Ninety-Nine Nights - tisícky padlých

Už vopred sa vedelo, čo nám Ninety-Nine Nights ponúkne, koho dostane do vytrženia, pre koho to bude sklamanie a kto ju charakterizuje ako jednu z ďalších arkád, kde jediná činnosť hráča obmedzená na nestále sekania. Áno, hlavy v Ninety-Nine Nights padajú

Už vopred sa vedelo, čo nám Ninety-Nine Nights ponúkne, koho dostane do vytrženia, pre koho to bude sklamanie a kto ju charakterizuje ako jednu z ďalších arkád, kde jediná činnosť hráča obmedzená na nestále sekania. Áno, hlavy v Ninety-Nine Nights padajú po stovkách, niekedy dokonca po tisíckach a zábava je to síce jednoduchá, avšak v niektorých prípadoch aj zábavná. Či to bude stačiť, je otázka vašej nátury, avšak ako klon Dynasty Warriors je N3 vcelku zaujímavou alternatívou pre fanúšikov masových sekaníc. Ničím iným totiž N3 nie je, na nič iné sa ani nehralo a preto je len otázkou samotného recenzenta či titul potopí pre absenciu noviniek alebo sa chytí akčného šialenstva, ktoré v súbojoch často dosahuje maximálne hodnoty.

Tým bolo viac-menej povedané úplne všetko. S Dynasty Warriors sa mohli dokonca stretnúť aj PC hráči, takže si dokážu predstaviť klady i zápory tohto žánru. Triumf v podobe úchvatného grafického spracovania síce pomôže lepšej propagácii, avšak na druhú stranu zamrzí absencia lepšie podaného príbehu. Veď posúďte sami: ako člen spoločenstva Temple Knights sa chopíte prvého (a na začiatku jediného prístupného) charakteru hrdinky Inphyy, ktorá je ako správna hrateľná postava sporo odetá, ale svojim mečom rúbe ako o dušu. Dialógy svojou primitívnosťou ťažko presvedčia o epickosti boja dobra proti zlu (nič iné ani nepotrebujete vedieť) a v neskorších fázach nepotrebujete rozhovory o zopár vetách ani čítať, pretože vždy všetko vyvrcholí predsavzatím pomaznania sa s protivníkovým kakáčom. Chladnou oceľou a krvavým spôsobom. So slovami "rútia sa na nás" tak vyrážate proti mnohopočetným armádam, ktoré na vás čakajú na svojich stanoviskách. Vaše vlastné vojsko síce niečo uhrá, ale spoliehať sa musíte len a len na seba. Trpký to prídel hrdinu, ale keď vám na konte svieti vyše tisíc killov, je to vždy skvostný pocit. Takto sa predierate misiami, otvárate ďalšie charaktery zo siedmych charakterov, pričom myšlienka príbehu sa nemení a bojujete na tých istých miestach, len hrdina sa zmení. Každý z nich bojuje iným spôsobom, má v zálohe vlastné kombá a špeciálne údery, ktorých kombináciou vyvoláte skutočne morbídny masaker. Nie je totiž výnimkou, keď po jednej čistke padne stovka protivníkov. A to je hlavný klad tohto žánru.

Keby sa údery a sekanie opakovalo, nebolo by to „to pravé, orechové“ a preto sa kombináciou ľahkého a ťažkého útoku, skoku a blokovaním dostanete k lahodne vyzerajúcim atakom. Navyše po telách mŕtvych ostávajú na zemi akési „červené niečo“. Po zozbieraní dostatočného počtu môžete vyvolať brutálny útok, s ktorým môže pokojne padnúť celý pluk. Pri tomto útočení z protivníkov vypadáva „modré niečo“, čo vám zas doplňuje ďalší bar. A po jeho naplnení vyvoláte extra-brutálno-masakrálne švih-švih mečíkom. Hirošima hadr. To je asi tak celé, pretože minimalistické RPG prvky ani nevnímate. Jednoducho vám hra v priebehu misie zahlási, že ste si zlepšili nejakú vlastnosť, pričom vplyv na boj sa mi ťažko hodnotí, keďže je to ťažko postrehnuteľné. Mordovanie pekelných stvorení sa tak stáva skutočne jedinou činnosťou. Mení sa prostredie, menia sa protivníci, len systém hry zostáva rovnaký. Komu to stačí, nemusí sa obzerať po hodnotení, ostatní nech zhliadnu prečo to je len za päť a niečo. A aj to je s odretými elfskými ušami.

