od klávesnice žužlať nebudeš... a samozrejme aj dcéru amerického prezidenta unášať nebudeš. Stalo sa. Do akcie je vyslaný známy to charakter z druhého dielu, Leon Kennedy. Áno, ten sladučký špinavý blondiačik v policajnej uniforme sa vracia, akurát tentoraz sa nesnaží prchať zo zamoreného Racoon City, ale pomáha svojej vlasti, respektíve pánovi prezidentovi, ktorý smúti za svojou dcérou Ashley. No, misia je to zrejme extrémne tajná, keďže je na miesto činu s obludnými príbehmi vyslané jednočlenné komando. A ako naschvál, hráč sa chopí Leona a musí ho hnedým sajrajtom previesť. Hnedým doslova i obrazne, avšak na fekálne radovánky tentoraz ešte nesiahneme, určite sa nájde aj zopár takých, ktorým Resident Evil ani vyššie uvedené hry nič nehovoria. V tom prípade sledujte varovný ukazováčik recenzentov a rýchlo sa doučte základy:

Panák snímaný z pohľadu tretej osoby (tentoraz nie je kamera umiestnená na statickom mieste, ale pekne cupitá za ramenom nášho hrdinu) strieľa po zombíkoch, občas musí rozlúsknuť jednoduchý puclík, nad ktorým málokedy strávi viac ako niekoľko minút pohodového rozmýšľania, znovu kosí protivníkov, dáva si pozor na muníciu a strieľa nepriateľov do hlavičky. Pekne im odpadne, čo síce poteší všetkých krvavo zameraných hráčov, ale hlavne stačí jedna rana do palice. Náboje sa totiž nepovaľujú voľne na zemi, ale sú ukryté po krabiciach spoločne s peniazmi, bonusovými predmetmi (tie môžete predávať, iné využitie napríklad drahokami a iné zbytočnosti nemajú) alebo rastlinkami, ktoré zvyšujú hladinu zdravia. Na presne daných miestach narazíte na písací stroj (možnosť uloženia pozície) alebo obchodníka – akési podivné stvorenie, ktoré kupuje, predáva a vylepšuje zbrane (dostrel, sila, veľkosť zásobníku...). A hlavne sa tu strieľa alebo po minutí munície do každej zbrane máva akýmsi vreckovým nožíkom. Primárne zameranie na boj nemusí hneď každého odpudiť, pretože atmosféra sálajúca z mŕtvolného prostredia by sa dala v niektorých momentoch aj krájať. Pripomínam, že len niekedy. O tom totiž celá séria bola, je a zrejme aj bude. Väčšina hry sa odohráva v exteriéroch a nemôžete len tak vbehnúť medzi nakazený ľud – tadiaľ cesta nevedie. Musíte sa skrývať, utekať pred presilou, musíte byť rýchli a presní. Samozrejme pod podmienkou úspešného dokončenia hry. Hrateľnosť tým pádom nadobúda hororové prvky, ktoré nie sú utĺkané do pozadia príliš silnou akčnosťou.

Zatiaľ to všetko vyzerá nadmieru dobre, ono všetok popis by vyzeral nadmieru kvalitne a ktokoľvek by sa preniesol aj nad úvodný dojem zo zápletky, pretože postupne sa odhaľujú nové tajomstvá, na ktoré by ste radi našli odpoveď. Otázne však je, či sa vôbec nájde niekto, kto si zahryzne do jazyka s takou vervou, že dorazí Resident Evil 4 do samotného konca. Môžete sa totiž tváriť akokoľvek drsne, táto hra vám vyčarí vrásky na tvári už po pár minútach a človeku až ostáva rozum stáť, kde viazla konverzia, keď sa vlastne NIČ nezmenilo. Aké nič, pýtate sa? Pôjdeme predsa pekne poporiadku.

