Kedy je dav múdrejší ako experti?

gencie.

Sme zvyknutí rešpektovať expertov a vo všeobecnosti je to podľa mňa dobrá myšlienka – veď napokon aj ja sám sa živím ako expert. Na druhej strane, do akej miery dobré v skutočnosti rady expertov sú? „Predpoklady tvorené na základe štatistík z minulosti bývajú, ako sa aj dá očakávať, omylné,“ píše David G. Myers vo svojej výbornej knihe Intuícia. „Pokiaľ však ide o pred­povedanie budúcnosti, ľudská intuícia – dokonca i tá profesionálna – je omylná ešte viac.“

„V oblasti sociálnych viet o tom niet sporu, také množstvo štúdií prichádza s rovnakými závermi,“ cituje Myers výskumníka z univerzity v Minnesote Paula Meehla.

„Ak máme 90 štúdií skúmajúcich úspešnosť predpovedí od výsledkov futbalových zápasov až po správne diagnostikovanie choroby žalúdka, a na druhej strane dokážeme horko-ťažko prísť s poltuctom štúdií, ktoré preukážu aspoň o trochu väčšiu úspešnosť odborníkov v porovnaní so štatistikami správania sa davov, je čas spraviť na základe výsledkov aj nejaké praktické závery.“ Meehl vlastne hovorí, že vždy, keď sa závery expertov a závery na základe štatistík veľkého množstva dát nezhodujú, mýlia sa väčšinou experti.

Tradičný odborník musí čeliť útokom z rôznych strán. „Washingtonskí experti sa v posledných rokoch mýlili v toľkých závažných otázkach – od Whitewater (škandál manželov Clintonovcov) až po zbrane hromadného ničenia. Najväčším nebezpečenstvom pre každého rozumného politika je počúvať ich,“ napísal nedávno Joe Conason na Yahoo News. Je na tom aspoň zrnko pravdy? Ak áno, aké to môže mať následky?

Nie všetci však útočia na expertov. Andrew Keen v svojej novej knihe Kult amatérov kritizuje dav. Podľa Stevena Levyho sa Keen posmieva konceptom „kolektívna inteligencia“, „občianska žurnalistika“ a „múdrosť davu“. Keen napríklad tvrdí, že Wikipedia je rovnako dôveryhodná ako to, čo vznikne, keď necháte milión opíc mlátiť do písacích strojov.

Musím sa priznať, že aj ja sám som bol na začiatku dosť skeptický voči Wikipedii. Texty mi pripadali hrubé a chýbal im štýl, ale na druhej strane je to neuveriteľný zdroj informácií. Postupne som tiež zistil, že je pomerne dôveryhodný. Podľa prieskumu uverejneného minulý rok v Nature Magazine, „čo sa týka správnosti vedeckých príspevkov, je Wikipedia porovnateľná s Britannicou“.

Internet nie je o davovom myslení, ale skôr o preosievaní a syntéze nezávislých názorov množstva rozličných ľudí. Tento prístup je základom úspechu Googlu – čím viac ľudí „hlasuje“ za webovú stránku, tým vyššie je jej skóre vo vyhľadávači.

Na webe sa deje niečo nezvyčajné a revolučné. Milióny mozgov sa spájajú, aby vytvorili obrovský globálny mozog a pamäťovú banku. Najbližších päťdesiat rokov môžeme hĺbať nad tým, aké následky to bude mať.