GRAFIKA 6 / 10
Čo si budeme hovoriť, grafické spracovanie vyzerá všeobecne úchvatne, ale v niektorých prípadoch by sa dalo skôr popísať ako U.K.N.D. Prostredie oproti fádnym konzolovým projektom minulej generácie prešlo riadnym face-liftingom, no to nič neznamená. Na bojisku nevládne chaos, v ktorom nedokážete rozpoznať svoju postavu. A ono sa to samozrejme deje, nie raz len intuitívne stláčate gombíky, natáčate mierne chaotickú kameru a snažíte sa zistiť, čože sa to vlastne v tom chumli tiel deje. Keďže sú jednotlivé pluky protivníka navlas rovnaké postavy, prehľadnosť si odskočila do miestneho bufetu na pozdvihnutie nálady. V zmäti postáv sa tak hrdina hľadá ťažko a dokonca sa obtiažne odhaľuje i prekrývanie textúr, ktoré tu možno je. Možno, ale keď sa hlava-nehlava mláti približne dvesto panákov, z pohľadu tretej osoby toho veľa nezistíte. Krásu okolia tak nestíhate vnímať a pri všetkej skromnosti ani nie je čo. Je síce pravdou, že občas natrafíte na krásnu zelenú lúčku, tam zurčiaci potôčik, tu zopár briez a všade naokolo pohupujúce sa steblá trávy... ale často to pôsobí príliš prázdne, umelo. Nemusí síce každých 5 metrov cupitať zajačik a strihajúc ušami ohlodávať mŕtve torzá tiel či žabka plávajúca v potokoch krvi – len niečo oživujúce, čo by konečne dokázalo, že next-gen to nie je len preto, že to má textúry vo vyššom rozlíšení. Obrovským hendikepom je však deprimujúco úbohý dizajn úrovní – ono máte pred sebou buď otvorenú arénu (spomínaná lúka) alebo sa musíte terigať tunelmi. Tu ste obkolesení hustým lesom, tamto skalami, inokedy jednoducho stenou, na ktorú sa nevyškriabete. Tieto dva druhy prostredia sa samozrejme striedajú a snažia sa vytvoriť celistvý dojem, no v konečnom dôsledku len upozorňujú na strohosť grafiky. Na obrázkoch to síce môže vyzerať nádherne, ale v skutočnosti sa nemáte na čo pozerať. Animácie pohybov pôsobia neskutočne arkádovo, ale na ich komixovosť je zbytočné sa sťažovať, aj tak väčšinu času len stláčate tlačidlá a hrdina seká, skáče a rúbe, takže to na oko vyzerá ľúbezne. Počas úrovní vás kde-tu zastihne aj animačka. To je už iná káva, skutočne nádherné scenérie a detailne vymodelované postavy predvádzajú skvostné divadlo a často je radosť na nové filmy pozerať. Lenže kvôli nim si hru predsa nekupujeme.

INTERFACE 8 / 10
Ovládanie podobných hier jednoducho musí padnúť do ruky okamžite po pár prvých sekundách. Chvalabohu sa tak stane okamžite po pár krokoch, takže dva druhy útokov vám v pohode vystačia s kombináciou so skokom. V jednoduchosti je krása a keby nebolo chaosu uvedeného vyššie, nebolo by čo ovládaniu vytknúť. Kameru si môžete manuálne prispôsobovať svojmu lahodnému oku, takže ani v tomto nenájdete veľmi veľký problém. Aj keď je niekedy v zápale boja začne nejeden kútik úst cukať, pretože sa postavička jednoducho nezmyselne zasekne, musíte krúžiť kamerou i rúbať zároveň. Nie je to však časté. Na obrazovke vidíte všetko, čo vidieť potrebujete: od zásob energie i špeciálnych síl až po počet zabitých protivníkov.

HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Čo čakať od rúbačky? Žiadne komplikované hádanky, dokonca aj propagované strategické prvky ustupujú do pozadia. Máme síce možnosť zobrať si do boja dva pluky vybraných vojakov, ale že by to extrémne menilo situáciu, povedať nemôžem. Aj tak po niekoľkých bojoch zrednú ako chrup boxera a vôbec sa na nich neoplatí spoliehať. Čo to zahrajú aj ostatní hrdinovia, avšak kým niekoho umlátia, s kľudným svedomím sa môžete začítať do nejedného článku v novinách alebo zobrať do rúk zaujímavú knihu. Po celý čas hrania likvidujete stovky protivníkov a ak vám po ukončení úrovne svieti výsledné číslo vyše tisícky zabitých protivníkov, nejedná sa o nič nezvyčajné. Mlátenie a vyvolávanie komb prebieha jednoducho a jednotlivé súperove výpady často v tom chaose ani nevnímate a upozorní vás na ne až klesajúci ukazovateľ života. Ak vám podobný akčný žáner nechutí, nemá cenu pozerať ani na obal s hrou. Postupne upadajúca hrateľnosť nie je dvíhaná ani RPG prvkami, ktoré síce v hre sú, ale zapatrošené tak hlboko, že sa na ne nik poriadne nevidí. Treba však podotknúť dôležitú vec: ako odreagovanie je systematické stláčanie gombíkov zábavné. Áno, má niečo do seba dosiahnuť obrovské kombo piatich stoviek úderov, je výborné likvidovať zástupy slabých protivníkov, či prísť na kobylku niektorému z bossov (šaman, gigantický žabiak...). Je to zábavné, ale málokto u toho vydrží sedieť niekoľko hodín. Podobné hry jednoducho treba dávkovať s rozumom, inak sa i 99 Nights stane monotónnym kúskom nudy, ktorý sa po celý čas hrania nemení. Rôznorodosť postáv síce poteší, avšak ich príbehy sú prepletené, takže prechádzanie úrovní za jedného sa často rovná opakovanej návšteve známych destinácií. A to taktiež nudí, keďže sme si už povedali, že architektúrou a dizajnom okolie jednoducho neohromí. Tak prečo sa vôbec snažiť dostať ďalej? Prečo sa trápiť nad chabým príbehom a opakujúcimi kopancami do zadníc protivníkov? No lebo je to na hodinku vcelku zábava a je úplne jedno či niekto dokáže vypnúť pri sledovaní televízneho seriálu alebo švihaním virtuálneho meča.