GRAFIKA 3 / 10
Grafika sa nezmenila oproti PS2 verzii v ničom. Fajn, aby som niekomu v Capcome nekrivdil, tak sa zvýšilo celkové rozlíšenie. Lenže načo, keď rozlíšenie textúr ostalo, takže výsledný dojem z vonkajších priestorov núti siahnuť po najbližšom papierovom sáčku a dostať to zo seba von. Ostré hrany textúr, krabicové modely postáv, prechody medzi povrchmi bijú do očí, rozpixelovanie po priblížení bolo v móde pred 10 rokmi... oh, až mi srdce krváca, keď to mám všetko spomínať. Neskutočne málo detailov, takmer žiadne grafické efekty (ani odlesky, ani para, dym, či záblesky po výstreloch zo zbrane), ale hlavne hrozivá prítomnosť hnedej. V každom obrázku, v každom kúsku hry, v každom pohľade musí byť hnedá. Čím viac, tým lepšie. Interiéry sa ešte dajú rozpoznať, pretože obsahujú pomerne dostatok objektov, avšak akonáhle nám Leon cupitá po vonku, je neprehľadnosť, dezorientovanosť, splývanie mnohých objektov (a aj postáv) s prostredím na dennom poriadku. V tom chaose sa jednoducho nedá vyznať, ťažko sa orientuje, mnoho vecí nespozorujete. Dizajnérska samovražda.

V neprehľadnosti je akákoľvek architektúra prostredia jednoducho mŕtva a ťažko hľadá niečo, na čom by mohlo spočinúť unavené oko hráčovo. Animácie pohybov v hre samotnej dokazujú, že i s malým gašparkom sa dá zahrať veľké divadlo a pôsobia vierohodne. Filmy v priebehu jednotlivých aktov sú zúfalé v podaní grafického spracovania: zrnitosť a mizerná kompresia. Preto žiadny záber z filmovej ukážky v galérii nenájdete, pripadalo mi to skutočne ako prisilná káva. Grafika je na úrovni minimálne spred 7 rokov a v prípade takého velikána, akým Capcom rozhodne je, sa tento fakt nedá ničím ospravedlniť. Grafika nie je dôležitá, avšak v hororových tituloch je potrebná aspoň akási forma stiesnenosti. Veď z obrázkov sami vidíte, že Resident Evil 4 je hnusnou hrou, v ktorej aj ľúbezné prostredia ako cintorín nemajú to správne čaro.

INTERFACE 2 / 10
Ovládať Resident Evil 4 je ako plaviť sa kľudným morom. Na Titaniku oproti ľadovej kryhe. Pochopím, že klávesnicu si môžem maximálne tak trieskať o hlavu a myšku tvorcovia úplne vypustili z kontextu (na internete sa však povaľuje patch od fanúšikov). To je mi jasné, je to konzolová konverzia, tak vezmem do rúk gamepad a budem sa baviť! Holalá, s optimizmom na perách nastal prudký náraz a človek nevie, čo má skôr kritizovať. Tak v prvom rade: keď mierite zbraňou (čiže idete strieľať), nemôžete sa hýbať! Ani o milimeter, jednoducho stojíte na mieste a buď pálite alebo chodíte. Absurdnostiam nie je koniec. Zmena zbrane prebieha lahodne: musíte vtrhnúť do inventáru, prejsť kurzorom na danú zbraň, potvrdiť, že ju chcete použiť a manuálne z inventáru odkráčať späť do hry. Ťažkopádne? V priebehu boja rozhodne, žiadne zjednodušenie nikde nečakajte a to ešte netušíte, koľko nábojov vám do tej ktorej zbrane zostáva. Resident Evil 4 je primárne navrhovaný pre gamepady, ale aj na nich je mierenie hrôzostrašne nepresné, ťažko sa mieri na určitú časť tela a pôsobením neustáleho pohybu kurzoru ide o smrtiacu kombináciu. Kamera je ťažkopádna, otočíte ju len o niekoľko stupňov, takže na obzeranie okolia si žiadny extra čas nemusíte vyhrádzať. Je tu spomenutý síce len zlomok zverstiev, avšak ich kombinácia obyčajnému smrteľníkovi úplne postačí k tomu, aby si rezko dupol nôžkou. Najlepšie o zem – o niekoho hlavu to neodporúčam. Ovládať sa to jednoducho nedá a preto udeľujem čestný bod za vcelku fajn mapu a bod za... za... za... sakra, to si človek nemôže dať bod len tak zo súcitu? A ak by náhodou netušil, ako sa z hry odchádza, jedinou normálnou možnosťou (okrem kopanca do resetu, vytrhnutia káblov zo steny, vyhodenia poistiek a podobne... aj keď tieto možnosti extra normálne nie sú) je stlačenie Alt+F4. Ono totiž konzolová verzia žiadne Exit Game nemá a spraviť špeciálne kvôli PC jedno menu navyše? Pche! To radšej vyskočí na hráča po vyššie uvedenej kombinácii klasické windowsácke okienko s potvrdením a hybaj ho do Okien.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Dostávame sa k tomu najkontroverznejšiemu hodnotiacemu celku – hrateľnosti ako takej. Napriek spomínaným chybám sa obsahuje Resident Evil 4 stále tú správnu a pôsobivú atmosféru, ktorou dokáže vtiahnuť i napriek nepríjemnostiam. I v ohavnej grafike, zanedbávajúc nepríjemné ovládanie či občasnú náročnosť, stále postupujete pomalými krokmi, neustále zastavujete (to kvôli miereniu), sledujete každý tieň, mihnutie sa niečoho v pozadí a po zabručaní zombíka nastáva zbesilé hľadanie krvi žiaduceho objektu. Niektoré masové prestrelky sú adrenalínové už len preto, že musíte neustále ustupovať, snažiť sa mieriť presne a využívať niektoré taktické prvky.

