Mozog emócie a chladnokrvnosť

Človek s AIDS chce nakaziť iných a vy máte iba dve možnosti: buď to dopustíte, alebo ho zabijete. Ako sa rozhodnete?

ILUSTRÁCIA - Profimedia

Ľudia, ktorí majú poškodenú časť mozgovej kôry, sú chladnokrvnejší pri rozhodovaní o morálnych dilemách. Dokázali to dvaja špičkoví americkí vedci - Antonio Damasio a Marc Hauser.

Od racionality k úlohe emócií

Na čom sa zakladajú naše morálne úsudky? Hľadaniu odpovedí sa oddávna venuje významná časť filozofie. V novoveku v rámci descartovskej tradície zdôrazňovala racionalitu. Lenže tri druhy novších experimentálnych výskumov naopak zvýraznili úlohu emócií. Po prvé, pri skupinách pacientov sa zreteľne preukázala súvislosť medzi narušeným spracovávaním emócií v mozgu a poruchami morálneho správania. Po druhé, zobrazovaním mozgu sa zistilo, že ak sa na určitom úkone podieľa morálny úsudok, aktivujú sa oblasti, kde sa spracúvajú emócie. Po tretie, pokusy s ovplyvňovaním správania ukázali, že zámerná manipulácia emocionálneho stavu vedie k zmene morálnych úsudkov.

Kľúčový test

Vzťah medzi emocionalitou a morálnym rozhodovaním potvrdil aj sedemčlenný tím známeho neurovedca Antonia Damasia z Juhokalifornskej univerzity v Los Angeles (dve jeho populárne knihy vyšli v češtine, pozri stĺpček) a popredného experimentálneho psychológa Marca Hausera z Harvardovej univerzity, ktorý o svojej práci informoval v on-line verzii časopisu Nature.

Tí skúmali pacientov s poškodením časti čelového laloka mozgovej kôry - ventromediálneho prefrontálneho kortexu (VMPC), ktorej neuróny podľa všetkého priraďujú emocionálnu hodnotu vonkajším podnetom, ktoré vstupujú do mozgu zmyslami.

Ukázalo sa, že títo pacienti reagujú menej emocionálne. Týka sa to najmä sociálnych emócií ako súcit, zahanbenie a pocit viny, úzko prepojených s morálnymi hodnotami. Takí ľudia často ťažko ovládajú hnev a podliehajú frustrácii. Na druhej strane si zachovávajú všeobecnú inteligenciu, logický úsudok i znalosť spoločenských a morálnych noriem - vedia ich aspoň slovne vyjadriť.

Ak teda emócie spracovávané VMPC naozaj rozhodujú o morálnych úsudkoch, ľudia s poškodeniami tejto oblasti by mali všeobecne prejavovať vyššiu chladnokrvnosť.

Kruté dilemy

Damasiov a Hauserov tím skúmal závislosť rozhodovania od fyzického stavu mozgu v krutých experimentálne navodených morálnych dilemách. Do pokusu bolo zapojených tridsať mužov a žien zo štátu Iowa, rozdelených do troch skupín. Šiesti, ktorí tvorili prvú skupinu, utrpeli v dospelosti poškodenie VMPC na oboch stranách mozgu. Dvanásti členovia druhej skupiny mali poškodené iné časti mozgu, avšak nie tie, ktoré preukázateľne súvisia s emóciami. Napokon zvyšných dvanásť malo mozog neurologicky v poriadku. Všetci riešili 50 experimentálnych dilem, ktoré proti sebe stavali blaho jednotlivca a skupiny ľudí. Všetky dilemy boli odstupňované podľa miery osobnej zainteresovanosti. Najkrutejšia bola voľba medzi smrťou vlastného dieťaťa a záchranou života viacerých ľudí.

Účastníci mohli neobmedzene dlho premýšľať o situácii. Potom sa im vysvetlila voľba a museli sa rozhodnúť do 25 sekúnd.

Pacienti s poškodením VMPC rozhodovali oveľa utilitárnejšie a logickejšie ako zvyšné skupiny. Týkalo sa to však iba morálnych dilem s vysokou mierou osobnej zainteresovanosti. Členovia porovnávacích skupín, tak ako väčšina ľudí, váhali, alebo výslovne odmietli zabiť či inak vážne poškodiť jednotlivca, hoci by tým prospeli skupine. Tam, kde bola osobná zainteresovanosť nižšia, alebo sa morálne zásady podieľali na rozhodovaní málo (ak vôbec), výsledky troch skupín prakticky splývali.

Výskum teda potvrdil, že na morálnom rozhodovaní sa popri racionálnych faktoroch podieľajú emócie, osobitne sociálne. Ľudia zrejme nemajú také neurologické vybavenie, aby pri morálnych voľbách chladnokrvne kalkulovali a uprednostňovali maximálnu spoločenskú užitočnosť. To je skôr dobrá správa. Ak tak predsa len konajú, v najvypuklejších prípadoch preto, že majú poškodený mozog. A v menej vypuklých sú za tým jemnejšie fyziologické zmeny. Buď chorobné, alebo vyvolané výchovou a poznávacími procesmi.

Antonio Damasios Markom Hauserom. Damasio je nielen vynikajúci ne-urológ, ale aj autor vedecko-populárnych bestsellerov. V češtine vyšiel jeho Descartov omyl (2000), v ktorom rozoberá vplyv emócií na ľudský intelekt, a v roku 2004 Hľadanie Spinozu (radosť, strasť a citový mozog). Ako napovedá podtitul druhej knihy, je to analýza vzťahu emócií a pocitov. Spinoza autora zaujal preto, že sa snažil spájať rozmýšľanie o ľudskom údele s vedeckým skúmaním toho, čomu hovoríme ľudská duša. Už v tejto knihe Damasio tvrdil, že etické správanie závisí od funkcií niektorých mozgových systémov, ktoré okrem etiky regulujú aj pamäť, rozhodovanie či tvorivosť. Etické správanie vníma ako najobdivuhodnejší a najužitočnejší vedľajší dôsledok týchto aktivít. Damasio vtedy napísal: "V mozgu však morálne centrum, dokonca ani morálny systém ako taký nenachádzam." Terajší Damasiov a Hauserov výskum ukázal, že čosi také predsa len môže - aspoň v náznakoch - existovať. (ač)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria 20 rokov.

SVET

Silné zemetrasenie v centrálnej časti Mexika má už 149 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy.

Neprehliadnite tiež

Čo sa stane, ak by sa antarktické sopky pod ľadom prebudili

Jedna z nich v budúcnosti vybuchne. Nevieme len, kedy.

Prečo vám obrazovka mobilu škodí a ako zmierniť únavu očí

Modré svetlo zhoršuje spánok, videnie a spája sa aj so vznikom rakoviny.

Chobotnice si vybudovali vlastné mesto a správaním prekvapili vedcov

Biológovia objavili neďaleko východného pobrežia Austrálie chobotničie mesto, ktoré pomenovali Oktlantída.

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nabíjanie elektromobilov nemusí byť v budúcnosti zložitejšie ako tankovanie paliva.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 029
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 527
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 709
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 331
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 728
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 650
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 384
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 942
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 930
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 822