MULTIPLAYER
Hra ho žiaľ neobsahuje.

ZVUKY 4 / 10
Dabing je vcelku podarený, má správny japonský šmrnc, takže keď už niečo z úst hrdinov vypadne cez reproduktory, netrhá to uši. No počas hrania je hluk bojiska výrazne stlmený. Občas síce počuť zvuk skrížených mečov, niekedy niekto zvreskne, ale že by to pripomínalo stret dvoch armád, to sa povedať nedá. Akoby sa stretli dve skupiny prváčikov a rozhodli sa spraviť trochu vzruchu. Väčšinu času je tak akoby ticho, rozhodne nekorešpondujúce z dianím na obrazovke. Pocit z atmosféry masových bitiek tak opadá príliš rýchlo, čo si možno niekto neuvedomí okamžite, ale po chvíli absenciu sprievodných zvukových efektov pocíti každý.

HUDBA 4 / 10
Rýchle motívy síce dokážu dokonale povzbudiť, no príliš často dôjde k stlmeniu hlasitosti. A hlavne to býva zvykom v tých najmasovejších orgiách, kedy by hudba dokázala riadne zabrnkať na strunu atmosféry. Lenže takto nie – je tu niekoľko melódií, ktoré spríjemnia prechádzky okolím, ale že by niečo dokázali v momentoch, kedy hráč po vytržení stláča chaoticky tlačidlá... to veru nie. A úprimne, chýba to.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Keby sme mohli posudzovať náročnosť a umelú inteligenciu oddelene, druhá položka by si odniesla figu borovú. Stupidita nielen vašich vojakov, ale aj protivníkov, nepozná hranice. Ak veríte v taktického ducha, radšej na to okamžite zabudnite. Žiadne strategické prvky, čo i len v štýle primitívneho výpadu zo strany, sa nekonajú. Armády sa rozbehnú vždy proti sebe, pekne sa premiešajú a už to do seba dávajú. Jeden udrie mečíkom, druhý udrie palicou. Tretí stojí a pozerá sa. Štvrtý pozerá na tretieho. Jednoduchý prípad na ukážku ako to väčšinou býva. Pri vašej presile sa bojovníci nesnažia pomáhať, ale len čakajú, kým všetci nepadnú a nebudú sa môcť rozbehnúť ďalej. Postavičky sprostučké, bežiace ako prasiatka na porážku – ale čo by človek od tohto žánru čakal? Ako inak by ste chceli skoliť vyše tisíc hláv za jednu úroveň? Nemusíte preto deprimujúco nadávať na absenciu akejkoľvek inteligencie a vezmite ju ako fakt. Náročnosť sa v závislosti od obtiažnosti a priebehu úrovne. Postupne prituhujúci protivníci znesú viac, dokážu vám aj nejakú ranu uštedriť a zrazu sa v polovici úrovne objaví nepriateľ, ktorého na prvýkrát nezdoláte. Ani na druhý. Všetko by bolo v poriadku, keby boli v 99 Nights aspoň nejaké checkpointy, no tým by zrejme utŕžila riadnu ranu aj tak nie príliš vysoká dobra hrania. Pozícia sa tak ukladá len na začiatku misie, čo nie je najlepší spôsobom ako zažehnať frustráciu hráča. Nezdá sa to ako výrazný zápor, ale ak si zopár krát budete musieť zopakovať celú misiu kvôli záverečnému bossovi, pochopíte odkiaľ vietor fúka a svieži vánok to rozhodne nebude.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,1 / 10
Obyčajná rúbačka, ktorá neprináša nič nové, na nič prekvapujúce sa nehrá. To však máte tak: kto sa o nič nesnaží, nič síce nepokazí, avšak nič ani nezíska. A práve 99 Nights často pripomína, že aj podobné nič dokáže zahnať nudu. Síce len niekedy, nie je to všetko oslnivé, výborne ozvučené, do detailov prepracované, ale človek sa zabaví. Lenže čo mu po dohraní ostane v pamäti? Nič...

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

SPIŠ KORZÁR

Filmár: To, čo sa deje v lesoch, presiahlo únosnú mieru

Zmenu už žiadajú tisíce ľudí.

KOMENTÁRE

O ozajstných hlupákoch. Bez mien, všeobecne

Vždy bol na smiech, čo však, neznamená, že by sme sa ho nemali báť.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 261
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 950
  3. Moskva alebo Petrohrad? 4 629
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 322
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 557
  6. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 2 189
  7. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 2 183
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 723
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 617
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 191