Tak napríklad k vám beží ujo s dynamitom v ruke, obkolesený vernou družinou. Môžete mu odstreliť ruku, takže granát spadne na zem a po pár sekundách vybuchne, môžete ho trafiť do nohy, jeho pohyb bude pomalší, ale čo tak namieriť do granátu, ktorý rozmetá celú skupinku po okolí? Nádherne krvavé divadlo si zahráte i s lákaním do pascí s bombami (poznáte z Vietcongu – medzi dvomi predmetmi tenkým lankom spojené nálože...) či odstrkovaním rebríku (samozrejme s trojicou neposedných dedinčanov na ňom) alebo zahataním dverí skriňou. Nezabudnite však, že aj keď sú to vidláci, dokážu popremýšľať a napochodovať zadným vchodom či preliezť oknom. V týchto momentoch atmosféra skutočne tuhne a zabúdate aspoň na okamih na nepodarené zverstvá.

Lenže ono vytriezvenie príde skutočne behom okamihu. Mieriť sa totiž pokúšate stále a pri súbojoch s bossmi tento systém výrazne trpí. Sychravé počasie vás síce vtiahne, ale na čo tam je, keď len viac zneprehľadní už i tak dosť chaotickú situáciu. Paleta farieb síce pôsobí depresívne, ale je mätúca. Na každú dobrú vlastnosť nájdete dve zlé a hrateľnosť začne trpieť o to viac, že tie chyby sú markantné. Hranie samotné sa tak stáva trápením a nepomôže ani slabá žánrová konkurencia. Je až zarážajúce, čo hráč zistí pri hraní podobného titulu: čo všetko ovplyvňuje výslednú hrateľnosť, čo ju dokáže behom okamihu úplne odrovnať. A to je zásadný problém Resident Evil 4. Strašidelná atmosféra je tak roztrieštená na črepiny ako pohár spadnutý na zem. Budete sa baviť, áno, avšak so zaťatými zubami a nechtami zarytými v stole.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.

ZVUKY 8 / 10
Zvuková zložka siaha do príjemných výšin a to z jediného dôvodu – na prevode audia sa toho veľa pokaziť nedá, a tak prostredie dýcha svojským štýlom a dáva o sebe vedieť lomozom či inými charakteristickými zvukovými prvkami. Našľapovanie sa často akoby ozývalo v depresívnej atmosfére a každý výkrik zombíka okamžite donúti zbystriť pozornosť. Dabing postáv je vcelku uchádzajúci, väčšina rozhovorov sa deje cez tradičnú vysielačku (poznáte napríklad zo série Metal Gear Solid). Streľba a výbuchy taktiež rezonujú v prakticky prázdnom priestore a práve to nahráva dokonalému pôžitku. Počujete každú maličkosť a všetko vás dokáže vyľakať alebo vyviezť z miery. Podobných prípadov splynutia zvukových efektov s prostredím nie je mnoho. Kvalitatívne by sa síce dalo čo-to hre vyčítať, ale možno práve to bol zámer a vytvorené ozvučenie tak nahradzuje spackané grafické spracovanie

