ámiť, že svetlo sveta uzrela oživená verzia klasiky Another World.
Už niekoľko rokov sa mi s tým zverujú blízki priatelia. Už niekoľko rokov mi o tom šepkajú čiernokabátnici s nasadenými zrkadlovkami. Náhodní okoloidúci mi o tom strkajú do vrecák odkazy. Kolegovia recenzenti sa na to sťažujú pri nadmerných dávkach zlatého moku. A v poslednej dobe si to už čvirikajú aj vrabce na streche: súčasným hrám chýba ten záhadný náboj, ktorý sa manifestoval v hrateľnosti a celkovej atmosfére; náboj, ktorý reflektoval oduševnenosť svojich autorov, keď na hre pracovali. Inak povedané: dnešným hrám chýba duša (samozrejme, poznáme výnimky).
Pred pätnástimi rokmi bolo všetko (trochu) ináč. Kreatívni dizajnéri neboli natoľko zviazaní požiadavkou svojich chlebodarcov tvoriť hry v rámci zaužívaných šablón, ktoré ľudia poznajú a budú si ich preto „zaručene“ kupovať. Otázka fascinujúcej grafiky nebola na prvom mieste – hrateľnosť vládla všetkým zložkám. Bolo to v tých časoch, keď sme sa aj piati tlačili pri jednej Amige a žasli nad úžasnými hrami, ktoré vtedy na túto platformu vznikali. Jednou z tých hier bol aj Another World.
Dizajnérska genialita. Toto súslovie presne vyjadruje podstatu Another World. Hra vás na každom kroku prekvapí nejakou originálnou úlohou či atmosféru dotvárajúcou vložkou (filmovo spracované cut-scény vtedy neboli samozrejmosťou). Za spomenutie stojí aj fakt, že jej porozumel každý – anglický jazyk sa v nej totiž (okrem menu) prakticky neobjavuje! Preto zaujímavý príbeh, ktorý sa odvíja od okamihu keď hrdinu súhra okolností teleportuje do iného sveta, je pochopiteľný a záživný pre každého bez ohľadu na jazykové dispozície (mimozemšťania hovoria vlastnou hatlaninou, čo vhodne dotvára dojem cudzoty a nebezpečia z neznámeho sveta).
Presuňme sa teraz k bližšiemu popisu hry, ktorá sa – okrem iného - preslávila aj tým, že nie je rozdelená na jednotlivé úrovne, ale odvíja sa ako interaktívny film (v jednom neprerušovanom „rozprávaní“).
GRAFIKA 7 / 10
Netreba diskutovať o zastaralosti vektorovej grafiky – je jasné, že technológie dnes umožňujú zázračné, realistické vyobrazenie prostredia hry. Sila výtvarnej zložky Another World však spočíva v tom, že vytvorený svet je kompaktný a originálny. Nesie pečať premyslenej vízie svojho tvorcu: pred nami sa tak otvára bezútešný dystopický svet, kde sa moderné technológie miesia s exotickou architektúrou a starodávnym spôsobom útlaku. Každá jedna „obrazovka“ dýcha autentickosťou a ani na okamih nezapochybujete, že ste skutočne tam. A že vám ide o krk...
INTERFACE 8 / 10
Ako spraviť hru s rozmanitými funkciami, keď máme k dispozícii jediné tlačidlo pre akciu (a šípky na pohyb)? Jednoducho priradíme všetky funkcie tomu tlačidlu. Takže hlavná postava dokáže nielen šliapať po jedovatých červoch, behať a strieľať, ale napr. aj kopnúť svojho premožiteľa na intímne miestečko. A to všetko pomocou jediného tlačidla! Ovláda sa to ľahko a bezbolestne, na rozdiel od niektorých konkurenčných titulov, kde len zvládnutie základných povelov zaberie vyše hodiny čistého času.
HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Viete, ako sa prejavuje číra hrateľnost? Dochádza k nej vtedy, keď zabudnete na svet okolo seba a hra vás pohltí natoľko, že už nemáte predstavu o reálnom čase. Sedíte pred obrazovkou možno aj celé hodiny, ale nedokážete prestať: ste úplne ponorený do fiktívneho sveta a po každom zvládnutom probléme si sebaklamne sľubujete, že po tom ďalšom bude nasledovať pauza. A tak to pokračuje až do rána, kedy je hra konečne pokorená a hráč sa – temer poslepiačky – odoberá k spánku (alebo, v prípade staršej generácie, rovno do práce...).
V Another World sa na vysokej hrateľnosti podieľa vyvážená miera medzi logickými problémami, akčnými a šikovnostnými pasážami a príbehom (pravdaže v súvsťažnosti so silnou atmosférou cudzieho sveta). Pritom postup nie je v žiadnom prípade monotónny, systémom „zľava doprava“. Často sa musíte vracať, aby ste urobili v danej lokácii niečo, čo bude mať vplyv neskôr. Nikdy si však nemožno celkom spokojne vydýchnuť – takmer na každej obrazovke číha nejaké nebezpečie, ktoré môže byť spočiatku skryté, alebo sa spustí, akonáhle stúpite na miesto, ktoré ho vyvoláva. V niektorých okamihoch ostáva človek aj po toľkých rokoch v nemom úžase nad nápaditosťou tvorcov: napr. pri kotúľaní sa kanalizačným systémom, ktoré je spracované na spôsob minihry (avšak zakomponovanej do celku hry celkom prirodzene a plynule).
MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.
ZVUKY 7 / 10
V starších hrách bolo pravdaže zvukov pomenej a kvalitatívne sa staručké sample nemôžu porovnávať s dnešnými – to ale nemusí nikoho rušiť, lebo zvuky vhodne dotvárajú atmosféru a viac od nich ani netreba žiadať.
HUDBA 6 / 10
Napínavé melódie v podstatných momentoch je asi tak všetko, čo sa hudobného sprievodu týka.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Another World je zapísaný v hernej histórii ako jedna z ťažších hier, čo umelo predlžuje jeho - inak krátku – hraciu dobu. V reedícii bolo hojne pridaných checkpointov, takže zúfalstvo a frustrácia po nepresne načasovanom skoku sa nedostaví tak skoro, ako tomu bolo za starých čias. Na druhej strane, šikovní hráči dohrajú aj vďaka tejto „vychytávke“ Another World v čase aj do 60 minút, čo je ozaj „trochu“ málo...
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Zhrnúť to, čo bolo rozvedené vyššie, možno jednoznačným odporúčaním, aby ste Another World nenechali stáť mimo svojej pozornosti. Bola by to škoda nielen preto, že predstavuje kus hernej histórie, ale aj z toho prostého dôvodu, že je to úchvatná hra. A to aj po pätnástich rokoch.