HUDBA 7 / 10
Hudobná zložka neprekračuje svoj tieň a jediná zrada tkvie v jej menej frekventovanej prítomnosti. Nemuselo by automaticky ísť o tradičné skladby, veď psychologický soundtrack zo Silent Hillu dokázal, že práve podivné zvuky zliate do „melódie“ majú svoje neoceniteľné čaro pre vyvedenie hráča z miery. A to v hororových projektoch ide. Resident Evil 4 si vykračuje tradičnou cestou, čím samozrejme nič nepokazí, avšak na druhú stranu to znamená, že hudbu nebudete vôbec vnímať, čo bol aj môj prípad.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Zaoberať sa umelou inteligenciou zombíkov, typických postáv zvládajúcich tak prekladanie nôh, je rovnako zbytočné ako začínať deň s úsmevom a novinami v rukách. Jednoducho to nejde dokopy. Svoju chabú taktiku (vidím nepriateľ, idem na nepriateľ, nepozerám čo je okolo, vidím len nepriateľ, nevadí že nepriateľ mieriť, nevadí, že on strieľať...) nahradzujú svojim počtom keď sa na vás vyrojí niekoľkopočetná nemŕtva armáda, máte o krušné chvíle postarané. Výpady na vašu osobu sú pomerne vhodne rozdrobené, ale niektoré momenty sú skutočne náročné na zvládnutie, čo v kombinácií so spomínaným ukladaním pozície len na určitých miestach, môže spôsobiť pomerne veľké frustrácie u neskúsených. Na začiatku hrania totiž disponujete pomerne malým zdravím a jeho hodnotu si zvyšujete až postupne v hre. Sila zvyku a platí staré a otrepané: aspoň hra dlhšie vydrží a po celý čas hrania sa sústredite. Dĺžka hry samotnej je nad pomery osobných počítačov a keď budete prechádzať lokáciami poctivo, zabavíte sa na pomerne dlhú dobu – ako minimum si 20 hodín rezervovať môžete a to sa dá obtiažnosť posunúť ešte vyššie, no z obáv o zdravotný stav radšej neprešla testovaním.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,0 / 10
Aký ortieľ teda vyriecť nad hrou, ktorá je vo svojom vnútri prepracovaná, chytľavá, nežná, rozdáva atmosféru plnými hrsťami, no na povrchu je ohyzdná tvár, ťažko sa s ňou zžijete kvôli maximálne nepraktickému ovládaniu? Je to ťažké, veľmi ťažké, pretože ťažko hľadať čokoľvek, čo by vás zarazilo do stoličky okamžite. K tomu zdravému jadru sa musíte predierať a po dosiahnutí kvalitnej hrateľnosti je chudák-hráč neustále bombardovaný nepodarenými vlastnosťami. Nepodarená konverzia, na ktorej sa pracovalo celý rok, nemá žiadny zmysel, pretože sa nič nezmenilo. Práve preto je nutnosťou byť prísny.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali novú Nokiu 3310

Nové smartfóny Nokie majú čistý Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Sniper Elite 4 nie je len o krvavom zabíjaní (recenzia)

Jedna z najlepších taktických akcií tohto roka je viac, než len krvavou školou anatómie človeka.

Za farebné videnie vďačíme predkom, ktorí jedli ovocie

Len ľudia a niektoré druhy primátov majú v oku tri druhy zmyslových buniek.

Huawei Mate 9 chce byť najlepší veľký smartfón (test)

Má obrovský displej a aj napriek nemu sa používa pohodlne. Huawei si za svoju novinku ale pýta viac, ako je zvykom.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 954
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 221
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 716
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 988
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 791
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 029
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 515
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 128
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 416
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 189

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop